Peking a Washington bojujú o kontrolu nad globálnymi zdrojmi. USA chcú s Kongom dohodu podobnú tej s Ukrajinou

Čína dlhodobo dominuje v ťažbe a spracovaní vzácnych zemín a ďalších kritických surovín, čo jej poskytuje významnú výhodu v globálnom dodávateľskom reťazci. V reakcii na to Spojené štáty podnikajú kroky na zníženie tejto závislosti. Jedným z krokov je „Mineral deal“. 

Dohoda o kritických nerastoch medzi USA a Ukrajinou, ktorú zatiaľ krajiny nepodpísali, už nejaký ten týždeň hýbe svetovým dianím. Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio naznačil, že by mohla byť podpísaná už tento týždeň v Saudskej Arábii. Navyše sa USA črtá nová dohoda. Len nedávno ponúkli Kongu pomoc proti rebelom – za nerasty. Informoval o tom Financial Times.

Hi-tech vojna medzi Čínou a USA

Donald Trump pred časom zdôraznil, že Spojené štáty potrebujú prístup k týmto dôležitým surovinám pre modernú, vysokotechnologickú ekonomiku. Ich nedostatok alebo obmedzená dostupnosť môžu vážne ovplyvniť výrobu v rôznych odvetviach. 

Kritické nerasty sa stali kľúčovou témou v narastajúcej obchodnej a technologickej vojne medzi Pekingom a Washingtonom. Obe mocnosti sa snažia ovládnuť globálne dodávky surovín nevyhnutných na výrobu širokej škály hi-tech produktov.

Podľa analytikov rastúca medzinárodná konkurencia narúša globálne dodávateľské reťazce a spôsobuje prudké zdražovanie niektorých nerastov, informuje portál South China Morning Post (SCMP).

Antimón, bizmut a kobalt

Jedným z dotknutých nerastov je antimón – vzácny kov používaný pri výrobe špičkových mikročipov a zbraní. Jeho cena začala prudko rásť po tom, čo Čína v septembri minulého roka obmedzila jeho vývoz. Za posledných 180 dní cena ingotov antimónu v Číne vzrástla o 21,8 %, zatiaľ čo v Rotterdame vyskočila o 32,85 %, uvádzajú údaje spoločnosti Asia Metals.

Trump „zabezpečí“ kľúčové suroviny pre Muska: Ako dohoda medzi USA a Ukrajinou pomôže Tesle a SpaceX

Trh s antimónom zostane v blízkej budúcnosti napätý, uviedli analytici spoločnosti Huacheng Securities vo svojej správe v nedeľu.

„Dodávky sú obmedzené a viaceré krajiny, vrátane Číny a Spojených štátov, ho zaradili medzi strategické kovy,“ napísali analytici.

Cena bizmutu – nerastu používaného na výrobu kovových zliatin, farmaceutických produktov a elektroniky – taktiež v Číne prudko rastie. Podľa údajov poskytovateľa ebaiyin.com ceny v pondelok dosiahli 136 100 jüanov (približne 17 370 eur) za tonu, pričom v decembri boli na úrovni 73 528 jüanov (9 390 eur). Píše SCMP.

Minulý mesiac Čína zaviedla vývozné obmedzenia na bizmut a ďalšie štyri kovy – volfrám, telúr, indium a molybdén, krátko po tom, čo Spojené štáty zvýšili clá na čínske dovozy. Výrobcovia teraz potrebujú licenciu na vývoz týchto kovov z Číny.

Podobne ako pri mnohých strategických surovinách, Čína dominuje vo svetovej produkcii bizmutu, pričom pokrýva 80 % svetovej ťažby. V posledných rokoch pochádzali z Číny približne dve tretiny bizmutu dovážaného do USA.

Kongo ako najväčší producent kobaltu

Ďalším kovom, ktorého cena prudko rastie, je kobalt – kľúčová surovina používaná na výrobu batérií pre elektrické vozidlá a mobilné telefóny.

Hlavným faktorom rastu cien bola Demokratická republika Kongo – najväčší svetový producent kobaltu – ktorá vo februári dočasne zastavila vývoz tohto kovu kvôli prebytku produkcie.

Odvtedy ceny síranu kobaltnatého vzrástli o 48,5 % na 39 500 jüanov (5 040 eur) za tonu, zatiaľ čo ceny oxidu kobaltnatého sa zvýšili o 44,1 % na 160 000 jüanov (20 430 eur) za tonu. Podľa SCMP to ukazujú údaje z Shanghai Metals Market.

Niečo za niečo 

Rovnako ako Kyjev, tak aj Kongo predstúpilo pred Spojené štáty s podobným návrhom o nerastoch. Spojené štáty sa vyjadrili, že sú otvorené rokovaniam s Kongom o dohode, ktorá by im umožnila prístup k nerastnému bohatstvu tejto stredoafrickej krajiny. Na oplátku očakáva konžský prezident Félix Tshisekedi, že mu administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa pomôže v boji proti rebelom na východe krajiny, informuje idnes.cz.

Dohoda je podľa médií veľmi podobná tej, ktorú by mal podpísať Trump so svojím ukrajinským náprotivkom Volodymyrom Zelenským a ktorá by Spojeným štátom zaistila čerpanie z nerastného bohatstva Ukrajiny.

Kinshasa s návrhom o americkom využívaní konžských nerastných surovín oslovila podľa denníka Financial Times minulý mesiac Spojené štáty. Kongo má totiž bohaté zásoby kobaltu, lítia a uránu a chce to využiť vo svoj prospech, pretože od začiatku roka zatiaľ neúspešne zápasí na východe krajiny s rozsiahlou ofenzívou, v ktorej dominuje najmä povstalecká skupina M23 podporovaná Rwandou.

Kongo malo preskúmať zákaz vývozu koncom mája, avšak podľa analytikov spoločnosti China Securities ceny kobaltu pravdepodobne krátkodobo porastú v dôsledku napätia na spotovom trhu a rastúceho dopytu po elektronických zariadeniach v Číne, píše SCMP.

Európa v globálnej hre

Súťaženie o to, kto si zabezpečí najviac nerastných surovín, potrebných v širokej škále priemyslu, prebieha globálne. K najväčším hráčom, okrem Číny a USA, sa pridáva aj EÚ.

„Koniec-koncov to, čo je v Európe vnímané ako strategická, respektíve kritická surovina, je aj legislatívne podchytené – v nariadení EÚ o bezpečných a udržateľných dodávkach kritických surovín. V zmysle tohto sa aj Únia snaží rozvíjať partnerstvá s rôznymi časťami sveta, kde sa dôležité suroviny nachádzajú,“ povedal pred časom pre Startitup Patrik Križanský, riaditeľ a spoluzakladateľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu.

„Dnes sa veľa hovorí o partnerstve USA a Ukrajiny, s ktorou má mimochodom Európska únia už od roku 2021 rozbehnuté strategické partnerstvo v oblasti surovín. To má za cieľ napríklad aj umožnenie Joint-Venture podnikov a podporu spoločného výskumu a inovácií. Na trh budú musieť prísť ďalšie objemy lítia, aby sa uspokojil tento dopyt,“ dodal.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie