5 byrokratických nezmyslov, s ktorými sa slovenskí podnikatelia stretávajú deň čo deň

  • Je všeobecne známe, že šikovného Slováka s dobrým nápadom a úmyslom často od založenia vlastného podnikania odradí tzv. papierovanie
  • Množstvo tlačív a pečiatok, na ktoré musia čakať v radoch na úradoch sú pre mnohých dostatočne silným argumentom, prečo svoj biznis plán ukryť pod posteľ
  • Pripomeň si s nami päticu byrokratických nezmyslov, ktoré tu fungujú alebo sa len veľmi pomaly menia k lepšiemu
night-office-shirt-mail
Pexels
  • Je všeobecne známe, že šikovného Slováka s dobrým nápadom a úmyslom často od založenia vlastného podnikania odradí tzv. papierovanie
  • Množstvo tlačív a pečiatok, na ktoré musia čakať v radoch na úradoch sú pre mnohých dostatočne silným argumentom, prečo svoj biznis plán ukryť pod posteľ
  • Pripomeň si s nami päticu byrokratických nezmyslov, ktoré tu fungujú alebo sa len veľmi pomaly menia k lepšiemu

Vieš o tom, že neslávne papierovačky ročne z práce vytiahnu podnikateľa na celých 222 hodín, čo je 28 pracovných dní? INESS v jednej zo svojich tlačových správ rozpočítal všetko na najmenšie drobné – modelový podnikateľ musí vykonať 64 činností, pričom 101,5 hodín zaberú povinnosti spojené s bežnou prevádzkou, 83,5 hodiny tvoria činnosti späté so zamestnávaním, 26 hodín iné činnosti a 11 hodín tvorí náklad legislatívnych zmien.

via GIPHY

Bežnú prevádzku ako napríklad platenie firemných daní (46 hodín), odpadové hospodárstvo (30 hodín), či rôzne certifikácie a povinné externé služby (22 hodín), ďalej doplní pri zamestnávaní ešte o niečo náročnejšia agenda miezd, daní a odvodov zamestnanca (41 hodín), činnosti spojené s dodržiavaním zákonníka práce a oznamovacími povinnosťami (26 hodín), regulácie ohľadom prijímania a prepúšťania zamestnancov zaberajú 16 hodín. Je toho skrátka poriadne veľa.

Aj kvôli tomuto vysokému číslu vznikla napríklad anketa Byrokratický nezmysel roka, ktorá u nás funguje už od roku 2012 a pravidelne zbiera tie najväčšie perličky našej legislatívy. Medzi víťazov hlasujúcich počas trvania súťaže zaradili napríklad nezmyselnú povinnosť uhradiť vysoký poplatok pri krachu firmy, to, že podnikateľ dostane pokutu, ak jeho dodávateľ nelegálne zamestnáva alebo neustále prihlasovanie a odhlasovanie dohodárov v zdravotnej poisťovni.

Pamätáš si ešte, čo vyhralo posledný ročník? Tak si to pripomeňme. Je to legislatívne nariadenie, ktoré ukladá zamestnávateľovi možnosť požiadať o povolenie v prípade, že chce svojmu zamestnancovi darovať prebytočnú paletu či sud. Žiadosť sa pritom podáva spolu s pár dokumentmi a 11-eurovým kolkom na Okresný úrad. A to je presne jedna z vecí, ktorá v našej legislatíve úplne zbytočne zavadzia.

Čip vs. papier

V poslednom ročníku spomínanej ankety sa medzi desiatkou finalistov objavila aj položka, pri ktorej mnohí tajne túžime byť tak trošku malým Estónskom. Pri výmene občianskeho preukazu s čipom dostane podnikateľ dočasne papier, s ktorým sa ale nedá prihlásiť do e-schránky a stanovené lehoty mu aj tak plynú. Pričom doba vydania nového dokladu sa bez expresnej žiadosti (do dvoch pracovných dní je to 20 eur + základný poplatok) sa môže natiahnuť aj na niekoľko týždňov.

Autorský zákon pre dohodárov

Podľa deviatej časti Zákonníka práce nie je možné, aby zamestnanec na dohodu vykonával pre zamestnávateľa prácu, ktorá podlieha autorskému zákonu, a teda fotografovať, vytvárať grafiku, odborné texty či iné autorsky chránené diela. Toto nariadenie z čias Československa pritom naši susedia zrušili už dávno, pretože podľa mnohých nemá logiku. Zatiaľ čo na dohodu nie je vykonávať spomínané práce zákonom povolené, môžu sa vykonávať na základe pracovnej zmluvy u zamestnávateľa, aj ako dodávanie na základe zmluvy o dielo.

Sťahujeme sa

Pri tomto bode sa zastavíme hneď dvakrát. Je to zmena sídla firmy. Tak napríklad okrem toho, že je pri tejto zmene potrebné nové miesto tvojho podnikania nahlásiť hneď niekoľkým úradom. Pri zápise zmeny sídla do Obchodného registra je potrebné zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur, zaevidovanie takejto zmeny sídla na Ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny v prípade agentúry dočasného zamestnávania stojí právnickú osobu až 500 eur.

Druhou zaujímavosťou je, že zmena sídla obmedzuje používanie firemných vozidiel. Na dopravný inšpektorát je totižto potrebné priniesť kvôli zmene údajov veľký aj malý technický preukaz. Bez dokladov však nie je možné firemné autá používať, a to spôsobuje okrem iných problémov aj značné náklady firiem. Najmä tých, ktoré majú veľký autopark (napríklad lízingová alebo dopravná spoločnosť).

via GIPHY

Novinka, ktorá nezasiahne nie len podnikateľov, ale aj každú rodinu

V poslednom čase je v médiách často diskutovanou témou zavedenie novej odvodovej povinnosti pre obchodné reťazce predávajúce potraviny, ktoré majú prevádzky aspoň v dvoch okresoch, aspoň 10 % obratu pochádza z predaja potravín konečnému spotrebiteľovi a prevádzky majú jednotný dizajn, spoločnú komunikáciu a spoločné marketingové aktivity. Okrem toho, že sadzba odvodu je stanovená vo výške 2,5% z čistého obratu za obdobie troch po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov a výrazne tak ovplyvní podnikateľské prostredie, podľa odborníkov sa má dotknúť aj samotného spotrebiteľa.

Slovenská aliancia moderného obchodu vo svojom vyjadrení k prejednávanej novinke v našej legislatíve píše: Poslanci svojím návrhom zákona o špeciálnom odvode urobili tajne a bez odbornej diskusie ďalší neférový krok, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou zdraží potraviny aj nepotravinový sortiment na Slovensku. Môže mať tiež negatívny dopad na zamestnávanie ľudí a mzdy v obchode a môže znížiť investície do rozvoja a podpory dodávateľov v regiónoch, kde pôsobia.“ Náklady štvorčlennej rodiny by sa mohli podľa analytikov po zavedení osobitnej dane zvýšiť o 84 eur ročne. Proti zavedeniu tejto dane bola spustená dokonca aj samostatná kampaň NechcemToZaplatit.sk, kde môže každý dať najavo svoj názor.

Odpady – samostatná kapitola

Pamätáš si ešte náš veľký článok venovaný Zákonu o odpadoch, ktorý v sebe ukrýva toľko zaujímavostí, že jeden sa nestačí čudovať. Tak napríklad: ak podnikateľ dáva zákazníkom na tovar sáčky, je teda považovaný za tzv. výrobcu obalového výrobku a musí sa registrovať na Ministerstve životného prostredia a uzatvoriť zmluvu s vybraným spracovateľom odpadu a platiť mu dohodnutý poplatok. A to nie je všetko. Ak si podnikateľ objedná zabalený výrobok u dodávateľa, ktorý je síce výrobcom obalov, avšak nie je zapísaný v príslušnom registri, povinnosti výrobcu obalov (vrátane hrozby pokuty) automaticky prechádzajú na objednávateľa.

Počul si už o po­vin­nosti „vy­ko­ná­vať pro­pa­gačné a vzde­lá­va­cie ak­ti­vity v ok­rese, v kto­rom za­bez­pe­čuje (vý­robca vy­hra­de­ného vý­robku) zber od­padu so za­me­ra­ním na ko­neč­ného po­u­ží­va­teľa o na­kla­daní s vy­hra­de­ným prú­dom od­padu, trie­de­nom zbere ko­mu­nál­nych od­pa­dov a pre­ven­cii vzniku od­pa­dov.“ Našťastie si môžeš vybrať, či využiješ te­le­ví­ziu, roz­hlas alebo tlač, plus jednu z ďalších for­iem – le­táky či vý­vesná ta­buľa.

Zau­jí­ma­vos­ťou tohto daného zákona je aj to, koľko odpadu vlastne sám pro­du­kuje. Pri odovzdaní všetkých tlačív všetkým potrebným inštitúciám, sa množstvo hárkov papiera ľahko vyšplhá na miliónové hodnoty. Dobrou správou je, že mnohí proti nezmyselnostiam v zákone týkajúcom sa odpadov bojujú a najnovšie schválená novela už niektoré z nich odburáva.

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá