Ukrajina ako bábka v rukách Trumpa a Putina: Zmluva bez termínu, diabol číha v detailoch (KOMENTÁR)
- Putin navrhuje memorandum pre mier na Ukrajine, ale bez časového rámca
- Jeho staré požiadavky signalizujú, že prímerie a mier sú v nedohľadne
- Putin navrhuje memorandum pre mier na Ukrajine, ale bez časového rámca
- Jeho staré požiadavky signalizujú, že prímerie a mier sú v nedohľadne
Americký prezident Donald Trump po dvojhodinovom telefonáte s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom nešetril pozitívnymi slovami. V príspevku na vlastnej sociálnej sieti napísal, že rozhovor prebehol „veľmi dobre“ a že Ukrajina a Rusko majú „okamžite“ začať rokovania o prímerí. Ako to často býva, je v tom háčik.
Kremeľ bol o čosi zdržanlivejší. Napriek optimistickým komentárom zatiaľ nesúhlasil so žiadnym z kľúčových cieľov stanovených Washingtonom vrátane kľúčovej požiadavky – tridsaťdňového prímeria. Vieme len, že Moskva je pripravená spolupracovať s Ukrajinou na „memorande“, ktoré načrtne rámec pre „možnú budúcu mierovú zmluvu“.
Neexistujú žiadne termíny
Kedy je Trumpovo „okamžite“, zatiaľ nevieme. Kremeľský poradca Jurij Ušakov povedal, že Trump a Putin nediskutovali o časovom rámci prímeria, ale diskutovali o výmene deviatich Rusov za deväť Američanov v rámci výmeny zajatcov.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov okrem toho spomenul, že pre memorandum o Ukrajine „neexistujú žiadne termíny“.
„Neexistujú žiadne termíny a ani nemôžu byť. Je jasné, že každý to chce urobiť čo najrýchlejšie, ale, samozrejme, diabol sa skrýva v detailoch,“ citovala ho agentúra RIA.
Diabol sa skrýva v detailoch
Pri jeho slovách sa na chvíľu pristavíme. Aké detaily mal Peskov namysli? Jeden detail, ktorý Moskva opäť vytiahla pred minulotýždňovými rokovaniami v Istanbule, doslova kričí (alebo sa skrýva?). Putin ho včera pripomenul. „Postoj Ruska je jasný. Pre nás je najdôležitejšie odstrániť základné príčiny tejto krízy.“ Týmito základnými príčinami Rusko v minulosti označilo túžbu Ukrajiny po užších väzbách s Európou.
Rusi dávajú najavo, že plánujú pokračovať tam, kde skončili. Ich požiadavky výrazne pripomínajú tzv. Istanbulské komuniké, ktoré vzišlo z rokovaní v roku 2022.
Bolo pokusom o mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou počas prvých týždňov ruskej invázie. Rusko žiadalo neutralitu Ukrajiny, čím by sa vzdala vstupu do NATO. Ďalej žiadalo demilitarizáciu, obmedzenie ukrajinskej armády na 50 000 vojakov, 300 tankov, 70 lietadiel a zákaz rakiet s doletom nad 40 km.
Rusko chcelo uznanie „nezávislosti“ Donecka a Luhanska, stiahnutie ukrajinských vojsk z týchto oblastí a právo veta v prípade posudzovania, či budúca eskalácia je útokom na Ukrajinu alebo nie. Po odhalení zverstiev v Buči rokovania stroskotali.
Posledný bod – návrh, aby Rusko, pôvodca vojny, malo posledné slovo pri tom, či sa spustí kolektívna obrana Ukrajiny – neguje bezpečnostný zmysel záruk, paralyzuje reakčný čas a politicky ani právne nemá šancu, preto sa jeho zakotvenie javí ako krajne nepravdepodobné, ostatné body však zrejme budú musieť byť predmetom rokovaní.
Čo nás vedie k tomu, že doslovný preklad k dlhodobému mieru a odstráneniu základných príčin krízy znamená, že Putin dostane všetko, čo od začiatku chcel – vládu v Kyjeve, ktorá nie je naklonená na Západ, ani pomyslenie Ukrajiny na NATO. V neposlednom rade celú vojnovú korisť – uznanie obsadených území za ruské.
Ach, ten čas…
Viacerí slovenskí, ale aj zahraniční analytici naznačujú, že je veľmi malá šanca, že okupované oblasti skončia v správe Ukrajiny. Nepochybne budú dôležitým predmetom rokovaní.
Opäť to vyzerá tak, že Putin vsadil kartu na svoju obľúbenú zdržovaciu taktiku, kde prakticky nič neurobí. Nesúhlasí s prímerím, hromadí vojská pre ďalšiu ofenzívu a posiela na Ukrajinu húfy dronov. Ale pozor! Občas nahodí návnadu – ako napríklad vágne slová, že chce spolupracovať s Kyjevom na akomsi memorande. Už aj sám Trump začína okolo návnady plávať dookola, aj keď jeho slová v príspevku na sociálnej sieti vyzerali úplne inak.

No malý detail sa skrýval aj ďalšom, neskoršom vyhlásení Trumpa. Americký prezident zdôraznil, že neustúpi od sprostredkovania rozhovorov medzi oboma krajinami, ale uznal, že má „v hlave červenú čiaru“. „Sú v tom veľké egá, ale myslím si, že sa niečo stane,“ povedal. „A ak sa tak nestane, jednoducho cúvnem a oni budú musieť pokračovať.“
Tu opäť hrá Putinovi do karát čas. Čím dlhšie bude trvať konflikt – tým je väčšia pravdepodobnosť, že USA stratia záujem o mediáciu a svoju pozornosť presunú inam, ako už niekoľkokrát Američania avizovali.
Na druhej strane Američania a Ukrajina už podpísali dohodu o strategických nerastoch, čo môže znamenať, že sa im bude Ukrajincom ukazovať chrbát ťažšie.
Trump zatiaľ „netlačí“
Hoci Ukrajina a európski spojenci žiadali, aby Trump pohrozil sankciami, americký prezident po telefonáte predstavil svoju výrazne odlišnú víziu budúcnosti: masívny obchod medzi USA a Ruskom po ukončení konfliktu. Označil ho za príležitosť na tvorbu „obrovského množstva pracovných miest a bohatstva“ – nielen pre Rusko, ale aj pre Ukrajinu, ktorá by mohla pri obnove krajiny profitovať z medzinárodného obchodu.
„Rusko chce vo veľkom obchodovať so Spojenými štátmi a ja s tým súhlasím. Je to pre Rusko obrovská príležitosť vytvoriť pracovné miesta a generovať bohatstvo. Potenciál Ruska je nekonečný.“
Na otázku, prečo nezaviedol nové sankcie, aby prinútil Moskvu k mierovej dohode, Trump novinárom odpovedal: „Pretože si myslím, že existuje šanca niečo dosiahnuť, a ak to urobíte, môžete zhoršiť situáciu. Ale môže nastať čas, keď sa to stane.“
Mier v nedohľadne
Odstráneniu základných príčin krízy, ktoré žiada Moskva, je momentálne priveľký detail na mier. Mierové rokovania sú zložitý a často zdĺhavý proces. Ťažko čakať okamžité výsledky, to si dnes uvedomuje aj Trump.
Ak by sme rátali aj procesy, ktoré stále nemajú konečnú zmluvu, prvenstvo by zrejme patrilo izraelsko-palestínskemu mierovému procesu: začalo sa s madridskou konferenciou v roku 1991, prešiel Oslo (1993 – 95) a ťahá sa už vyše tri desaťročia bez definitívneho konca.
Budúcnosť mieru na Ukrajine zatiaľ vyzerá neistá. Trumpova snaha o rýchle ukončenie vojny naráža na Putinovu neústupnosť – Rusko pravdepodobne bude pokračovať v tlaku na Ukrajinu, kým nezíska aspoň čiastočné ústupky, ako uznanie Krymu či Donbasu.
Ak Trump presadí prímerie, môže byť dočasné, ale bez pevných záruk (napr. od NATO alebo EÚ) sa Ukrajina nevzdáva svojej suverenity. Rokovania môžu pokračovať, no bez výrazných sankcií alebo vojenskej podpory Kyjevu hrozí, že Putin bude naďalej diktovať podmienky.
Komentár vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú postoje celej redakcie.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Firstpost, Archív Startitup, BBC