Slovensko vs. Estónsko: Rovnaký štartovací bod, no iné ciele krajiny a obrovský rozdiel v kvalite

  • Nielen západné krajiny sú úspešné
  • Estónsko nám môže ísť vzorom vo viacerých smeroch
  • Netreba len kopírovať nápady, ale efektívne ich aplikovať
skvses
Wikipedia / Flickr
  • Nielen západné krajiny sú úspešné
  • Estónsko nám môže ísť vzorom vo viacerých smeroch
  • Netreba len kopírovať nápady, ale efektívne ich aplikovať

Väčšinou našu krajinu porovnávame s naším susedom Rakúskom, prípadne s „vyspelým západom“. Často sa sťažujeme, že sú na tom lepšie ako my, ale zároveň situáciu ospravedlňujeme tým, že si neprešli komunizmom a neboli okupované Sovietskym zväzom, a preto majú navrch. Aj keď je to pádny argument, už znie ako obohraná platňa. V tomto článku sa na to pozrieme z iného uhla, porovnáme Slovensko s krajinou, ktorá si prešla podobnými podmienkami ako my, s Estónskom. Článok má slúžiť skôr ako konštruktívna kritika a motivácia, ako aj my môžeme robiť veci tu doma lepšie.

Slovensko: malá, veľká krajina, Estónsko: menšia, veľká krajina

Na úvod si zhrnieme pár čísiel a faktov. Estónsko je v porovnaní so Slovenskom o niečo menšie, jeho plocha je 45 227 km2, naša plocha je 49 000 km2. Podľa počtu obyvateľov sme takmer päťkrát väčší. Zatiaľ čo my máme takmer 5,5 milióna obyvateľov, Estónsko len 1,3 milióna. To sú len také všeobecné informácie, zaujímavejšie sú ekonomické ukazovatele. HDP na obyvateľa má Estónsko vyššie, 23 610 USD, zatiaľ čo Slovensko má len 20 508 USD na obyvateľa. Za Estónskom zaostávame aj v indexe ľudského rozvoja. Zatiaľ čo Estónsko je na 30. mieste, Slovensko je na 40.

Ako sme avizovali na začiatku článku, tu s historickými argumentami neobstojíme. Estónsko zhodilo okovy komunizmu v roku 1991, nám sa to podarilo o dva roky skôr, v čase, keď sme boli ešte súčasťou Česko-Slovenska. Dokonca aj členmi Európskej únie sme sa stali v rovnaký deň, a to 1. mája 2004. Toľko k histórii.

Estónsko razí cestu, my razíme dĺžku účtov

Zatiaľ čo v prípade Estónska písmeno „E“ v slove eGovernment môže znamenať aj Efektívny alebo Excelentný, v našom prípade prinajlepšom Experimentálny. Estónsko posúva hranice toho, čo všetko dokáže štátna správa efektívne vybaviť cez internet, nedá sa nazvať inak ako priekopníkom.

Už v roku 2005 ponúklo Estónsko ako prvá krajina na svete voľby cez internet. Taktiež aplikuje Blockchain v rôznych službách, ktoré poskytuje občanom. Blockchain vyvinula estónska firma Guardtime. Využitie KSI Blockchainu je primárne vidieť v právnych a policajných zložkách ako sú e-Law, e-Court a e-Police. Estónski záchranári dokonca majú okamžitý prístup k pacientovej zdravotnej karte cez aplikáciu e-Ambulance.

Na Slovensku sa zas môžeme pochváliť tým, že sme zatiaľ minuli miliardu eur na rozbehnutie celého projektu eGovernmentu, teda na digitalizáciu verejnej správy. Štát celú túto iniciatívu rozbieha už od roku 2007, čiže dva roky potom ako Estónsko úspešne prvýkrát volilo cez internet. Čiže po 11 rokoch aktívneho sa snaženia máme stránku slovensko.sk, ktorá je neprehľadná a elektronická komunikácia s úradom trvá dlhšie ako vybavenie záležitosti osobne. Zároveň sa dokážu štátne inštitúcie vždy pochváliť, ak prídu s riešením, ktoré malo byť súčasťou webu už od začiatku.

Aj my chceme Blockchain – Slovak Edition

Problém štátnej správny niekedy tkvie v jej kontraproduktívnom jednaní. Možno si pamätáte ako nedávno vyhlásil šéf finančnej správy, že chce zaviesť používanie Blockchainu. „Blockchain je podobne ako postupná elektronizácia cestou pre finančnú správu. Využitie blockchainových technológií v procesoch môže vzhľadom na ich charakter zvýšiť dôveru klientov a ochranu ich osobných údajov, zvýšiť transparentnosť procesov, zredukovať administratívnu záťaž a znížiť náklady,povedal prezident finančnej správy František Imrezce.

Toto by mal byť dôvod na radosť, keďže sa posúvame k vysnívanej digitalizácií štátnej správy. Opak je pravdou, keďže finančná správa chce mať nad všetkým kontrolu, a teda mať centralizovaný Blockchain, popiera celú myšlienku decentralizácie Blockchainu, ktorá patrí medzi jeho základné piliere. Odborníci dokonca hovoria o možnosti využitia iných efektívnejších riešení.

Priekopník nielen v elektronizácii

Na Slovensku majú študenti a dôchodcovia vlaky zadarmo. Podľa odhadov to štát stálo takmer 15 miliónov eur. Estónsko ponúka zadarmo verejnú dopravu, v Tallinne to funguje už 5 rokov. Verejnú dopravu zadarmo majú v pláne rozšíriť do všetkých regiónov v Estónsku a nelimitovať to len na hlavné mesto. Teraz ste si určite pomysleli, že ak naše vlaky zadarmo stáli tak veľkú sumu, tak verejná doprava zadarmo pre všetkých musí byť likvidačná.

Zobraziť celú galériu (4)
zdroj: Andrzej Otrębski

Prekvapivo, Estónsko na verejnej doprave zadarmo zarába. Ako sa vyjadril Allan Alaküla, vedúci kancelárie Európskej únie v Talline: „Získali sme dvojnásobok sumy, ktorú sme stratili od zavedenia bezplatnej verejnej dopravy.“ Nielenže pokryli náklady spojené so službou, ale dokonca hospodária s prebytkom. Z toho vyplýva, že podobné riešenia sa dajú aplikovať aj v iných častiach Európskej únie, s podobnou myšlienkou sa pohrávajú aj vo Francúzsku. Prípadne by sa to dalo zaviesť aj na Slovensku, ale to by systém musel byť efektívne vymyslený a hlavne transparentný.

Máme sa čo učiť

Na Slovensku sa vládny predstavitelia síce tvária, že informatizácia je na vysokej úrovni, ale v porovnaní s Estónskom máme čo dobiehať. Vlastne, môžeme u nich hľadať inšpiráciu na viacerých frontoch. Predstavte si napríklad, že by sme budúci rok v marci volili prezidenta cez internet. Minimálne by to malo byť umožnené našim spoluobčanom v zahraničí. V roku 2019 by to už nemala byť tak šialená myšlienka.

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech