3 spô­so­by, ako si tré­no­vať kre­a­ti­vi­tu a byť výkon­nej­ší

Katarína Zelinková / 3. apríla 2017 / Lifehacking

zdroj: pexels.com

Majú to kre­a­tív­ni ľudia jed­no­duch­šie? Zrej­me áno. Aj kre­a­ti­vi­ta je ako sval, kto­rý tre­ba pra­vi­del­ne pre­cvi­čo­vať.

Veľa ľudí si mys­lí, že talent je nie­čo, s čím sa člo­vek naro­dí. A ak má nie­kto talent, ide mu to od ruky. V sku­toč­nos­ti to však nie je úpl­ná prav­da. Nie­kto­rí ľudia sú síce v urči­tých oblas­tiach talen­to­va­nej­ší než ostat­ní, a tak by sa moh­lo zdať, že na svoj výkon nevy­na­lo­ži­li tak­mer žiad­ne úsi­lie. Avšak, exis­tu­je zásad­ný roz­diel medzi talen­to­va­ným a skú­se­ným člo­ve­kom. Hoci má talen­to­va­ný člo­vek pred­po­kla­dy vynik­núť ale­bo stať sa úspeš­ným v neja­kej oblas­ti, člo­vek, kto­rý ma skú­se­nos­ti a za sebou kus tvr­dej prá­ce opro­ti talen­to­va­né­mu jedin­co­vi nie je v žiad­nej nevý­ho­de. Prá­ve naopak.

Zdroj: pexels.com

Veľ­ký prob­lém nastá­va pri men­tál­nych zruč­nos­tiach, ako je naprí­klad kre­a­ti­vi­ta. Pres­ne tak, aj kre­a­ti­vi­ta je zruč­nosť. Kaž­dý z náš urči­te pozná nie­ko­ho, kto je kre­a­tív­ny tak nejak sám od seba a nemá prob­lém prí­sť s nový­mi rie­še­nia­mi ale­bo nápad­mi. Roz­diel medzi člo­ve­kom, kto­rý kre­a­ti­vi­tu vní­ma ako talent a jedin­com, kto­rý ju vní­ma ako zruč­nosť je však zásad­ný. Zatiaľ čo talen­to­va­ní jedin­ci čas­to žijú v stra­chu, že ich talent sa jed­né­ho dňa opot­re­bu­je, ľudia, kto­rí kre­a­ti­vi­tu pre­cvi­ču­jú ako zruč­nosť, ďalej napre­du­jú a zlep­šu­jú sa. Pro­fe­sor psy­cho­ló­gie a mar­ke­tin­gu na Uni­ver­zi­te v Aus­ti­ne, Art Mark­man, zosta­vil tri spô­so­by, kto­ré ti pomô­žu pre­cvi­čo­vať tvo­ju kre­a­ti­vi­tu a pre­me­niť ju na jed­nu z tvo­jich hlav­ných zruč­nos­tí.

1. Vysvet­ľuj

Zdroj: pexels.com

Kame­ňom úra­zu našej doby je inter­net. Síce máme bez­pro­stred­ný prí­stup k akým­koľ­vek infor­má­ciám, málo­ke­dy sa obťa­žu­je­me s tým, aby sme si nie­čo zapa­mä­ta­li. Len­že v pra­xi to potom vyze­rá tak, že člo­vek musí svo­ju prá­cu nie­koľ­ko­krát pre­ru­šiť, aby si nie­čo vygo­og­lil či pozrel na inter­ne­te. Nemá­me teraz na mys­li vyhľa­dá­va­nie nových fak­tov a infor­má­cií, ale opa­ko­va­nie vedo­mos­tí, kto­ré si sa už dáv­no dozve­del. Všet­ci vie­me, ako to potom vyze­rá, keď na nie­čom pra­cu­ješ a kaž­dú chví­ľu musíš svo­ju prá­cu pre­ru­šo­vať.

Kre­a­tív­ni ľudia musia mať dosta­tok vedo­mos­tí a infor­má­cií o oblas­ti, v kto­rej sa pohy­bu­jú. Prí­kla­dom kre­a­tív­nych ľudí sú spík­ri na kon­fe­ren­ciách. Skve­lý spí­ker doká­že 20 minút roz­prá­vať o tom, v čom sa vyzná ale­bo čo ho zau­jí­ma a vte­dy svo­ju kre­a­ti­vi­tu využí­va ako zruč­nosť. Pri tré­no­va­ní kre­a­ti­vi­ty je dôle­ži­té roz­prá­vať o oblas­ti, o kto­rú sa zau­jí­maš. Ak neus­tá­le zís­ka­vaš nové poznat­ky a infor­má­cie, náj­di si čas, aby sa zasta­vil a to, čo si sa dozve­del skús vysvet­liť sám sebe. Také­to jed­no­du­ché cvi­če­nie rých­lo pre­ve­rí tvo­je zís­ka­né zna­los­ti a tiež tvo­ju kre­a­ti­vi­tu.

2.Buď otvo­re­ný

Zdroj: pexels.com

Mno­hí z nás žijú vo svo­jej bub­li­ne. Zau­ží­va­né a osved­če­né postu­py, ces­tič­ky ale­bo zvy­ky posky­tu­jú urči­tý druh kom­for­tu. Taký­to kom­fort však výraz­ne zni­žu­je moti­vá­ciu zau­jí­mať sa a pri­jať nové kon­cep­ty, nápa­dy ale­bo zís­kať nové zážit­ky. Ak pat­ríš medzi ľudí, kto­rí nera­di skú­ša­jú nové veci, nezna­me­ná to, že nemô­žeš byť kre­a­tív­ny. Nedô­ve­ru voči novým nápa­dom ale­bo skú­se­nos­tiam môžeš pre­ko­nať pomo­cou toh­to jed­no­du­ché­ho cvi­če­nia: Keď nara­zíš na neja­ký nový spô­sob ale­bo kon­cept, pre­štu­duj si ho a hlav­nú myš­lien­ku si zapíš, nesnaž ju hneď zavr­hnúť ani sa s ňou sto­tož­niť. Vráť sa k nej o pár dní neskôr a sle­duj, aký z toho máš pocit. Táto myš­lien­ka už pre teba nebu­de úpl­ne nová a budeš ju vedieť objek­tív­ne posú­diť. Mož­no si povieš, že je to úpl­ná hlú­posť a mož­no zis­tíš, že si obja­vil skve­lú vec.

3.Pýtaj sa

Zdroj: pexels.com

Keď je nie­kto kre­a­tív­ny, veľa­krát sa zdá, že nové nápa­dy dostá­va len tak. Fak­tom však je, že aký­koľ­vek nový nápad, kto­rý máme, pochá­dza z našej pamä­te. Iný­mi slo­va­mi, ak máš neja­ký skve­lý nápad, v sku­toč­nos­ti si využil infor­má­cie ale­bo skú­se­nos­ti, kto­ré máš ulo­že­né v hla­ve. Len­že ako zo svo­jej pamä­te len tak vydo­lo­vať infor­má­ciu, o kto­rej ani nevieš, že si ju pamä­táš? Jed­no­du­cho si klaď otáz­ky, týka­jú­ce sa prob­lé­mu, kto­rý chceš vyrie­šiť. Naša pamäť fun­gu­je tak, že ti vyba­ví skú­se­nos­ti a zážit­ky, kto­ré súvi­sia s tvo­jim prob­lé­mom. Tým­to spô­so­bom nie len, že vyrie­šiš svoj prob­lém ale­bo zís­kaš nový nápad, záro­veň tré­nu­ješ aj svo­ju kre­a­ti­vi­tu. Kre­a­tív­ni ľudia sa na prob­lé­my vždy poze­ra­jú z via­ce­rých uhľov pohľa­du. Kla­dú si otáz­ky a sna­žia sa rie­šiť prob­lém via­ce­rých spô­sob­mi. Pomô­že ti s tým jed­no­du­ché cvi­če­nie: spo­meň si na prob­lém, kto­rý momen­tál­ne rie­šiš. Teraz sa si pred­stav, ako by ten­to prob­lém rie­šil člo­vek z inej kra­ji­ny? Ako by ho rie­ši­li tvo­ji kama­rá­ti, zná­mi, ale­bo ľudia kto­rých obdi­vu­ješ? Toto cvi­če­nie naštar­tu­je tvo­ju kre­a­ti­vi­tu a tak ti umož­ní zís­kať iný pohľad na prob­lé­my, s kto­rý­mi sa stre­tá­vaš.

Zdro­jo­vý člá­nok: fastcompany.com

Pridať komentár (0)