Nová štúdia rozdrvila populárnu metódu chudnutia: Účastníci nezhodili ani deko

  • Veľmi moderný diétny program propagovanými celebritami je pod paľbou
  • Štúdia má svoje limity, upozorňujú jej autori
intermittent fasting prerušovaný pôst stravovanie diéta
Pixabay/Nam Nguyen, Karrie Zhu
  • Veľmi moderný diétny program propagovanými celebritami je pod paľbou
  • Štúdia má svoje limity, upozorňujú jej autori

Žijeme v dobe, v ktorej je zdravý životný štýl veľmi trendy. Zdravé stravovanie a dostatok pohybu sú v médiách mimoriadne často skloňované termíny. Jedným z najmodernejších prístupov ku snahe znížiť váhu patrí prerušovaný pôst, známejší pod anglickým termínom „intermittent fasting“. 

Portál Study Finds vysvetľuje, že tento spôsob stravovania odporúča jesť iba počas určitých hodín dňa, napríklad medzi 10:00 a 18:00, a vo zvyšných hodinách sa postiť.

Predchádzajúce štúdie poukázali na mnohé výhody prerušovaného pôstu vrátane zníženého rizika vzniku zápalov, cukrovky, Alzheimerovej choroby a dokonca aj potenciálu pre dlhovekosť.

Nemalou mierou k popularite tohto konceptu prispeli aj mnohé celebrity, ktoré tento štýl života propagujú, ako napríklad Gisele Bundchenová, Jennifer Anistonová, Kourtney Kardashianová či Scarlett Johanssonová. Najnovšia štúdia však ukazuje prerušovaný pôst v menej ružových farbách.

Závery na základe šesťročného výskumu 

CNN uvádza, že najnovšia štúdia s názvom Association of Eating and Sleeping Intervals With Weight Change Over Time: The Daily24 Cohort vyšla v stredu časopise Journal of the American Heart Association.

Štúdia sledovala veľkosti porcií a čas jedenia 547 ľudí, okrem údajov o ich zdraví a hmotnosti, v priebehu šiestich rokov. Údaje nepreukázali žiadnu súvislosť medzi intervalom dňa, v ktorom ľudia jedli, a ich hmotnosťou.

Portál Health, naopak, píše, že najväčším ukazovateľom zmeny hmotnosti človeka v priebehu času bola skôr frekvencia a veľkosť jedál, ktoré jedli, než ich načasovanie.

„Viac malých jedál sa časom spájalo so stratou hmotnosti. A viac veľkých alebo stredných jedál, alebo len viac jedál vo všeobecnosti bolo spojených s priberaním na váhe v priebehu času. A to nás núti myslieť si, že na načasovaní až tak veľmi nezáleží, pokiaľ ide o prevenciu priberania alebo dokonca podporu chudnutia,“ povedala spoluautorka štúdie Wendy Bennettová, docentka medicíny na Lekárskej fakulte University of John Hopkins.

NBC News informuje, že štúdia rozdelila zaznamenané jedlá do troch veľkostných kategórií: malé jedlo malo menej ako 500 kalórií, stredné jedlá sa pohybovali od 500 do 1 000 kalórií a veľké jedlá pozostávali z viac ako 1 000 kalórií.

Celkovo výsledky ukázali, že účastníci, ktorí jedli najviac veľkých a stredných jedál, počas šiestich rokov pribrali, zatiaľ čo tí, ktorí jedli menšie jedlá, schudli.

Health dodáva, že medzi prvým a posledným jedlom dňa účastníkov štúdie uplynulo v priemere 11,5 hodiny. Ale aj keď sa toto číslo zmenilo, výskumníci nevideli žiadny rozdiel v zmene hmotnosti účastníkov.

Je nutný ďalší výskum

Podľa Study Finds priemerný vek účastníkov štúdie bol 51 rokov a priemer BMI (body mass index) bol 30,8, čo je považované za obezitu. Väčšina z nich, približne 80 percent, boli belosi, ženy a vzdelané osoby. Autori poznamenávajú, že ich zistenia sú pozorovacie, takže nemohli dokázať priamu príčinu a následok. Vyzývajú na ďalšie skúšky zahŕňajúce rôznorodejšiu populáciu.

Doktorka medicíny na Harvard Medical School Fatima Cody Stanfordová pre CNN v tejto súvislosti dodala, že existuje taktiež veľa sociálnych determinantov zdravia, ako je stres a životné prostredie ľudí, ktoré by sa mohli pridať k údajom, keďže medzi účastníkmi bolo málo rasových a etnických menšín. Tieto faktory by mohli byť podľa Alice Lichtensteinovej, profesorky vedy o výživy a politiky na Tufts University, dôležité pre lepší pohľad na účinky načasovania jedla.

Zdroje: StudyFinds, CNN, AHAjournal, Health, NBC News

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá