26 nád­her­ných miest sve­ta, kto­ré by si mal nav­ští­viť ešte pred­tým, ako úpl­ne zanik­nú

Mária Hvillová, vedelisteze.sk / 27. júla 2016 / Tech a inovácie

Na Zemi sa nachá­dza mno­ho oča­ru­jú­cich miest. Nie­kto­rým z najú­žas­nej­ších prí­rod­ných krás a iko­nic­kých, ume­lo vybu­do­va­ných štruk­túr nane­šťas­tie hro­zí v dôsled­ku kli­ma­tic­kých zmien a ľud­skej ned­ba­los­ti zánik.

Na počesť Dňa Zeme, kto­rý bol pred pár dňa­mi, vám chce­me uká­zať 26 miest, kto­ré by mal kaž­dý ces­to­va­teľ nav­ští­viť, kým vyze­ra­jú tak, ako ich dote­raz pozná­me.

#1

Násil­né poľ­no­hos­po­dár­stvo, prí­rod­ná eró­zia a pre­dá­va­nie tehál s his­to­ric­ký­mi ryti­na­mi, to všet­ko vied­lo k poško­de­niu, ale­bo zni­če­niu tak­mer dvoch tre­tín Veľ­ké­ho čín­ske­ho múru.

over-farming-natural-erosion-and-the-selling-of-bricks-with-historic-engravings-on-them-have-led-to-the-damage-or-destruction-of-nearly-two-thirds-of-the-great-wall-of-china

foto: Shutterstock/zhu difeng

#2

Kul­to­vý Taj Mahal v Agre, Indii, čelil dlhé roky zne­čis­te­niu i eró­zii a nie­kto­rí exper­ti si mys­lia, že by to even­tu­ál­ne moh­lo viesť k jeho zrú­te­niu.

the-iconic-taj-mahal-in-agra-india-has-been-facing-years-of-pollution-and-erosion-that-some-experts-believe-could-eventually-lead-to-its-collapse

foto: Shutterstock/Dmitry Striz­ha­kov

#3

Mŕt­ve more, kto­ré sa nachá­dza na hra­ni­ciach medzi Jor­dán­skom a Izra­e­lom, sa za posled­ných 40 rokov zmen­ši­lo o jed­nu tre­ti­nu. Odbor­ní­ci sa obá­va­jú, že keď sa bude pokra­čo­vať v odvo­dňo­va­ní rie­ky Jor­dán, kto­rá Mŕt­ve more záso­bu­je, bude mu hro­ziť úpl­né vysu­še­nie.

the-dead-sea-which-borders-jordan-and-israel-has-sunk-80-feet-and-disappeared-by-one-third-in-the-past-40-years-experts-fear-that-if-water-continues-to-be-used-from-the-river-j

foto: Shut­ters­tock / Nic­ko­lay Vino­ku­rov

#4

Národ­ný park a rezer­vá­cia Dena­li tvo­rí 6 mili­ó­nov akrov aljaš­skej divo­či­ny, kde sa ces­to­va­te­lia môžu pono­riť do krás­nej kra­ji­ny a sle­do­vať voľ­ne žijú­cu zver. Nachá­dza sa tam aj naj­vyš­ší vrch Sever­nej Ame­ri­ky, Mount McKin­ley, kto­rý má 6193,6 met­rov. Kli­ma­tic­ké zme­ny vied­li k tope­niu ľadov­ca a zre­du­ko­va­niu sne­ho­vých zrá­žok, čo ovplyv­ňu­je aj jeho divo­či­nu.

buss (7)

foto: Galy­na Andrush­ko / Shut­ters­tock

#5

Veľ­ká korá­lo­vá bari­é­ra v Aus­trá­lii utr­pe­la vply­vom vzras­ta­jú­cich tep­lôt, zvý­še­nej kys­los­ti vody a zne­čis­te­nia obrov­ské ško­dy, čo postup­ne vedie k tomu, že jej povest­né pes­tro­fa­reb­né kora­ly odu­mie­ra­jú, v dôsled­ku čoho menia svo­ju far­bu na bie­lu. Nedáv­na štú­dia vede­ná ARC Cen­tre of Excel­len­ce for Coral Reef Stu­dies uká­za­la, že asi 93% úte­su poma­ly bled­ne.

buss (6)

foto: Flickr/FarbenfroheWunderwelt

#6

Obľú­be­ná des­ti­ná­cia novo­man­že­lov a milov­ní­kov raj­skej oázy, Seys­che­ly, kto­ré sa nachá­dza­jú v Indic­kom oce­áne pri pobre­ží Mada­gas­ka­ru, poma­ly miz­nú kvô­li eró­zii plá­že.

a-popular-destination-for-honeymooners-or-paradise-seekers-the-islands-of-the-seychelles--located-in-the-indian-ocean-off-the-coast-of-madagascar--are-vanishing-because-of-beach-erosion

foto: Shut­ters­tock / have­se­en

#7

Keď­že Alpy ležia v niž­ších nad­mor­ských výš­kach ako ostat­né poho­ria, ich ľadov­ce sú obzvlášť náchyl­né na zmraš­ťo­va­nie sa v dôsled­ku kli­ma­tic­kých zmien. Poho­rie strá­ca kaž­dý rok oko­lo 3% alp­ské­ho ľadov­ca a nie­kto­rí exper­ti sa dom­nie­va­jú, že by moh­li do roku 2050 úpl­ne zmiz­núť.

buss (12)

foto: Fiickr/Thomas Leth-Olsen

#8

Flo­rid­ský národ­ný park Everg­la­des je ozna­čo­va­ný ako naj­viac ohro­ze­ný park v USA. Prí­liš veľa vody, výskyt nových dru­hov a roz­voj miest pat­ria k hlav­ným prob­lé­mom.

the-florida-everglades-have-been-referred-to-as-the-most-threatened-park-in-the-us-too-much-water-the-introduction-of-new-species-and-urban-development-are-all-part-of-the-problem

foto: iStock/ferrerivideo

#9

Grand Cany­on bol minu­lý rok ozna­če­ný orga­ni­zá­ci­ou Nati­onal Trust for His­to­ric Pre­ser­va­ti­on ako jed­no z 11 najo­hro­ze­nej­ších his­to­ric­kých miest v USA. Do zozna­mu sa dostal hlav­ne kvô­li náras­tu deve­lo­per­ských pro­jek­tov, kto­ré sa týka­jú rôz­nych odvet­ví; od ťaž­by urá­nu, až po výstav­bu turis­tic­kých leto­vísk. Moh­lo by to viesť k zni­če­niu veľ­kých čas­tí Grand Cany­o­nu a jeho hlav­né­ho zdro­ja vody – rie­ky Colo­ra­do.

buss (18)

foto: Shut­ters­tock

#10

Oko­li­té stav­by, stú­pa­jú­ca pod­zem­ná voda a zne­čis­te­nie už neja­ký čas ohro­zu­jú hro­by, pamät­ní­ky a pyra­mí­dy v Memp­hi­se a jeho Nek­ro­po­le.

surrounding-construction-rising-groundwater-and-pollution-have-been-threatening-the-tombs-monuments-and-pyramids-of-egypts-memphis-and-its-necropolis

foto: Flickr/Dan Lund­berg

#11

Zo Sle­e­ping Bear Dunes Nati­onal Lakes­ho­re v Michi­ga­ne si môže­te vychut­nať nád­her­ný výhľad na jaze­ro z úte­sov, kto­ré sa týčia do výš­ky sko­ro 140 met­rov nad hla­di­nou jaze­ra. Vzác­ne duny a plá­že trpia v dôsled­ku invá­zie rias a rôz­nych dru­hov muš­lí, a tiež kvô­li zvy­šu­jú­cej sa hla­di­ne fos­fá­tov.

buss (5)

foto: Flickr/Ken Bos­ma

#12

Konž­ská pan­va ale­bo Bazén Kon­ga, dru­hý naj­väč­ší daž­ďo­vý pra­les na sve­te, je jed­nou z oblas­tí s naj­väč­šou bio­di­ver­zi­tou; s viac ako 10 000 druh­mi rast­lín, 1 000 dru­hov vtá­kov a 400 druh­mi cicav­cov. V posled­ných rokoch bolo kvô­li nele­gál­nej ťaž­be vykl­čo­va­ných pri­bliž­ne 3,4 mili­ó­na kilo­met­ra štvor­co­vé­ho pra­le­sa. OSN pred­po­kla­dá, že do roku 2040 môžu dve tre­ti­ny úpl­ne zmiz­núť.

buss (27)

foto: Brent Stirton/Getty Ima­ges

#13

Benát­ky, zná­me pre svo­je roman­tic­ké plav­by gon­do­la­mi, sú pod vodou prak­tic­ky už dlhé roky, no závaž­né zápla­vy sú v posled­nej dobe čoraz čas­tej­šie.

known-for-its-romantic-gondola-rides-the-city-of-venice-italy-has-been-sinking-for-years-and-severe-floods-have-recently-become-more-common

foto: Flickr/Trish Hart­mann

#14

S viac ako 1100 kilo­met­rov chod­ní­kov je Národ­ný park Gla­cier v Mon­ta­ne rajom pre milov­ní­kov turis­ti­ky a tých, kto­rí vyhľa­dá­va­jú blíz­ke súži­tie s prí­ro­dou. Kedy­si sa tam hrdo týči­lo viac ako 150 ľadov­cov, dnes má park menej ako 25 z nich a exis­tu­je poten­ciál­ne rizi­ko, že v prie­be­hu 15 rokov ich zmiz­ne ešte viac.

buss (26)

foto: Shutterstock/Galyna Andrush­ko

#15

Mal­di­vy, ostrov­ný štát v Indic­kom oce­áne, sa vďa­ka kli­ma­tic­kým zme­nám poma­ly potá­pa. Nie­kto­rí ved­ci pred­po­ve­da­jú, že pri­bliž­ne o sto rokov budú celé pod vod­nou hla­di­nou.

the-maldives-an-island-nation-in-the-indian-ocean-is-slowly-sinking-because-of-climate-change-some-scientists-predict-that-within-100-years-it-will-be-completely-submerged

foto: Shutterstock/KKulikov

#16

Regi­ón Big Sur v Kali­for­nii ponú­ka náv­štev­ní­kom úžas­né prí­le­ži­tos­ti na pozo­ro­va­nie veľ­rýb. Nedáv­ne suché obdo­bie a požia­re s tým spo­je­né znač­ne poško­di­li pobrež­né oblas­ti, čo zni­žu­je mož­nos­ti pozo­ro­va­nia vod­ných cicav­cov.

buss (14)

foto: Flickr/SarahTz

#17

Na impo­zant­nej plo­che 5,5 mili­ó­na kilo­met­rov štvor­co­vých sa rozp­res­tie­ra bra­zíl­ska Ama­zó­nia, naj­väč­ší daž­ďo­vý pra­les na sve­te. Náj­de­te v nej naj­väč­šiu roz­ma­ni­tosť popu­lá­cie rôz­nych dru­hov. Expan­zia poľ­no­hos­po­dár­stva však dopo­má­ha k záhu­be tej­to uni­kát­nej oblas­ti.

buss (3)

foto: Flickr/CIFOR

#18

Pôda bre­hov sku­pi­ny ostrov­če­kov v Sever­nej Karo­lí­ne, Outer Banks, ero­du­je a ohro­zu­je tak oko­li­té pamiat­ky, ako naprí­klad maják Cape Hat­te­ras Light­hou­se, kto­ré­ho výstav­ba sa datu­je do roku 1870.

the-shores-of-north-carolinas-outer-banks-are-eroding-the-land-they-border-putting-landmarks-such-as-the-cape-hatteras-lighthouse--which-dates-back-to-1870--in-danger

foto: iStock/© Jill Lang

#19

Maleb­ný vrchol Kili­man­džá­ra v Tan­zá­nii, posy­pa­ný sne­hom, už dlho tak, ako pozná­me dnes, vyze­rať nebu­de. Medzi rok­mi 1912 a 2007 sa sne­ho­vá pokrýv­ka zmen­ši­la až o 85%.

the-picturesque-snow-that-tops-mount-kilimanjaro-in-tanzania-may-not-be-there-much-longer-in-the-years-between-1912-and-2007-kilimanjaros-ice-sheet-shrunk-by-a-whopping-85

foto: iStock/Byrdyak

#20

Pod ľadov­com Men­den­hall na Aljaš­ke sa rozp­res­tie­ra­jú dych vyrá­ža­jú­ce ľadov­co­vé jas­ky­ne a prí­rod­né ľadov­co­vé dómy. Jas­ky­ne sa rok čo rok topia.

underneath-the-mendenhall-glacier-in-mendenhall-valley-alaska-are-its-breathtaking-ice-caves-and-their-ice-capped-domes-the-caves-continue-to-melt-each-year

foto: Shutterstock/Sean Lema

#21

Skal­né mes­to Pet­ra je jed­nou z naj­nav­šte­vo­va­nej­ších turis­tic­kých atrak­cií Jor­dán­ska. Zná­me arche­olo­gic­ké nále­zis­ko sa poma­ly pod vply­vom vet­ra, daž­ďa a neus­tá­le­ho dotý­ka­nia sa stien turis­ta­mi roz­pa­dá. (pri náv­šte­ve toh­to mes­ta by ste sa mali pre­to vyhý­bať dotý­ka­nia sa stien)

buss (19)

foto: Shut­ters­tock / Ralf Sie­mie­niec

#22

Vul­ka­nic­ký národ­ný park Havaj dáva náv­štev­ní­kom mož­nosť stať sa sved­kom 70 mili­ó­nov rokov sta­rej his­tó­rie sopeč­nej čin­nos­ti. Park je tiež úto­čis­kom mno­hých pôvod­ných rast­lín a živo­čí­chov, kto­ré sú však kvô­li zvy­šu­jú­cim sa tep­lo­tám, such­ším pod­mien­kam a zvy­šu­jú­ce­mu sa výsky­tu inváz­nych dru­hov v ohro­ze­ní.

buss (8)

foto: Flickr/Alfred Elker­bout

#23

Ste­ny mešít v Tim­buk­tu, Mali, boli posta­ve­né nie­ke­dy medzi 14. až 16. sto­ro­čím pre­važ­ne z bla­ta. Zvý­še­nie prie­mer­ných roč­ných tep­lôt a daž­ďo­vých zrá­žok má za násle­dok naru­še­nie sta­bi­li­ty sta­vieb.

buss (24)

foto: Flickr/Emilio Lab­ra­dor

#24

Pic­tu­red Rocks Nati­onal Lakes­ho­re v Michi­ga­ne je zná­my pre svo­je fareb­né pies­kov­co­vé úte­sy a množ­stvu vodo­pá­dov, plá­ží a lesov. Zvy­šu­jú­ce sa tep­lo­ty vzdu­chu a vody narú­ša­jú pri­ro­dze­ný eko­sys­tém dot­knu­tej oblas­ti.

pictured-rocks-national-lakeshore

foto: iStock/csterken

#25

V Bolí­vii, v nad­mor­skej výš­ke 4090 met­rov leží jed­no z naj­vyš­šie polo­že­ných miest na sve­te, Poto­sí. Stá­ro­čia ban­skej čin­nos­ti v tej­to oblas­ti majú za násle­dok vysta­ve­nie mes­ta veľ­ké­mu rizi­ku. Časť vrchol­ku sa už dokon­ca roz­pa­dol.

buss (2)

foto: iStock/DC_Colombia

#26

Národ­ný park Grand Teton vo Wyo­min­gu sa môže pýšiť svo­jou nád­her­nou prí­rod­nou sce­né­ri­ou, no okrem toho je zná­my aj rybár­če­ním, pre­to­že má vyso­kú popu­lá­ciu pstru­hov. Avšak zvý­še­ná tep­lo­ta vody ohro­zu­je ich počet.

buss (4)

foto: WikiMedia.org

vedeliSteZe_banner

Zdroj: vedelisteze.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: Shutterstock/Galyna Andrush­ko

Pridať komentár (0)