Tvoj signál môže kedykoľvek zlyhať: Vedci vystopovali zdroj tajomných výpadkov, ktoré paralyzujú Európu

Rozsiahle rušenie signálu GPS nad Európou môže mať podľa novej vedeckej práce pôvod priamo vo vesmíre. Výskumníci zistili, kto stojí za sériou krátkych, no výrazných výpadkov navigačného signálu.

Zistenia priniesli IFL Science, populárno-vedecký kanál Veritasium a preprint dostupný na arXiv.

Príbeh sa začal v novembri 2024, keď Todd Humphreys, profesor leteckého inžinierstva na Texaskej univerzite v Austine, dostal nezvyčajný anonymný tip. Mal sa pozrieť na verejne dostupné záznamy zo siete monitorovacích staníc GPS z veľmi konkrétnych období roku 2021.

Na prvý pohľad nešlo o nič, čo by sľubovalo veľký objav. Tieto stanice dlhodobo sledujú signály zo satelitov a porovnávajú ich so šumom v pozadí. Údaje sú dostupné roky, preto sa predpokladalo, že výraznú anomáliu by si už niekto všimol. Humphreys a jeho študenti však v dátach našli zvláštny vzorec.

Výpadky zasiahli veľkú časť Európy

Výskumníci identifikovali krátke a prudké poklesy sily signálu na veľmi úzko vymedzených frekvenciách. Keď sa pozreli na širšie obdobie, podobných udalostí našli stovky. Opakovali sa podľa jasného vzorca a zasahovali rozsiahle územie.

V novej štúdii, ktorá zatiaľ neprešla recenzným konaním, tím uvádza 75 dní, počas ktorých sa tieto výpadky prejavili. Podľa Humphreysa bol dosah mimoriadne veľký.

„Tento efekt bolo cítiť naprieč Európou, od Svalbardu na severe až po Španielsko na juhu, od Kanady na západe až po východné Poľsko na východe,“ povedal Humphreys pre Veritasium.

Vzorec podľa neho naznačoval, že pomyselné centrum rušenia sa nachádzalo v oblasti Poľska alebo Kaliningradu. Práve veľký geografický rozsah bol jedným z dôvodov, prečo vedci vylučovali bežnú pozemnú rušičku. Tá by podľa nich nedokázala naraz zasiahnuť taký široký priestor a viacero satelitov.

Nešlo o slnečnú aktivitu

Vedci najskôr preverovali aj možnosť, že výpadky spôsobilo vesmírne počasie, napríklad slnečná aktivita. Táto verzia však nesedela. Slnečné erupcie zvyčajne ovplyvňujú širšie spektrum rádiových frekvencií.

Zaznamenané rušenie bolo naopak veľmi úzke, trvalo menej ako desať sekúnd a sústredilo sa približne okolo frekvencie 1 577,5 megahertza, teda blízko pásma používaného pre civilné satelitné navigačné signály.

Ďalším podozrivým znakom bol čas. Udalosti sa najčastejšie objavovali počas pracovných dní a v pracovnom čase podľa UTC. Výskumníci preto v práci upozornili, že takýto priebeh vyzerá skôr ako ľudská aktivita než náhodný prírodný jav.

„Tieto interferenčné udalosti sa prevažne vyskytovali počas pracovných dní a pracovných hodín, čo naznačuje ľudské zapojenie,“ uvádza tím v štúdii.

Najviac prípadov sa objavovalo v utorok, stredu a štvrtok. Pri čisto náhodnom jave by vedci očakávali rovnomernejšie rozloženie počas celého týždňa.

Stopa smeruje k systému EKS

Aby tím zistil pôvod rušenia, skombinoval viacero postupov. Sledoval satelity, ktoré boli v čase výpadkov viditeľné zo zasiahnutých staníc, analyzoval silu detekovaného signálu a využil aj metódu časového rozdielu príchodu signálu. Tá pomáha určiť, odkiaľ signál dorazil, podľa toho, kedy ho zachytili jednotlivé prijímače.

Výsledky ukázali na ruský satelit Kosmos 2546. Ďalšia analýza spojila rušenie so systémom Edinaya Kosmicheskaya Sistema, známym ako EKS. Ide o ruskú satelitnú konšteláciu určenú na včasné varovanie pred balistickými raketami.

Autori práce tvrdia, že práve táto konštelácia je pravdepodobne zodpovedná za prechodné rušenie a zhoršenie kvality globálnych navigačných satelitných systémov nad Európou minimálne od roku 2019. Zároveň však upozorňujú, že štúdia je zatiaľ preprint a musí prejsť odborným posúdením.

Nie všetko je uzavreté. Vedcov zaujala najmä jedna udalosť z roku 2020, pri ktorej sa centrum rušenia počas približne 20 minút presúvalo od Baltského mora cez Nemecko až k Nórskemu moru. Mohlo ísť o pohyb satelitu, zmenu smerovania antény alebo zapojenie viacerých družíc naraz.

Ak sa závery potvrdia, pôjde o dôležitý signál pre bezpečnosť navigácie. GPS a ďalšie satelitné systémy totiž neslúžia iba vodičom či mobilným aplikáciám. Sú dôležité aj pre letectvo, dopravu, energetiku, telekomunikácie a vojenské operácie.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta