Toto moder­né býva­nie v Alpách je snom kaž­dé­ho kre­a­tív­ca

Článok pripravil Štefan Moravčík, Archinfo.sk, Autor projektu: arch. Camillo Botticini v spolupráci s arch. Lucia Fanetti Ing. Paolo Dellana arch. Giorgia Guseo arch. Stefano Farina / 7. júla 2016 / Zaujímavosti

Nadš­tan­dard­né býva­nie v Alpách. Zauj­me zoxi­do­va­ná mede­ná fasá­da.

Poze­mok leží na str­mom sva­hu blíz­ko sed­la Pas­so del Caval­lo. Dom sto­jí na čis­ti­ne medzi stro­ma­mi, vo výš­ke 700 met­rov nad morom. V blíz­kos­ti sa nachá­dza frek­ven­to­va­ná diaľ­ni­ca, kto­rá spá­ja údo­lia Trom­pia a Sab­bia. Oko­li­tá kra­ji­na sa vyzna­ču­je doli­na­mi, kto­ré sa otvá­ra­jú sme­rom na juh. Zo seve­ru je sed­lo orá­mo­va­né zele­ný­mi hora­mi a vápen­co­vý­mi vrch­mi. Vila sa nachá­dza­me v blíz­kos­ti mes­ta a jeho ruchu, ale záro­veň má dosta­toč­né súkro­mie a kon­takt s oko­li­tou prí­ro­dou. Kon­cept vily sa pod­ria­ďu­je oko­li­tej kra­ji­ne a vychá­dza zo zlo­ži­té­ho tva­ru pozem­ku. Vzni­ká tu vyvá­že­ný vzťah medzi ľud­ským zása­hom a prí­ro­dou.

Viac podob­ných člán­kov náj­deš na Archinfo.sk.

Hlav­ný vstup je situ­ova­ný v juho­vý­chod­nej čas­ti a je pre­kry­tý vykon­zo­lo­va­nou čas­ťou domu. Prí­stup k ces­te je z dvoch strán. Pre autá slú­ži prí­jaz­do­vá ces­ta s kry­tou ram­pou, kto­rá sa nachá­dza pod zemou, a je o pod­la­žie niž­šie ako hlav­ný vstup. Vstup pre peších vedie po oce­ľo­vom scho­dis­ku, kto­ré stú­pa od hra­ni­ce pozem­ku až k domu. Garáž je so zvyš­kom domu spo­je­ná výťa­hom. Tech­nic­ké a ser­vis­né pries­to­ry sa nachá­dza­jú v sute­ré­ne.

Sta­veb­né mate­riá­ly odrá­ža­jú vzťah medzi domom a kra­ji­nou. Dom “vyras­tá” zo sever­nej čas­ti pozem­ku a splý­va s teré­nom. Tomu­to kon­cep­tu je pris­pô­so­be­né aj mate­riá­lo­vé rie­še­nie. Na fasá­dach boli pou­ži­té trvác­ne a prí­rod­né mate­riá­ly. Archi­tek­ti umiest­ni­li hlav­nú poby­to­vú tera­su obko­le­se­nú hmo­tou domu na sever­nú stra­nu. Z vykon­zo­lo­va­nej juž­nej čas­ti sa otvá­ra­jú pohľa­dy do údo­lia a na mes­to.

Sever­ná tera­sa, kto­rá je otvo­re­ná sme­rom k horám umož­ňu­je maji­te­ľom výhľad na blíz­ke vápen­co­vé vrcho­ly. Str­mý svah ju zvr­chu prak­tic­ky uzat­vá­ra a vytvá­ra súkrom­ný “dvor”. Veľ­ké pre­sk­le­né plo­chy sú pro­stred­ní­kom medzi inte­ri­é­rom a exte­ri­é­rom.

Spo­je­nie s pozem­kom, otvo­re­nosť bez exhi­bi­ci­oniz­mu a súčas­ne dosta­toč­né súkro­mie. To všet­ko navo­dzu­je pocit domo­va. Odváž­ne tva­ro­va­nie a sil­ný výraz vyva­žu­je neut­rál­na mate­ria­li­ta.

Dom má nepra­vi­del­ný pôdo­rys v tva­re pís­me­na C s tera­sou orien­to­va­nou na sever s výhľa­dom na hory. Stav­ba je tvo­re­ná tro­ma hmo­ta­mi s rôz­nou výš­kou ras­tú­cou od seve­ro­zá­pa­du, kde je dom zapus­te­ný do teré­nu. V prvej hmo­te sú tri spál­ne, dve so spo­loč­nou kúpeľ­ňou a okna­mi orien­to­va­ný­mi na tera­su. Hlav­ná spál­ňa dis­po­nu­je vlast­nou kúpeľ­ňou a okna­mi sa otvá­ra na západ. V dru­hej hmo­te s výš­kou 3,5 až 4,5 met­ra je obý­va­cia izba vo for­me otvo­re­né­ho pries­to­ru, kto­rý je vlo­že­ný medzi tera­su a kra­ji­nu. Uzav­re­tá stra­na miest­nos­ti je cha­rak­te­ri­zo­va­ná krbom a veľ­kop­loš­ným zask­le­ním na juž­nej stra­ne.

Obý­va­cia izba pokra­ču­je do jedál­ne s halou cez dve pod­la­žia. V naj­vyš­šej čas­ti stav­by je pod­kro­vie. Nachá­dza sa tu malá pra­cov­ňa. Pod ňou je v obý­va­com pries­to­re situ­ova­ná kuchyn­ská lin­ka otvo­re­ná sme­rom k tera­se. Vznik­la tak naj­ruš­nej­šia cen­trál­na časť domu. Na juž­nú stra­nu je otvo­re­ná, no záro­veň chrá­ne­ná a uzav­re­tá z východ­nej a západ­nej čas­ti.

Vnú­tor­né pod­la­hy sú vyro­be­né zo syn­te­tic­kej živi­ce pies­ko­vej far­by. Ste­ny a pod­hľa­dy sú sad­ro­kar­tó­no­vé, natre­té na bie­lo. Strop­né LED pásy sú integ­ro­va­né do medzier v pod­hľa­doch.

Maji­te­lia chce­li dom šetr­ný k život­né­mu pro­stre­diu a vybra­li pre­to vhod­né sta­veb­né mate­riá­ly a izo­lá­cie, kto­ré zais­ťu­jú udr­ža­teľ­nosť archi­tek­tú­ry v rov­no­vá­he s kra­ji­nou. Na obklad von­kaj­šie­ho plášť u bola pou­ži­tá pre­do­xi­do­va­ná meď a dre­vo Acco­ya (dre­vo z Nové­ho Zélan­du). Mat­ná meď, dre­vo a sklo sú jedi­né mate­riá­ly pou­ži­té z exte­ri­é­ru. Mys­le­lo sa aj na eko­ló­giu pou­ži­tých tech­no­ló­gií — objekt je vyku­ro­va­ný tepel­ným čer­pad­lom a je posta­ve­ný v pasív­nom štan­dar­de.

Mede­né pane­ly na odvet­ra­nej fasá­de sú jem­ne pro­fi­lo­va­né a ply­nu­lo pre­chá­dza­jú do streš­nej rovi­ny. Kon­tras­tu­jú s lesk­lý­mi a hlad­ký­mi povr­ch­mi zo skla a dre­va. Pod­la­ha tera­sy je z dre­va Iro­ko. Rámy zask­le­nia sú integ­ro­va­né do mede­né­ho pláš­ťa.

Upro­stred tera­sy je zasa­de­ný javor, kto­rý pri­ná­ša kus prí­ro­dy do srd­ca domu.

zdroj: archinfo.sk, autor foto­gra­fií: Nico­lò Gale­az­zi

Pridať komentár (0)