Slovensko vs. Estónsko: Rovnaký štartovací bod, no iné ciele krajiny a obrovský rozdiel v kvalite

Amer Owaida / 9. júla 2018 / Tech a inovácie

zdroj: Wikipedia / Flickr
  • Nie­len zá­padné kra­jiny sú úspešné
  • Es­tón­sko nám môže ísť vzo­rom vo via­ce­rých sme­roch
  • Ne­treba len ko­pí­ro­vať ná­pady, ale efek­tívne ich ap­li­ko­vať

Väč­ši­nou našu kra­jinu po­rov­ná­vame s na­ším su­se­dom Ra­kús­kom, prí­padne s „vy­spe­lým zá­pa­dom“. Často sa sťa­žu­jeme, že sú na tom lep­šie ako my, ale zá­ro­veň si­tu­áciu ospra­vedl­ňu­jeme tým, že si ne­prešli ko­mu­niz­mom a ne­boli oku­po­vané So­viet­skym zvä­zom, a preto majú na­vrch. Aj keď je to pádny ar­gu­ment, už znie ako obo­hraná platňa. V tomto článku sa na to po­zrieme z iného uhla, po­rov­náme Slo­ven­sko s kra­ji­nou, ktorá si pre­šla po­dob­nými pod­mien­kami ako my, s Es­tón­skom. Člá­nok má slú­žiť skôr ako kon­štruk­tívna kri­tika a mo­ti­vá­cia, ako aj my mô­žeme ro­biť veci tu doma lep­šie.

Slo­ven­sko: malá, veľká kra­jina, Es­tón­sko: men­šia, veľká kra­jina

Na úvod si zhr­nieme pár čí­siel a fak­tov. Es­tón­sko je v po­rov­naní so Slo­ven­skom o niečo men­šie, jeho plo­cha je 45 227 km2, naša plo­cha je 49 000 km2. Podľa po­čtu oby­va­te­ľov sme tak­mer päť­krát väčší. Za­tiaľ čo my máme tak­mer 5,5 mi­li­óna oby­va­te­ľov, Es­tón­sko len 1,3 mi­li­óna. To sú len také vše­obecné in­for­má­cie, zau­jí­ma­vej­šie sú eko­no­mické uka­zo­va­tele. HDP na oby­va­teľa má Es­tón­sko vyš­šie, 23 610 USD, za­tiaľ čo Slo­ven­sko má len 20 508 USD na oby­va­teľa. Za Es­tón­skom za­os­tá­vame aj v in­dexe ľud­ského roz­voja. Za­tiaľ čo Es­tón­sko je na 30. mieste, Slo­ven­sko je na 40.

Ako sme avi­zo­vali na za­čiatku článku, tu s his­to­ric­kými ar­gu­men­tami ne­ob­sto­jíme. Es­tón­sko zho­dilo okovy ko­mu­nizmu v roku 1991, nám sa to po­da­rilo o dva roky skôr, v čase, keď sme boli ešte sú­čas­ťou Česko-Slo­ven­ska. Do­konca aj členmi Európ­skej únie sme sa stali v rov­naký deň, a to 1. mája 2004. Toľko k his­tó­rii.

Es­tón­sko razí cestu, my ra­zíme dĺžku úč­tov

Za­tiaľ čo v prí­pade Es­tón­ska pís­meno „E“ v slove eGo­vern­ment môže zna­me­nať aj Efek­tívny alebo Exce­lentný, v na­šom prí­pade pri­naj­lep­šom Expe­ri­men­tálny. Es­tón­sko po­súva hra­nice toho, čo všetko do­káže štátna správa efek­tívne vy­ba­viť cez in­ter­net, nedá sa na­zvať inak ako prie­kop­ní­kom.

Už v roku 2005 po­núklo Es­tón­sko ako prvá kra­jina na svete voľby cez in­ter­net. Tak­tiež ap­li­kuje Block­chain v rôz­nych služ­bách, ktoré po­sky­tuje ob­ča­nom. Block­chain vy­vi­nula es­tón­ska firma Gu­ard­time. Vy­uži­tie KSI Block­chainu je pri­márne vi­dieť v práv­nych a po­li­caj­ných zlož­kách ako sú e-Law, e-Court a e-Po­lice. Es­tón­ski zá­chra­nári do­konca majú okam­žitý prí­stup k pa­cien­to­vej zdra­vot­nej karte cez ap­li­ká­ciu e-Am­bu­lance.

Na Slo­ven­sku sa zas mô­žeme po­chvá­liť tým, že sme za­tiaľ mi­nuli mi­liardu eur na roz­be­hnu­tie ce­lého pro­jektu eGo­vern­mentu, teda na di­gi­ta­li­zá­ciu ve­rej­nej správy. Štát celú túto ini­cia­tívu roz­bieha už od roku 2007, čiže dva roky po­tom ako Es­tón­sko úspešne pr­vý­krát vo­lilo cez in­ter­net. Čiže po 11 ro­koch ak­tív­neho sa sna­že­nia máme stránku slo­ven­sko.sk, ktorá je ne­pre­hľadná a elek­tro­nická ko­mu­ni­ká­cia s úra­dom trvá dl­h­šie ako vy­ba­ve­nie zá­le­ži­tosti osobne. Zá­ro­veň sa do­kážu štátne in­šti­tú­cie vždy po­chvá­liť, ak prídu s rie­še­ním, ktoré malo byť sú­čas­ťou webu už od za­čiatku.

Aj my chceme Block­chain – Slo­vak Edi­tion

Prob­lém štát­nej správny nie­kedy tkvie v jej kon­tra­pro­duk­tív­nom jed­naní. Možno si pa­mä­táte ako ne­dávno vy­hlá­sil šéf fi­nanč­nej správy, že chce za­viesť po­u­ží­va­nie Block­chainu. „Block­chain je po­dobne ako po­stupná elek­tro­ni­zá­cia ces­tou pre fi­nančnú správu. Vy­uži­tie block­chai­no­vých tech­no­ló­gií v pro­ce­soch môže vzhľa­dom na ich cha­rak­ter zvý­šiť dô­veru kli­en­tov a ochranu ich osob­ných úda­jov, zvý­šiť trans­pa­ren­tnosť pro­ce­sov, zre­du­ko­vať ad­mi­ni­stra­tívnu zá­ťaž a zní­žiť ná­klady,po­ve­dal pre­zi­dent fi­nanč­nej správy Fran­ti­šek Im­rezce.

Toto by mal byť dô­vod na ra­dosť, keďže sa po­sú­vame k vy­sní­va­nej di­gi­ta­li­zá­cií štát­nej správy. Opak je prav­dou, keďže fi­nančná správa chce mať nad všet­kým kon­trolu, a teda mať cen­tra­li­zo­vaný Block­chain, po­piera celú myš­lienku de­cen­tra­li­zá­cie Block­chainu, ktorá patrí me­dzi jeho zá­kladné pi­liere. Od­bor­níci do­konca ho­vo­ria o mož­nosti vy­uži­tia iných efek­tív­nej­ších rie­šení.

Prie­kop­ník nie­len v elek­tro­ni­zá­cii

Na Slo­ven­sku majú štu­denti a dô­chod­co­via vlaky za­darmo. Podľa od­ha­dov to štát stálo tak­mer 15 mi­li­ó­nov eur. Es­tón­sko po­núka za­darmo ve­rejnú do­pravu, v Tal­linne to fun­guje už 5 ro­kov. Ve­rejnú do­pravu za­darmo majú v pláne roz­ší­riť do všet­kých re­gi­ó­nov v Es­tón­sku a ne­li­mi­to­vať to len na hlavné mesto. Te­raz ste si ur­čite po­mys­leli, že ak naše vlaky za­darmo stáli tak veľkú sumu, tak ve­rejná do­prava za­darmo pre všet­kých musí byť lik­vi­dačná.

Zo­bra­ziť celú ga­lé­riu (4)
zdroj: An­dr­zej Ot­ręb­ski

Prek­va­pivo, Es­tón­sko na ve­rej­nej do­prave za­darmo za­rába. Ako sa vy­jad­ril Al­lan Ala­küla, ve­dúci kan­ce­lá­rie Európ­skej únie v Tal­line: „Zís­kali sme dvoj­ná­so­bok sumy, ktorú sme stra­tili od za­ve­de­nia bez­plat­nej ve­rej­nej do­pravy.“ Nie­lenže po­kryli ná­klady spo­jené so služ­bou, ale do­konca hos­po­dá­ria s pre­byt­kom. Z toho vy­plýva, že po­dobné rie­še­nia sa dajú ap­li­ko­vať aj v iných čas­tiach Európ­skej únie, s po­dob­nou myš­lien­kou sa po­hrá­vajú aj vo Fran­cúz­sku. Prí­padne by sa to dalo za­viesť aj na Slo­ven­sku, ale to by sys­tém mu­sel byť efek­tívne vy­mys­lený a hlavne trans­pa­rentný.

Máme sa čo učiť

Na Slo­ven­sku sa vládny pred­sta­vi­te­lia síce tvá­ria, že in­for­ma­ti­zá­cia je na vy­so­kej úrovni, ale v po­rov­naní s Es­tón­skom máme čo do­bie­hať. Vlastne, mô­žeme u nich hľa­dať in­špi­rá­ciu na via­ce­rých fron­toch. Pred­stavte si na­prí­klad, že by sme bu­dúci rok v marci vo­lili pre­zi­denta cez in­ter­net. Mi­ni­málne by to malo byť umož­nené na­šim spo­lu­ob­ča­nom v za­hra­ničí. V roku 2019 by to už ne­mala byť tak šia­lená myš­lienka.

Pridať komentár (0)