92-ročná bežkyňa „uteká“ pred časom. Svaly má ako dvadsiatnička, vedci odhalili jej tajomstvo

Keď sa blíži stý rok života, aj krátka cesta do potravín či zdolanie niekoľkých schodov pôsobia ako malé víťazstvo. 92-ročná Emma Maria Mazzenga však dokazuje, že dlhovekosť môže vyzerať úplne inak. Kým jej rovesníci zápasia s bežnými úkonmi, ona zbiera svetové rekordy v šprinte.

Vedci v Taliansku skúmali jej organizmus a objavili niečo fascinujúce. Kardiorespiračná zdatnosť Mazzengy zodpovedá 50-ročnej žene a mitochondrie v jej svalových bunkách fungujú na úrovni zdravej dvadsiatničky. Ako je to možné?

Telo o desaťročia mladšie

Emma Maria Mazzenga sa v roku 2024 zapísala do histórie, keď na trati s dĺžkou 200 metrov dosiahla čas 51,47 sekundy, uvádza portál Best Life. V rozhovoroch otvorene priznáva, že súperky v jej vekovej kategórii prakticky neexistujú.

To jej však neuberá na odhodlaní ani na chuti súťažiť. Práve naopak, jej výkony začali fascinovať vedcov, ktorí sa rozhodli zistiť, ako môže žena v pokročilom veku fungovať na úrovni omnoho mladších atlétok.

Taliansky výskumný tím preto Mazzengu požiadal o účasť na podrobnej prípadovej štúdii, ktorá sledovala mechanizmy starnutia a ich vplyv na svaly, obehový systém a celkovú kondíciu.

Počas testov Mazzenga šliapala do pedálov na ergometri a súhlasila aj s biopsiou stehenného svalu, uvádza portál New York Times. Výsledky vedcov šokovali. Jej kardiovaskulárny systém pumpoval kyslík s efektivitou ženy o štyri desaťročia mladšej.

Analýza tkaniva navyše ukázala, že jej mitochondrie, teda drobné energetické „elektrárne“ buniek, fungujú na úrovni, ktorá výrazne prekonáva priemerné hodnoty jej rovesníkov.

Rýchle svalové vlákna, zodpovedné za šprintérsku dynamiku, vyzerali ako vlákna zdravej sedemdesiatničky, ale pomalé svalové vlákna, ktoré zabezpečujú vytrvalosť, sa nápadne podobali svalovým vláknam dvadsiatničky. Dokonca aj prekrvenie a nervové spojenia týchto svalov vyzerali, akoby patrili človeku o sedemdesiat rokov mladšiemu.

Dlhovekosť sa riadi jednoduchými pravidlami

Dlhovekosť sa rodí v dlhodobom úsilí. Vedci predpokladajú, že práve Mazzengin životný štýl posilňuje prepojenie medzi mozgom, nervami a svalmi.

„Celoživotný tréning umožňuje dosahovať mimoriadne výkony a udržiavať vysokú funkčnú úroveň aj v deviatej dekáde života,“ uviedla Marta Colosio, PhD, postdoktorandka v odbore fyziológia cvičenia na Marquette University.

Čo však s tými, ktorí sa k tréningu dostanú až v strednom veku alebo dokonca na prahu staroby? Bas Van Hooren, odborník na výživu z Maastrichtskej univerzity, prináša povzbudivú odpoveď. Jeho výskumy na bežcoch, ktorí začali trénovať až po päťdesiatke či sedemdesiatke, dokazujú, že telo si zachováva pozoruhodnú schopnosť adaptácie.

Hoci starnutie ešte nedokážeme zastaviť, môžeme výrazne obmedziť jeho negatívne dôsledky, ak do života zaradíme pravidelnú fyzickú aktivitu. Pohyb umožňuje telu udržať si funkčnosť, ktorá by inak s pribúdajúcimi rokmi nevyhnutne klesala a čo je najdôležitejšie, „nikdy nie je neskoro začať.“

Luigi Ferrucci, jeden z najuznávanejších odborníkov na starnutie, však vysvetľuje, že v otázke dlhovekosti samotné cvičenie nestačí. „Cvičenie tvorí dobrý základ, ale to nestačí. Človek sa musí starať o celé telo,“ hovorí.

Emma Maria Mazzenga je toho príkladom. Svoj tréningový režim podporuje jednoduchou, ale funkčnou stravou. Najčastejšie konzumuje steak, ryby, či vajcia a k tomu skromné porcie cestovín alebo ryže. Jedlá, ktoré navonok pôsobia nenápadne, jej poskytujú dostatok bielkovín, zdravé tuky a primerané množstvo sacharidov. Tri hodiny pred pretekmi sa jedlu cielene vyhýba, aby telo smerovalo energiu do svalov namiesto trávenia.

Mazzenga svojim životom ukazuje, že vysoký vek nemusí znamenať úpadok. Môže predstavovať nový začiatok, ak sa rozhodneme dať telu to, čo potrebuje, teda pohyb, živiny a disciplínu.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking