Mladí preferujú hudbu, ktorá bolí: „La-la“ pesničky sú dobré k drinku a klobáske, ale koľkí žijú také životy? (PSYCHOLÓG)

Smutné texty, pomalé beaty a zvláštna krása v melanchólii. Mladá generácia čoraz viac siaha po hudbe, ktorá spája toto všetko. Piesne, ktoré predstavujú depresiu, úzkosť, osamelosť či spoločenskú frustráciu, sú stálou súčasťou Spotify playlistov aj undergroundových koncertov. Čo to o nás hovorí? 

Hudba ako odraz generácie 

Melanchólia, niekedy považovaná za znak jemnej depresie, je dnes skôr akýsi trend. Nárast tejto popularity môžeme vidieť cez neustále sa zvyšujúce čísla počúvanosti týchto umelcov, ale poukazujú na to aj rôzne štatistiky. Podľa výskumu uverejneného v The National High School Journal of Science až 78 % adolescentov uviedlo, že im smutná hudba pomáha spracovať vlastné emócie. Túto štúdiu potvrdzujú aj čísla slovenských interpretov.  

Dušan Vlk má na Spotify viac ako 51 000 mesačných poslucháčov. Berlin Manson, skupinu známu svojím postpunkovým rapovým prejavom, počúva mesačne takmer 45 000 ľudí. Kapela sa taktiež stala jednou z najvyhľadávanejších na Slovensku a v Česku. V textoch týchto interpretov hľadajú mladí niečo, čo v bežnej hudbe nevedia nájsť. Autentické prezentovanie toho, čo cítia, no nevedia pomenovať.

zdroj: YouTube Dušan Vlk – Ahoj Temnota

Hudba sa tak stáva formou sebavyjadrenia, ventilácie, ale v mnohých prípadoch aj obrazom spoločnosti. Obsahuje texty o smútku, ktorý síce nie je výnimočný, ale istou formou spája. Texty o hneve, ktorý nevychádza len z vnútra jednotlivca, ale aj z politickej situácie. A texty o tom, ako práve vďaka umeniu dokážeme cítiť to, čo by sme inak skrývali.  

„Interpreti prinášajú vo svojej hudbe aktuálne a významné témy. ,La-la‘ pesničky sú síce dobré k pivu a klobáske, ale koľkí z dnešných mladých žijú ,la-la‘ životy? Dnešní mladí to majú so zaradením sa a vybojovaním si svojho stabilného a hodnotného života dosť zložité. Často si to skomplikovali vlastným pričinením, alebo sa to stalo pričinením ich rodiny a spoločnosti. Nevedia, alebo nemôžu žiť normálne životy dospelých žien a normálne životy dospelých mužov. A tak sa cítia zložito, temne. A takú hudbu potom aj preferujú,“ hovorí PhDr. Tibor Hrozáň. 

zdroj: Minka Dočkalová - Fvck_Kvlt

Prečo nás melanchólia priťahuje? 

Tento typ hudby si často nájde cestu k ľuďom, ktorí nie sú zvyknutí o svojich pocitoch rozprávať otvorene. Je pre nich jednoduchšie sa s takouto hudbou prepojiť. Cítiť ju dušou, nielen ušami. V trackoch, ktoré opisujú úzkosť, znechutenie, sa cítia byť vypočutí, aj keď sú tými poslucháčmi v skutočnosti oni. Niektorí tvrdia, že ich smutná hudba doslova objíma, že je ako také pohladenie na duši. Iní v nej hľadajú úľavu, keď už nič iné nepomáha. 

„Motivácií alebo dôvodov, prečo mladí ľudia čoraz viac inklinujú k počúvaniu melancholických piesní, môže byť niekoľko. Môže ísť o pomoc pri spracovávaní a ventilácii emócií alebo vyhľadávanie validácie pre aktuálne emócie. Hudba tak pomáha navodzovať uvoľnenie pocitov. Pre niekoho môže byť melancholická hudba nástrojom k sebapoznaniu. Ak berieme do úvahy vývinové hľadisko mladých ľudí, vieme, že často prežívajú intenzívne emócie. Hudba im tak môže poskytnúť pocit, že to niekto vníma podobne,“ tvrdí Mgr. Ivana Omámiková. 

Terapeutická sila hudby 

Aj keď si môžeme myslieť, že počúvanie pesničiek s depresívnou tematikou emócie len prehlbuje, psychológia nám ukazuje, že to nie je úplne pravda. Podľa odborníkov môžu práve takéto tóny vytvoriť bezpečný priestor poslucháčovi, aby vedel spracovať to, čo v sebe má. Hudba tu nie je spúšťačom smútku, ale sprievodcom v procese jeho pochopenia.  

„Hudba nám pomáha pomenovať vlastné emócie, pomáha nám sa spojiť s vlastnými pocitmi, ak je to pre nás v danom okamihu náročné. Je efektívnym zdrojom na zvládanie záťaže a stresu. V psychoterapii sa používa aj terapeutická metóda – muzikoterapia, kde sa pracuje práve s hudbou ako terapeutickým nástrojom. Využíva sa na spracovávanie traumatických zážitkov a spracovávanie emočných stavov. Tiež pomáha zlepšovať náladu aktiváciou dopamínu, zvyšuje sebauvedomovanie, sebaprijatie a podporuje spoluprácu a empatiu,“ vysvetľuje Omámiková. 

zdroj: Jana Rádiková - Berlin Manson

Keď smútok prekročí hranicu 

Je ale dôležité rozlišovať medzi zdravým prežívaním melanchólie a dlhodobým zotrvávaním v nej a v negatívnych myšlienkach. Ak je hudba len odrazom nálady a pomáha sa cez ňu dostať, ide o prirodzený mechanizmus. No ak sa stane jediným nástrojom na spracovanie emócií a jediným spôsobom ako fungovať, môže ísť o reálny problém.

Vtedy je potrebné dať pozor, aby melanchólia nepresiahla hranicu, ktorá je v tomto prípade dosť tenká, možno až neviditeľná. Psychológovia upozorňujú, že hudba môže byť útočiskom, aj ním je, ale nemôže byť jedinou cestou vyrovnávania sa so životom a jeho problémami. 

„Niekomu hudba pomáha emócie zosilniť, prežiť a tým ich uvoľniť. Inému však môže hudbou prinesená emócia škodiť, môže byť nad jeho limit únosnosti. Platí však, že hudba je s emóciami veľmi silno prepojená. A každý jeden z nás sme vždy a všade emočne prítomní. Hudba má silu a jej využívanie musí byť regulované zodpovednosťou. Toho, kto ju robí, toho, kto si konkrétnu hudbu vyberá, toho, kto ju využíva. Lebo hudba má svoj silný dopad, silný účinok. A aj následky,“ dodáva Hrozáň.

zdroj: Lucia Banáková

Melanchólia ako útočisko 

Melanchólia v hudbe nie je len módnym trendom. Je to metóda, ako sa vyrovnať so všetkým, čo sa deje. Pre interpreta aj pre poslucháča, ktorý sa vďaka nemu cíti, že v tom nie je sám. Je to spôsob prežívania na svete, ktorý kladie vysoké nároky, no ponúka málo miesta na ich znášanie. A ak to nejde inak, aspoň hudba je priestor, kde sa dá spomaliť. V texte, ktorý zasiahne tam, kde to najviac cítime. 

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti