28-ročný podnikateľ zarobil 5 miliárd eur. Je to Zuckerbergov tajný žolík, obchodoval aj s armádou USA

Z mladíka bez diplomu sa stal človek, ktorého pozná každý v Silicon Valley. Alexandr Wang, spoluzakladateľ Scale AI, totiž najnovšie získal pre svoju firmu investíciu vo výške 14,3 miliardy eur od spoločnosti Meta.

Výmenou za to nadobudol podiel v jej „superintelligence“ tíme – a možno aj kľúč k tomu, ako Zuckerberg porazí Google či OpenAI.

Keď sa v novembri 2023 na tajnom výjazde v utahských horách stretla elita sveta umelej inteligencie, účastníci si medzi stretnutiami skúšali klobúky na mieru a viedli rozhovory o budúcnosti globálnej bezpečnosti.

Podujatie hostil Alexandr Wang, CEO firmy Scale AI, v spolupráci s investorom Natom Friedmanom. Osemročný startup vtedy dosiahol hodnotu 13 miliárd eur, ale cieľom stretnutia bolo niečo viac než len prezentácia úspešného podnikania – Wang ukazoval, že sa chce stať strategickým aktérom na rozhraní technológií, vlády a geopolitiky.

„Bol to veľkolepý event, ale aj obchodná prezentácia,“ povedal jeden z účastníkov magazínu Fortune. Iný ho opísal ako veľkorysého hostiteľa, no poznamenal, že Wangova „divadelná jastrabia rétorika“ mala jasný cieľ: zapôsobiť na bezpečnostné štruktúry USA.

Korporát vymenil za Kostariku: „Najväčší luxus je mať priestor na myslenie, nenaháňam sa za platom ani funkciami“

Dva dni po skončení retreatu prepustili CEO OpenAI Sama Altmana. Wang aj Friedman boli potichu oslovení, či by dočasne neprevzali kormidlo firmy. Odmietli. No v tom momente už bolo jasné, že Wang sa z MIT odpadlíka prepracoval do prvej ligy.

O necelý rok neskôr prišla investícia, ktorá z neho urobila jedného z najmocnejších hráčov v odvetví: spoločnosť Meta odkúpila 49 % Scale AI za 14,3 miliardy eur. Podľa údajov Bloomberg Billionaires Index hodnota Wangovho osobného podielu – vrátane hotovosti a akcií – presiahla 5 miliárd eur.

Od označovania dát po budovanie superinteligencie

Wang založil Scale v roku 2016 spolu s Lucy Guo ako devätnásťročný vysokoškolský odpadlík z MIT. Služba pôvodne pomáhala systémom autonómneho riadenia rozpoznať rozdiel medzi plastovou taškou a človekom. V čase, keď AI ešte nebola v mainstreamových médiách, Wang veril, že kľúčom k jej rozvoju budú dáta – a nie samotné modely.

Scale vybudoval armádu desiatok tisíc pracovníkov, ktorí manuálne označovali a hodnotili obrovské objemy dát pre firmy ako OpenAI, SAP či Toyota. V roku 2021 sa vďaka investičnému kolu stal Wang na krátky čas najmladším „selfmade“ miliardárom na svete.

 

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Alexandr Wang (@alexanddeer)

Dnes je však v centre pozornosti kvôli dohode, ktorá zaskočila aj veteránov z odvetvia. Meta, v snahe dobehnúť konkurenciu, kúpila 49 % Scale za 14,3 miliardy eur – čo predstavuje najväčšiu investíciu mimo firmy v histórii Mety. Hodnota Scale tak stúpla na 29 miliárd eur a Wangova osobná účasť na obchode sa podľa odhadov pohybuje nad úrovňou 5 miliárd eur.

Zuckerbergov žolík v rukáve

Vzťah medzi Wangom a Metou sa začal v roku 2019. Firma Marka Zuckerberga využívala Scale ako dodávateľa dát pre vlastné AI iniciatívy. V roku 2024 sa Meta objavila medzi investormi v kole Series F, kde získala pol milióna akcií.

Zuckerberg a Wang sa intenzívnejšie zblížili v apríli 2025. Schádzali sa v domoch v Tahoe a Palo Alto, kde diskutovali o frustrácii Mety z toho, že jej AI tímy zaostávajú za konkurenciou z OpenAI, Google či Anthropic. Napriek úspechu open-source modelov Llama totiž Meta nedokázala zaujať vedúcu pozíciu v segmente umelej inteligencie.

Keď Meta v apríli 2025 uviedla model Llama 4, namiesto ovácií sa dočkala kritiky. Obvinenia z nafúknutých metrík, urýchleného spustenia a nízkej transparentnosti viedli k tomu, že niektorí pozorovatelia označili Llamu 4 za zlyhanie. Aj preto Zuckerberg začal konať – okrem Scale rokoval aj o akvizícii startupu Safe Superintelligence či investičného fondu Nata Friedmana a Daniela Grossa.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Alexandr Wang (@alexanddeer)

Wang si však kládol podmienky. Odmietol úlohu interného zamestnanca bez prínosu pre investorov Scale. Rokovania sa ťahali celý máj, až napokon uzavreli dohodu: Meta investuje 14,3 miliardy eur do Scale výmenou za 49 % akcií bez hlasovacích práv, no s opciou na budúcu konverziu. Dohoda navyše obsahuje tzv. poison pill klauzulu – ak Wang odíde z Mety, podiely sa konvertujú v pomere 1,5:1, čím sa mu zníži výhodnosť čerstvo uzatvoreného odchodu.

Alexandr Wang: Ambícia formuje realitu

Keď Wang po zverejnení dohody vystúpil pred zamestnancov v sídle Scale v San Franciscu, dočkal sa standing ovation. „Začal som tvoriť túto firmu ako vysokoškolák,“ povedal dojatý pred stovkami zamestnancov. Možno myslel aj na svoje detstvo – jeho rodičia boli nukleárni fyzici z Los Alamos, kde vyrábali prvé atómové bomby. „Každý dospelý okolo mňa bol vedec, ktorý veril, že technológie môžu slúžiť bezpečnosti USA,“ povedal Wang pre Fortune.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Shawn Ryan (@shawnryan762)

Do podnikania preniesol túto misiu v kombinácii s obsesívnou pracovnou disciplínou. Denné dvojhodinové porady, osobné angažovanie sa v každom zákazníkovi, budovanie extrémne náročnej kultúry. Motto firmy? „Ambícia formuje realitu.“

Spolu s Lucy Guo, dizajnérkou z Quory, absolvovali v roku 2016 Y Combinator. Pôvodne chceli vytvoriť aplikáciu na objednávanie lekárov. Počas inkubačného programu však pochopili, že budúcnosť je v dátach. Zakrátko mali medzi klientmi desiatky firiem z oblasti samojazdiacich áut.

V 30 rokoch sa stala najmladšou self-made miliardárkou sveta. Teraz prezrádza svoje tipy na úspech v biznise

Ich partnerstvo však dlho nevydržalo. Guo firmu opustila v roku 2018 po spore o vedenie Scale. Obe strany tvrdia, že odchod bol konsenzuálny, no podľa niektorých zdrojov došlo k napätiu o titul CEO. Guo však z obchodu s Metou získala 750 miliónov eur a stala sa miliardárkou.

„Amerika musí vyhrať AI vojnu“

Alexandr Wang sa nevyhýba geopolitickým témam – práve naopak, často ich iniciuje. V rozhovore pre americkú televíziu CNBC zdôraznil, že „AI preteky medzi USA a Čínou sú jednou z najdôležitejších tém súčasnosti“. 

Zároveň predstavil nový test zvaný Humanity’s Last Exam, ktorý vytvorili odborníci z oblasti matematiky, fyziky, biológie a chémie. Ich úlohou bolo pripraviť najnáročnejšie otázky založené na aktuálnom výskume, aby reálne preverili schopnosti moderných AI modelov. Výsledok? Žiadny z modelov neprekročil 10-percentnú úspešnosť. A prekvapenie: model od čínskeho laboratória DeepSeek dosiahol rovnaké alebo lepšie výsledky ako popredné americké modely.

„Domnievali sme sa, že USA sú výrazne vpredu, a to najmä vďaka prístupu k výkonným čipom od Nvidie, ktoré Čína vraj nemá,“ povedal Wang. „Ale čínski vývojári mi opakovane tvrdia: sme vám na dosah, a pritom to robíme s jednou rukou zaviazanou za chrbtom.“

Dodal, že jeho informácie naznačujú, že DeepSeek disponuje približne 50 000 čipmi Nvidia A100, ktoré mali byť podľa amerických vývozných obmedzení pre Čínu nedostupné. „Nemôžu o tom verejne hovoriť, ale tie čipy majú,“ uviedol. Zároveň však pripustil, že z dlhodobého hľadiska budú čínske AI tímy čeliť obmedzeniam.

Každý sa stane manažérom svojho tímu

Wang počas rozhovoru nezostal len pri geopolitike a technológiách, ale otvoril aj tému, ktorá znepokojuje bežných ľudí – vplyv umelej inteligencie na prácu. Sám uznal, že mnoho fyzických profesií zostane nedotknutých. „Stále budeš potrebovať elektrikára, inštalatéra či kohokoľvek, kto fyzicky vykonáva činnosť. Takéto práce nezmiznú,“ povedal.

Zmena však podľa neho čaká napríklad kancelárske povolania. „Aj ak pracuješ len s notebookom, tvoja práca sa zmení. Namiesto toho, aby si niečo robil priamo, budeš riadiť malý tím AI agentov. Bude to, ako keby každý postúpil na manažéra.“

Na otázku, či môže byť toľko manažérov, Wang odpovedal pragmaticky: „Ekonomika porastie do neuveriteľných rozmerov. Vzniknú úplne nové odvetvia. Obmedzením nebude počet pracovných miest, ale počet AI agentov, ktorých môžeš mať – a ten zas bude limitovaný počtom ľudí, ktorí ich dokážu efektívne riadiť.“

Zároveň zdôraznil, že AI uvoľní priestor na realizáciu nápadov, ktoré dnes zostávajú len v hlavách. „Viac nápadov sa zmení na realitu. Ak AI zvládne základné úlohy, ľudia sa budú môcť venovať vyšším úrovniam rozhodovania a tvorby.“

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy