Absurdný zákon, o ktorom nevie 90 % slovenských podnikateľov. Poriadne ich zaťažuje

  • Zrejme najdiskutovanejším zákonom sa v poslednej dobe stal Zákon o odpadoch
  • Takmer ročne prechádza novelami, v ktorých poslanci nezabudnú zaradiť jednu či dve perličky, ktoré sú, buď nesplniteľné, alebo úplne nezmyselné
  • Fóra sa hmýria nahnevanými pripomienkami podnikateľov, ktorí spolu s právnikmi našli v zákone množstvo zaujímavostí
  • Zrejme najdiskutovanejším zákonom sa v poslednej dobe stal Zákon o odpadoch
  • Takmer ročne prechádza novelami, v ktorých poslanci nezabudnú zaradiť jednu či dve perličky, ktoré sú, buď nesplniteľné, alebo úplne nezmyselné
  • Fóra sa hmýria nahnevanými pripomienkami podnikateľov, ktorí spolu s právnikmi našli v zákone množstvo zaujímavostí

Nedávno vyhlásený víťaz v ankete Byrokratický nezmysel roka 2017 (viac o všetkých finalistoch si prečítaš TU) nás prinútil nahliadnuť do Zákona o odpadoch. Až 25 % hlasov totižto získala až trochu humorná povinnosť žiadať Okresný úrad (spolu s 11 € zaplateným kolkom) o súhlas dať svojmu zamestnancovi prebytočnú drevenú paletu či plastový sud alebo textílie, ktoré by boli inak považované za odpad. Až orgán štátnej správy zodpovedný za odpadové hospodárstvo potom môže rozhodnúť, či tak podnikateľ môže urobiť.

Podobných „perličiek“ je v Zákone o odpadoch toľko, že keď sme si všetky jeho vyhlášky a novely podrobnejšie študovali, s každým paragrafom nás prechádzala chuť pokračovať. Aby si to nemusel robiť sám, pripravili sme si pre teba výber toho najlepšieho, na čo sme narazili. Takže popcorn pripraviť, ruku na ústa, obočie zdvihnúť a ideme.

Sekcia obalov (§ 52) a odpadov z obalov, má v Zákone o odpadoch č. 79/2015 Z .z. samostatné miesto. V posledných novelách sa podľa odseku 11 stáva výrobcom obalového materiálu každá fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba – ktorá akýkoľvek obal pri svojej práci používa. A je jedno, či balí doň produkty (napr. handmade výrobca, stánok s občerstvením a pod.), v obale prepravuje tovar cez hranice alebo v ňom posiela objednávky (napr. e-shop).

To znamená, že výrobcom je podľa zákona aj distribútor, ktorý sa teda musí registrovať v „Registri výrobcov obalov“ a následne napríklad splnomocniť svojho zástupcu, viesť si evidenciu a pravidelne ohlasovať ministerstvu údaje, zabezpečiť materiálové zloženie výrobku atď. Takýmto výrobcom je napríklad aj osoba, ktorá si vytlačí vizitky alebo reklamné letáky, tým pádom takmer každý živnostník na Slovensku. A koľko ich je?

V súčasnosti finstat.sk uvádza 864 863 živnostníkov a fyzických osôb a 433 003 firiem a organizácií. Hoci si odpad môže podnikateľ spravovať v rámci komunálneho odpadu (ktorý mimochodom zákon definuje nejasne), môže svoje povinnosti vykonávať aj individuálne, čo ale znamená uzatvoriť zmluvu s externou firmou a platiť za ňu. Pozor, prichádzame k pokutám. Tie sú v rôznych kategóriách odstupňované od 500 do 350 000 eur – za neplnenie si ohlasovacích povinností, vedenie evidencie, za nezabezpečený zber, prepravu a recykláciu odpadov z obalov alebo vyhnutie sa zápisu v Registri výrobcov obalov.

via GIPHY

S novelou, ktorá prišla do platnosti 1.1.2018, sa už podmienky zmiernili, nie však dostatočne. Jediné, čo sa v zákone zmenilo, je, že povinnosť zabezpečiť zber, prepravu, zhodnocovanie a recykláciu odpadov budú musieť len tí podnikatelia, ktorí produkujú ročne viac ako 100 kg. Otázkou zostáva, ako chce ministerstvo životného prostredia a príslušné orgány štátnej správy zabezpečiť kontrolu dodržiavania tejto úľavy. A to aj napriek tomu, že jednou z povinností podnikateľa je odpady z obalov dokonca aj vážiť (pre prípady evidencie samozrejme).

Inšpirovať by sme sa mohli napríklad zákonom, ktorý pochádza od našich susedov, z Česka. Okrem toho, že má jasne stanovenú definíciu komunálneho odpadu (do ktorej odpad podnikateľa nepatrí), sa v ňom zameriava na najpodstatnejšiu vec, znižovanie množstva odpadov, opakovanie používania odpadov z obalov a povinnosti nakladania s odpadmi z obalov sa týkajú iba osôb, ktoré uvádzajú na trh alebo do obehu viac ako 300 kg (nie našich 100 kilogramov) obalov a zároveň je ich ročný obrat vyšší ako 4,5 milióna českých korún (čo je podmienka, s ktorou sa na Slovensku ani neráta). Stredný a malý podnikatelia sú teda zákonom chránení od podobnej zbytočnej administratívnej a finančnej záťaže, ktorá radosť z podnikania jednoznačne znižuje.

via GIPHY

Ešte sme len začali. Ďalšou čerešničkou na torte je napríklad aj povinnosť „vykonávať propagačné a vzdelávacie aktivity v okrese, v ktorom zabezpečuje (výrobca vyhradeného výrobku) zber odpadu so zameraním na konečného používateľa o nakladaní s vyhradeným prúdom odpadu, triedenom zbere komunálnych odpadov a prevencii vzniku odpadov.“ Znamená to teda, že podnikateľovi zo zákona vyplývala povinnosť propagovať a vzdelávať v oblasti odpadov okolie prostredníctvom televízie, rozhlasu alebo tlače, plus inou formou – letáky či vývesná tabuľa. Novela z 1.1.2018 už našťastie hovorí o tom, že táto klauzula sa nevzťahuje na odpady z obalov.

Zaujímavosťou je aj to, koľko Zákon o odpadoch vlastne odpad sám produkuje. Tak si teda uvedieme dva príklady. Prvým je fakt, že pri žiadosti o zápis do Registra výrobcov vyhradených výrobkov je potrebné, aby podnikateľ odovzdal na ministerstve dvojstranový dokument. To v prípade celkového počtu živnostníkov, FO, firiem a organizácií podľa informácií finstatu, predstavuje v súčasnosti približne 2,5 milióna hárkov papierov, ktoré musia byť niekoľko rokov archivované.

Pri preprave starých vozidiel potrebuješ vyplniť celkovo 6 hárkov tlačív. Ročne je niekoľko desiatok tisíc takýchto vozidiel, a teda ďalšie stovky tisíc papierov je potrebné archivovať a neskôr recyklovať. Takže namiesto toho, aby sme odpadu zákonmi predchádzali, aj vďaka nemu ich ďalej takýmto spôsobom produkujeme. Zákon o odpadoch má dokopy v prílohách desiatky papierov, ktoré by eliminovala jedine premyslená elektronizácia, v ktorej príkladom nám môže byť napríklad Estónsko.

via GIPHY

Zákon o odpadoch a kritika, ktorú si vyslúžil, prichádza najmä kvôli nezmyselnej administratívnej a aj finančnej záťaži, ktorú (nielen) mladý podnikateľ musí zaradiť do svojich výdavkov. Ich zvýšenie by mohlo prísť aj s najbližšou zmenou zákona, ktorá sa zameriava aj na slabú stránku Slovenska, triedenie odpadu. Podľa článku Veroniky Cosculluea pre Plus 7 dní, Inštitút životného prostredia prichádza s novým systémom poplatkov, ktorý by mal občanov motivovať k tomu, aby triedili dopad.

Priemerný Slovák podľa štatistík ročne vyprodukuje viac než 300 kilogramov odpadu, pričom zrecykluje len necelých 23 % z nich. A to znamená nie veľmi lichotivú priečku v rámci krajín Európskej únie. Tu by však už vyššie náklady domácností aj podnikateľov mali ísť ruka v ruke s tým, či odpad triedia, alebo nie. Do piatich rokov by sa takto „netriedičom“ mohli výdavky zdvihnúť až o 100 %.

Pravdou však zostáva, že keď sme sa opýtali niekoľkých malých podnikateľov vo svojom okolí, priznali, že svoj odpad nevážia, nie sú zaevidovaní v spomínanom registri, odpad poctivo triedia a zbytočné poplatky neriešia. Mnohí vo svojom rozpočte dokonca rátajú s pokutami, ktoré ich za takéto konanie môžu postihnúť a v prípade kontroly v okamihu zaplatia len preto, aby mali pokoj. Potom je tu však druhá skupina ľudí, ktorá sa do podnikania práve kvôli takýmto zbytočnostiam ani len nepustí.

Zobraziť celú galériu (1)
zdroj: unsplash.com

Predseda Združenia mladých podnikateľov, ktoré už šesť rokov za sebou vytvorilo anketu Byrokratický nezmysel roka, Ján Solík, k téme hovorí: „Publicita, ktorej sa vďaka našej ankete niektorým povinnostiam dostáva nie je jej jediným účelom. Tým druhým je upriamenie pozornosti kompetentných na nezmyselné povinnosti s cieľom odstrániť ich z legislatívy. Týmto dvom cieľom zodpovedá aj konzorcium partnerov, v ktorom sú zastúpené okrem nášho združenia aj ďalšie podnikateľské organizácie – Združenie podnikateľov Slovenska a Republiková únia zamestnávateľov, Centrum lepšej regulácie SBA a za platformy, ktoré sa v nemalej miere pričiňujú o popularizáciu nominovaných nezmyslov možno spomenúť Podnikajte.sk.“

Pán Solík tiež dodáva: „Mladí podnikatelia nemajú veľa možností, ako sa s nezmyselnými povinnosťami vysporiadať. Buď plnia požiadavky, ktoré im z legislatívy vyplývajú a stojí ich to nemalú energiu a financie, alebo riskujú pokuty, ktoré sú často likvidačné. Čo sa nám pri ankete Byrokratický nezmysel roka počas uplynulých 6 rokov ukázalo je, že mnohé povinnosti podnikatelia neplnia preto, že o nich jednoducho nevedia.“ Okrem zákonu o odpadoch prichádzajú často na pretras aj problémy legislatívy v „oblasti zamestnávania, daní, ale tiež napríklad nastavenie podporných nástrojov pre túto skupinu podnikateľov.“

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech