Prevratné zistenie vedcov: Vírus, ktorý má v tele od detstva každý, môže byť spúšťačom Alzheimerovej choroby
- Na Alzheimerovu chorobu budú v budúcnosti stačiť lieky
- Za všetkým stojí vírus, ktorý má v tele takmer každý
- Na Alzheimerovu chorobu budú v budúcnosti stačiť lieky
- Za všetkým stojí vírus, ktorý má v tele takmer každý
Vedci prišli so znepokojivým tvrdením. Bežný vírus, ktorý spôsobuje opary, zostáva v tele celý život. Ľudia ho „získajú“ už v detstve a odvtedy sa potichu pohybuje v nervoch. Aktivovať ho môže stres, choroba alebo poranenie, čo u niektorých ľudí môže viesť k oparu.
Ten istý vírus (herpes simplex vírus typu 1) však zohráva oveľa väčšiu úlohu, než by si si myslel. Môže ovplyvňovať Alzheimerovu chorobu, informuje portál Science alert.
Vírus môže v tele zostať niekoľko desaťročí
Všetko vyplýva zo štúdie, keď vedci zistili, že vírus, ktorý spôsobuje opary, môže byť prítomný v mozgoch starších ľudí. Herpes simplex vírus typu 1 je v našom tele od detstva a u niektorých ľudí sa objaví ako opar. Vedci však prišli na zaujímavejšie zistenie.
Ľudia, ktorí majú určitú verziu génu – APOE-e4, sú vystavení väčšiemu riziku Alzheimerovej choroby. Výskumníci študovali mozgové bunky infikované vírusom a zistili, že bunky produkovali rovnaké abnormálne bielkoviny, aké sa nachádzajú v mozgoch ľudí s Alzheimerovou chorobou.

Vírus môže pritom zostávať v tele niekoľko desaťročí bez toho, aby o ňom človek vedel. Neskôr sa prejaví preto, lebo imunitný systém zoslabne. Môže preniknúť do mozgu a znova sa aktivovať. Poškodzuje tak mozgové bunky a vyvoláva zápal. K obávanej Alzheimerovej chorobe môže prísť opakovanými prepuknutiami, ktoré postupne spôsobujú trvalé poškodenia mozgu.
Vedci prišli s pozitívnou správou
Pozitívnou správou je, že lieky by mohli jedného dňa pomôcť spomaliť alebo úplne predísť tejto chorobe. Vedci totiž zistili, že antivírusové liečby toto poškodenie mozgu v laboratóriu znížili. Iné štúdie hovoria o tom, že konkrétna antivírusová liečba znížila riziko ťažkých infekcií, ktoré boli silným prediktorom Alzheimerovej choroby.
Prevencia dlhodobých infekcií by mohla znížiť riziko Alzheimerovej choroby, uvádza ďalšia štúdia vedená Stanfordskou univerzitou. Niektoré vakcíny pred bežnými infekciami poskytovali ochranu aj pred touto chorobou.
Zaujímavé je, že keď vedci simulovali poranenie mozgu alebo pridali ďalšie infekcie, vírus spôsobujúci opar sa znovu aktivoval a spôsobil poškodenie rovnakého charakteru, ako spôsobuje Alzheimerova choroba. Keď však postupovali liečbou ako pri znížení zápalu, vírus zostal neaktívny a poškodenie nenastalo.
Čo je Alzheimerova choroba
Podľa portálu Česká alzheimerovská spoločnosť narúša Alzheimerova choroba časť mozgu a spôsobuje pokles takzvaných kognitívnych funkcií – myslenia, pamäte, úsudku. Býva najčastejšou príčinou demencie, ktorá vedie postupne k závislosti chorého na každodennej pomoci iného človeka.
„Alzheimerovu chorobu prvýkrát opísal nemecký lekár Alois Alzheimer v roku 1907. V tom čase sa považovala za chorobu vzácnu. Teraz sa nejaká forma demencie vyskytuje u viac ako siedmich miliónov obyvateľov Európy,“ píše sa na webe.
Chorý človek si ani nemusí všimnúť, že trpí nejakým ochorením. Začína bežne, zhoršuje sa krátkodobá pamäť a človek nie je schopný postarať sa o niektoré veci v domácnosti. U každého postihnutého pacienta sa rýchlosť tejto choroby líši. Postupne začínajú mať ľudia čoraz väčšie problémy s vyjadrovaním, rozhodovaním sa, nedokončujú myšlienky, sú zmätenejší.
Zároveň sa mení celá osobnosť osoby, ktorú postihla Alzheimerova choroba. V posledných štádiách tejto choroby nie sú vôbec schopní postarať sa o seba a potrebujú odbornú pomoc.
Ak sa ti niekedy stalo, že si vošiel do miestnosti a zabudol si, prečo si tam išiel, pravdepodobne sa nemusíš báť. Avšak, ak máš podozrenie na Alzheimerovu chorobu, rozhodne kontaktuj lekára.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Science alert, The Lancet, National Library of Medicine, JAMA Network , Česká alzheimerová spoločnosť