Káhira im už nestačí. Egypt stavia úplne nové hlavné mesto, bude mať 1 250 mešít a najväčší kostol v regióne

Je tomu už vyše 5 rokov, čo Egypt oficiálne prezradil svetu, že zhruba 40 km východne od Káhiry (smerom k Suezskému prieplavu) vybuduje svoje nové hlavné mesto.

Ak si bol v Káhire, dôvody pre takýto krok ti možno napadnú aj sami. Obrovská a stále rýchlo rastúca preľudnenosť, problémy s odpadom, špina, hluk, kolabujúca doprava, ktorá narastajúci počet ľudí v starom meste už dlhšie nezvláda. V Káhire žije oficiálne okolo 10 miliónov obyvateľov, neoficiálne ešte viac (hovorí sa až o 18 miliónoch) a ich počet sa do 2050 podľa odhadov zvýši na 40 miliónov.

Pri čítaní si o „Novej Káhire“, ako toto nové, vznikajúce, hlavné mesto volajú (či to bude oficiálny názov, sa ešte špekuluje), človeku ihneď prebehne hlavou: „Woow, tak to bude naozaj úplne iná, super-moderná Káhira!“ Egypťania už od začiatku hovoria o modernom veľkomeste, ktoré bude mať elektrinu z obnoviteľných zdrojov, konkrétne z novovybudovanej, 90 kilometrov štvorcových veľkej plochy solárnych panelov.

Vyrastie tu najväčší mestský park sveta, ktorý má byť dvakrát väčší než slávny Central Park v New Yorku, k tomu množstvo fontán a ďalších parkov, ktoré majú spoločne pokrývať výraznú časť mesta. Taktiež je v pláne zábavný detský park, ktorý bude štyrikrát väčší než Disneyland.

Turisti si budú môcť obzrieť rôzne pamätníky, z ktorých jeden má pripomínať Eiffelovku, ďalší napríklad pamätník Georga Washingtona v USA. Nad hlavami sa im zatiaľ budú týčiť moderné mrakodrapy, aké Egypt doposiaľ nevidel. V meste bude až 663 zdravotníckych zariadení a údajne až 2 000 vzdelávacích inštitúcií, vrátane technologicko-inovatívnych parkov. A to ešte stále nie je všetko.

zdroj: Cairo360.com

Symbol náboženskej tolerancie a kto to platí

Egypťania nezabúdajú ani duchovnú stránku a v meste má byť 1250 mešít, ale aj viacero kresťanských chrámov – vrátane „najväčšieho kresťanského chrámu na Blízkom východe“. Pripomíname, že Egypt je síce prevažne moslimská krajina, no každý desiaty človek (z približne 100 miliónov obyvateľov je to 10 miliónov ľudí) sa hlási ku kresťanstvu, presnejšie ku miestnemu, starému, koptskému kresťanstvu.

Nová Káhira má byť symbolom nového, nábožensky tolerantného Egypta. Nie je to pritom tak dávno, čo moc v krajine prevzalo na istý čas Moslimské bratstvo a v určitých oblastiach Egypta aktívne pôsobili bunky samozvaného Islamského štátu.

V Novej Káhire má postupne žiť okolo 5 miliónov obyvateľov. „Mesto má zaberať plochu len o 40 percent väčšiu ako Praha a pritom mať štyrikrát viac obyvateľov,“ venovalo sa nedávno novej egyptskej metropole, s urbanistom Pavlom Hniličkom, spravodajstvo Českej televízie. Médiá po celom svete taktiež v posledných dňoch píšu, že Egypt „finišje s prvou etapou výstavby nového mesta“ a „už čoskoro bude mať prvých obyvateľov“.

zdroj: Afrik21.Africa

Len prvá etapa bude túto africko-arabskú krajinu stáť, podľa zverejnených informácii, okolo 45 miliárd dolárov. To však nepotiahne Egypt sám (asi by to ani nedokázal). Pomocnú ruku mu už podľa očakávaní podali bohaté, ropou nasiaknuté, arabské krajiny z Perzského zálivu, ako Spojené arabské emiráty, Kuvajt či Saudská Arábia, ktorá chce samozrejme podporiť najmä stavbu mešít, či napríklad stavbu islamského múzea.

V hre sú s obrovským balíkom peňazí ale aj indickí a hlavne čínski investori. O Číne sa dokonca v tomto prípade hovorí, že je najväčším zahraničným investorom, ktorý sa podieľa na výstavbe Novej Káhiry. „Čínska spoločnosť vynaloží 20 miliárd dolárov na vývoj druhej fázy nového, egyptského hlavného mesta,“ písala agentúra Reuters. Africký kontinent sa najľudnatejšej krajine sveta v posledných rokoch naozaj zapáčil a stavia tu naozaj veľké projekty vo viacerých štátoch – cesty, priehrady, železnice, podniky i celé štvrte či mestá. Bude to niečo za niečo?

Skeptické hlasy pokračujú a kto už takto premiestnil centrum svojej krajiny

Od ohlásenia projektu nového hlavného mesta sa, samozrejme, objavilo už viacero skeptických ohlasov. Niektorí napríklad poukazovali na novo vybudované štvrte na okraji Káhiry, ktorými sa egyptské vlády snažili rozšíriť populačne zväčšujúce sa mesto. Niektoré z nich skončili nedostavané či bez ľudí, napríklad kvôli vysokým cenám, preto sa už niektorí rovnako pozerajú aj na budúcnosť nového hlavného mesta.

Taktiež sa vynárali názory, že by bolo lepšie najskôr zlepšiť manažment (napríklad vyriešiť otázku odpadu, odpadových vôd) už v existujúcich mestách a možno až potom stavať nové. Egyptskú vládu a prezidenta Abdala Fattáh Sísího ale, zdá sa, žiadne podobné ohlasy nedokážu odradiť a pokračujú vo svojich plánoch. Treba povedať, že Egypťania svoje nové, hlavné mesto budujú naozaj rýchlo. Podľa niektorých odborníkov, ako napríklad spomínaného urbanistu Pavla Hniličku, až prirýchlo na to, aby to zvládli a spravili dobre.

zdroj: TASR/AP

Egypt nebude prvým štátom, ktorý podobným spôsobom presunie centrum krajiny niekde inde. V 60. rokoch tak napríklad spravila Brazília, keď Rio de Janiero vymenila za novovybudované mesto Brasilia. Príkladom pre Egypt je aj Kazachstan, ktorý v 90. rokoch vymenil mesto Alma-ata za novú Astanu. Niekoľko zmien hlavných miest by sme našli aj v samotnej Afrike, napríklad v Keni, Tanzánii, v Pobreží Slonoviny či v Nigérii. Mimochodom, ani taká Moskva nebola pred vyše 100 rokmi centrom Ruska, ale to už asi odbiehame trochu ďaleko v čase.