Jedna noc zmení všetko. Vedci v novej štúdii dokázali, že spánok chráni aj pretvára spomienky

Nová štúdia publikovaná v prestížnom vedeckom časopise Nature Human Behaviour prináša prevratné zistenie o fungovaní našej pamäti. Vedci zistili, že spánok aktívne transformuje tvoje spomienky, nielen ich chráni pred zabúdaním.

Po dobrom spánku si ľudia selektívne lepšie zapamätajú postupnosť udalostí z reálneho života, zatiaľ čo mnohým detailom dovolia postupne vyblednúť.

Ešte pozoruhodnejšie – tento efekt pretrváva mimoriadne dlho. Dokonca aj po 15 mesiacoch od jednorazovej udalosti si ľudia lepšie pamätali poradie, v ktorom sa veci odohrali, ak sa krátko po zážitku dobre vyspali. Informuje o tom web Psypost.

Revolučný prístup k výskumu pamäti

Táto štúdia rieši dlhodobú otázku: spánok jednoducho ochraňuje spomienky pred rušivými vplyvmi, alebo ich aktívne pretvára? Predchádzajúce štúdie už dokázali, že spánok po učení zlepšuje pamäť, no väčšina z nich používala umelé úlohy ako zapamätávanie si zoznamov slov či obrázkov na obrazovke.

Výskumníci z laboratória Briana Levina v Rotmanovom výskumnom inštitúte Baycrest zvolili inovatívny prístup. Rozhodli sa sledovať pamäť na skutočný zážitok a jej zmeny v priebehu času – od dní cez týždne až po viac než rok.

Stephanie Simpson, spoluautorka štúdie a súčasná postdoktorandka v Centre pre závislosti a duševné zdravie, vysvetľuje: „Dlhodobo ma fascinuje, ako si pamätáme komplexné osobné udalosti z minulosti. Keď som začala študovať vplyv spánku na získavanie informácií, väčšina výskumov skúmala len zapamätávanie si jednoduchých slov či obrázkov. Málokto skúmal, či účinky spánku na pamäť pretrvávajú dlhodobo.“

„Zaujímalo ma, ako by sa laboratórne výsledky preniesli do ,hlučnejšieho‘ reálneho sveta. Chcela som zistiť, ako premostiť základný výskum do prirodzenejších podmienok.“

Moc epizodickej pamäti

Nicholas Diamond, spoluautor a súčasný zamestnanec kanadskej vlády, dodáva: „Epizodická pamäť ma vždy uchvacovala – naša schopnosť mentálne cestovať časom do konkrétnych zážitkov z minulosti. Môžeme znovu prežívať prvky minulých udalostí, od včerajšieho sendviča až po našu 10. narodeninovú oslavu.“

Táto schopnosť trpí pri neuropatologických chorobách ako Alzheimerova choroba. Epizodická pamäť má v sebe niečo magické a napriek 150 rokom výskumu ju stále nedostatočne chápeme. Mnoho základných otázok zostáva: ako si mozog ukladá zážitky na dobu dlhšiu než pár minút? Keď si niečo pamätáme po roku, ide len o úsudok založený na všeobecných znalostiach, alebo skutočne znovu prežívame pôvodnú udalosť? A ako presne spánok transformuje naše spomienky? 

„Nechceme len povedať, že spánok ,zlepšuje‘ pamäť. Chceme pochopiť, ako spánok mení konkrétnu spomienku a prečo táto zmena pomáha jej dlhodobému uchovaniu.“

Prehliadka umenia odhalila tajomstvá pamäti

Výskumníci vytvorili 20-minútovú audiom sprevádzanú prehliadku umenia v torontskom zdravotníckom centre. Účastníci počúvali opisy 33 umeleckých diel v presnom poradí počas prechádzky priestorom. Prehliadka napodobňovala prirodzené stretávanie a kódovanie udalostí v každodennom živote.

Po prehliadke účastníci absolvovali test dvoch aspektov pamäti: detailov každého diela (farba, tvar) a poradia, v ktorom diela videli. Tí istí účastníci podstúpili test opakovane – po spánku, po týždni, po mesiaci a niektorí aj po 15 mesiacoch.

Celková presnosť pamäti síce časom klesala, no ľudia po kvalitnom spánku si konzistentne lepšie pamätali poradie udalostí než konkrétne detaily. Naopak, účastníci, ktorí po prehliadke zostali bdieť, túto výhodu nemali. Skupina, ktorá spala, dokonca preukázala skutočné zlepšenie pamäti na sekvencie po spánku – zriedkavý jav, ktorý odporuje typickému trendu postupného slabnutia pamäti.

Hlboký spánok – kľúč k pamäťovej transformácii

Výskumníci pomocou polysomnografie merali mozgovú aktivitu spiacich účastníkov. Zistili, že ľudia s väčším množstvom spánku s pomalými vlnami – fázy hlbokého spánku – vykazovali výraznejšie zlepšenie pamäti.

Ešte významnejšie, zlepšenie sekvenčnej pamäti súviselo so špecifickým javom známym ako prepojenie vretien a pomalých vĺn. Tento jav nastáva, keď sa dva mozgové rytmy synchronizujú počas hlbokého spánku, čím vytvárajú ideálne podmienky pre reorganizáciu spomienok.

Diamond vysvetľuje: „Po experimentálnej prehliadke sme zaznamenávali mozgovú aktivitu účastníkov pomocou EEG. Zistili sme, že práve spánok s pomalými vlnami výrazne súvisí so zlepšením pamäti. Konkrétne, synchronizácia spánkových vretien a pomalých vĺn najsilnejšie predpovedala nočné zlepšenie pamäti.“

Pamäťová výhoda spánku sa týkala špecificky sekvenčných informácií. Pamäť na detaily – napríklad z akého materiálu bolo dielo vyrobené – časom slabla bez ohľadu na spánok. Táto selektívna retencia naznačuje, že spánok uprednostňuje aspekty pamäti dôležitejšie pre pochopenie a plánovanie postupnosti životných udalostí.

„Tento výskum prináša jeden z prvých dôkazov, že spánok skutočne zlepšuje epizodickú pamäť – nejde len o spomalenie zabúdania,“ zdôrazňuje Diamond. „Ľudia si skutočne pamätajú zážitok presnejšie po dni (ak spali) než bezprostredne po ňom. Je to ako ,anti-zabúdanie‘ – pamäť sa časom zlepšuje. Týka sa to však špecificky pamäti na poradie udalostí.“

Dlhodobá povaha týchto zistení obzvlášť prekvapila vedcov. Pamäť na sekvencie zostala významne lepšia než pamäť na detaily aj po 15 mesiacoch, ak účastníci spali krátko po udalosti. Jediná noc kvalitného spánku teda môže mať trvalý vplyv na to, ako mozog ukladá a vyvoláva spomienky.

Vedci sa domnievajú, že za týmto javom stojí „neurálna prehrávka“ – fenomén, pri ktorom mozog počas spánku opakovane prehráva vzory aktivity zo zážitkov v bdelom stave. Tieto prehrávky posilňujú spojenia medzi neurónmi a prenášajú spomienky do trvalejších pamäťových oblastí.

„Spánok, najmä spánok s pomalými vlnami, slúži ako kľúčová zložka posilnenia sekvenčnej pamäti,“ uzatvára Diamond. „Pamäť na postupnosť našich zážitkov predstavuje základný organizačný princíp mozgu, ktorý pretrváva roky po jedinej skúsenosti. Tak nezabúdaj na kvalitný spánok.“

Táto štúdia odhaľuje, že tvoj mozog počas spánku aktívne pracuje na konsolidácii spomienok a rozhoduje, ktoré aspekty zážitkov posilní pre budúce použitie. Tieto zistenia môžu zásadne ovplyvniť naše chápanie pamäti, prístup k vzdelávaniu, liečbu porúch pamäti a význam kvalitného spánku v každodennom živote.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti