6 vyná­le­zov a obja­vov zo Slo­ven­ska, kto­ré uľah­či­li život celé­mu sve­tu

interez.sk / 26. októbra 2016 / Zaujímavosti

Dnes už nie­kto­ré obja­vy berie­me za samoz­rej­mosť. Vedel si však, že aj taká malá kra­ji­na v stre­de Euró­py ako tá naša, sa môže pochvá­liť nie­čím revo­luč­ným?

Vedel by ste si pred­sta­viť život bez žia­rov­ky, chlad­nič­ky, počí­ta­ča ale­bo oby­čaj­né­ho kole­sa? Napriek tomu, že väč­ši­nu vyná­le­zov obja­vi­li v zahra­ni­čí, aj Slo­ven­sko sa môže pochvá­liť nie­čím, čo pozi­tív­ne ovplyv­ni­lo svet. Poznáš tých­to zná­mych slo­ven­ských vyná­lez­cov?

Padák, Šte­fan Banič

V roku 1912 sa Šte­fan Banič, naro­de­ný 23. novem­bra 1870 v Nešti­chu (dnes Smo­le­ni­ce), stal sved­kom tra­gic­kej neho­dy. Tá ním natoľ­ko otrias­la, že začal uva­žo­vať nad vytvo­re­ním padá­ko­vej kon­štruk­cie, a tak už v roku 1913 v pro­to­ty­pe pred­kla­dá ame­ric­kým úra­dom na posú­de­nie návrh padá­ko­vej kon­štruk­cie. Prin­cí­pom bola tele­sko­pic­ká kon­štruk­cia dážd­ni­ko­vé­ho typu, kto­rá nies­la tka­ni­vo­vé kry­tie. Padák sa upev­ňo­val pomo­cou pop­ru­hov na telo let­ca v hrud­nej čas­ti pod rame­na­mi. V roku 1914 pred­vie­dol vo Was­hing­to­ne vyná­lez­ca Šte­fan Banič verej­nos­ti, zástup­com paten­to­vé­ho úra­du a letec­tva USA padák vlast­nej kon­štruk­cie a bez­peč­ne s ním zosko­čil zo stre­chy 15 poscho­do­vej budo­vy.

107875274-f
foto:inventors.about

Veril by si, že vte­dy išlo o jeden z prvých ofi­ciál­ne zare­gis­tro­va­ných zosko­kov padá­kom v deji­nách ľud­stva? Vyná­lez padá­ka sa dokon­ca využil aj v blí­žia­cich sa glo­bál­nych kon­flik­toch prvej a dru­hej sve­to­vej voj­ny. Vyná­lez padá­ka však Bani­čo­vi nepri­nie­sol bohat­stvo ani slá­vu. Roku 1920 sa vrá­til do rod­nej obce, žil v ústra­ní ako murár­sky maj­ster. O nie­koľ­ko rokov sa jeho meno zno­vu spo­mí­na­lo, keď s bra­tom Jánom a súro­den­ca­mi Vaj­sáb­lov­ca­mi a Valov­ca­mi obja­vil roku 1930 pod­zem­né krá­sy jas­ky­ne Dri­ny pri Smo­le­ni­ciach.

Stru­no­vé nástro­je, Ján Dopje­ra

Ján sa naro­dil v roku 1893 v obci Strá­že a už ako 15-roč­ný sa pre­sťa­ho­val do Los Ange­les v USA. Po prí­cho­de do USA si na pred­mes­tí otvo­ril sto­lár­sku diel­ňu, v kto­rej okrem iné­ho opra­vo­val a neskôr aj vyrá­bal hus­le, gita­ry a iné nástro­je. Neskôr ho nav­ští­vil maji­teľ kaba­re­tu s požia­dav­kou, aby zosil­nel zvuk gita­ry v jeho orches­tri. Ján prob­lém vyrie­šil a už v roku 1926 požia­dal o patent na celo­ko­vo­vú gita­ru s 3 rezo­ná­tor­mi.

16string2
foto:gearslutz

Ozva­li sa inves­to­ri a úspech nene­chal dlho čakať. Spo­lu s brat­mi zalo­žil fir­mu Nati­onal String Ins­tru­ment Cor­po­ra­ti­on. Kvô­li nez­ho­dám však fir­mu opus­ti­li a zalo­ži­li DOB­RO – pod­ľa úvod­ných sla­bík spo­je­nia Dopy­era Brot­hers, kde neskôr zre­a­li­zo­val svoj ďal­ší stru­no­vý nápad. Gita­ra opro­ti pred­chá­dza­jú­cej už nebo­la celo­ko­vo­vá, ale dre­ve­ná a namies­to troch rezo­ná­to­rov bol jeden umiest­ne­ný v stre­de. Vďa­ka tomu mal nástroj ove­ľa čis­tej­ší a aj zvo­ni­vej­ší zvuk.

VINEA, Ján Far­kaš

O dva­násť rokov neskôr, ako uzre­la svet­lo sve­ta Kofo­la, pri­šiel na čes­ko­slo­ven­ské obchod­né pul­ty ďal­ší skve­lý nápoj – Vinea. Prvot­ným záme­rom vyná­lez­cu Viney docen­ta Jána Far­ka­ša bolo podá­vať ľuďom prí­rod­ný nápoj. Mal byť hlav­ne nekon­zer­vo­va­ný, pas­te­ri­zo­va­ný a samoz­rej­me s chu­ťou hroz­na. Vinár­ske závo­dy v Pezin­ku dosta­li neľah­kú úlo­hu. Mali vytvo­riť lac­ný a chut­ný nápoj bez alko­ho­lu, kto­rý by kon­ku­ro­val nápo­jom zo zahra­ni­čia. A tak vyvi­nu­li nápoj zo zvyš­kov hroz­no­vé­ho muš­tu, kto­rý vzni­kal pri výro­be sto­lo­vých vín. Znač­ka nové­ho čes­ko­slo­ven­ské­ho neal­ko­ho­lic­ké­ho nápo­ja Vinea vznik­la už v roku 1973. Vinea z latin­či­ny zna­me­ná Vinoh­rad a k náz­vu Viney sa pri­či­ni­li dcé­ry vyná­lez­cu. Far­kaš doko­na­le pocho­pil ľudí, kto­rí chce­li prí­rod­ný nápoj, nie ume­lé slad­ké limo­ná­dy, kto­ré bolo na trhu dostat­ko­vým tova­rom.

12070971_1081721715173007_1907031059_n
foto:lakako

Vinea ofi­ciál­ne priš­la na čes­ko­slo­ven­ský trh v roku 1974. Prvé nápo­je sa fľaš­ko­va­li do 0,25 dcl fliaš. Vinea za socia­liz­mu stá­la 1,50 Kčs. O rok neskôr už Vinea zís­ka­la pre­stíž­ne oce­ne­nie na potra­vi­nár­skom veľ­tr­hu v Brne, Zla­tú Sali­mu. Nápoj sa vyrá­bal najprv len vo Vinár­skych závo­doch v Pezin­ku, ale neskôr pre veľ­ký záu­jem spot­re­bi­te­ľov sa zača­la plniť aj v Nit­re a v Ban­skej Bys­tri­ci. Od roku 1980 sa zača­la Vinea plniť už aj do 7 dcl fliaš. Od polo­vi­ce 80. rokov sa Vinea, ako jed­na z mála nápo­jov z tábo­ra socia­liz­mu za želez­nou opo­nou, zača­la vyvá­žať do USA a Kana­dy.

Heli­kop­té­ra, Ján Bahýľ

Ten­to zná­my vyná­lez­ca sa naro­dil v roku 1856 v obci Zvo­len­ská Sla­ti­na. Mal mimo­riad­ne tech­nic­ké nada­nie, zaobe­ral sa množ­stvom rôz­nych prob­lé­mov z odbo­ru vojen­skej vedy, vojen­skej sta­veb­nej tech­ni­ky, stro­jár­stva a podob­ne. Pre­to bolo pre neho jed­no­du­ché vypra­co­vať množ­stvo návrhov na zlep­še­nie naj­mä delo­stre­lec­kej tech­ni­ky či želez­nič­nej dopra­vy. Už v roku 1894 vypra­co­val návrh kon­štruk­cie vrtuľ­ní­ka s poho­nom ľud­skej sily. V roku 1895 dostal paten­to­vé pri­vi­lé­gium rea­li­zo­vať navrho­va­ný patent. Ter­mín rea­li­zá­cie však nebol dodr­ža­ný.

a777fe425438b6ec0ac589dcf583f362
foto:pinterest

Neskôr nad­vä­zu­je kon­takt s výrob­com kočov Anto­nom Mars­chal­lom. Rov­na­ko nie je zná­ma sku­toč­nosť, že spo­lu s A. Mars­chal­lom skon­štru­oval v rokoch 1895 – 1897 prvý auto­mo­bil s ben­zí­no­vým moto­rom a aku­mu­lá­to­rom na Slo­ven­sku. V rokoch 1895 – 1914 bol pred­se­dom vzdu­cho­pla­veb­nej orga­ni­zá­cie v Mar­ti­ne. V roku 1978 bol nato­če­ný doku­men­tár­ny film o die­le Jána Bahý­ľa s náz­vom Pre­mo­ži­teľ Edi­so­na. Ude­li­li mu 17 vojen­ských a iných tech­nic­kých paten­tov, naprí­klad na balón so vzduš­nou tur­bí­nou, tank na par­ný pohon, ria­de­nie na spá­ja­nie vagó­nov, vyná­lez výťa­hu na bra­ti­slav­skom hra­de.

Ban­ské čer­pa­cie stro­je, Jozef Karol Hell

Slo­ven­ský stroj­maj­ster a vyná­lez­ca sa naro­dil v roku 1713 v Ban­skej Štiav­ni­ci. Bol synom Mate­ja Kor­ne­la Hel­la, stroj­maj­stra a kon­štruk­té­ra, sta­vi­te­ľa štiav­nic­kých taj­chov, a bra­tom Maxi­mi­liá­na Hel­la, význam­né­ho astro­nó­ma. Prá­ve vďa­ka svoj­mu otco­vi sa mu sta­li kon­štruk­cie čer­pa­cích stro­jov také blíz­ke. Spo­lu s ním a ved­com, mate­ma­ti­kom, kar­to­gra­fom a sta­vi­te­ľom Samu­e­lom Miko­ví­nim sa zaslú­žil v oko­lí Ban­skej Štiav­ni­ce o vznik obdi­vu­hod­né­ho sys­té­mu vod­ných nádr­ží – taj­chov, zdro­ja ener­gie pre ban­skú tech­ni­ku. Pre­slá­vil sa dômy­sel­ný­mi ban­ský­mi stroj­mi a čer­pad­la­mi.

Ďale­ko­siah­ly prí­nos jeho prie­kop­níc­ke­ho die­la spo­čí­va naj­mä v tom, že po prvý raz pou­žil na pohon nový prvok – stla­če­ný vzduch. Skon­štru­oval aj zaria­de­nie na čis­te­nie vzdu­chu v baniach a na vhá­ňa­nie čerstvé­ho vzdu­chu do pod­zem­ných hĺbok.

image015
foto:slon.diamo

Rádi­ový pre­nos, Jozef Mur­gaš

Už ako die­ťa pre­ja­vil mimo­riad­ny maliar­sky talent. Naro­dil sa v roku 1864 v Jab­rí­ko­vej a neskôr odišiel do USA do novo­za­lo­že­nej baníc­kej obce Wil­kes Bar­re. Stal sa kato­líc­kym kňa­zom, malia­rom, no hlav­ne prie­kop­ní­kom bez­drô­to­vej tele­gra­fie. V rokoch 1903/1904 mu uzna­li dva paten­ty Prvý, zná­my ako Zaria­de­nie na bez­drô­to­vú tele­gra­fiu a dru­hý, Spô­sob pre­ná­ša­nia správ bez­drô­to­vou tele­gra­fi­ou.

Okrem toho mu pat­rí sve­to­vé prven­stvo v bez­drô­to­vom pre­no­se hovo­re­né­ho slo­va. V roku 1905 boli už Mur­ga­šo­ve úspe­chy také výraz­né, že vo Phi­la­delp­hii zalo­ži­li spo­loč­nosť Uni­ver­sal Aet­her Teleg­raph Co, aby ich prak­tic­ky a obchod­ne zužit­ko­va­li. S jej pomo­cou dal Mur­gaš posta­viť skú­šob­nú vysie­la­ciu a pri­jí­ma­ciu sta­ni­cu so 6O-met­ro­vý­mi anté­no­vý­mi sto­žiar­mi.

6428585135_6eb6f1b471_b
foto:flickr

Napriek tomu, že naši vyná­lez­co­via už nie sú medzi nami, do sve­to­vej his­tó­rie sa zapí­sa­li hru­bý­mi pís­me­na­mi.

interez

zdroj: interez.sk, zdroj titul­nej foto­gra­fie: koláž: inventors.about/gearslutz

Pridať komentár (0)