Donald Trump je cieľ číslo jeden. Irán má tajný zoznam cieľov, varuje exporadca prezidenta USA
- Spojené štáty varujú pred pretrvávajúcou hrozbou z Iránu
- Podľa zistení majú Iránci vytipovaných viacero súčasných aj bývalých predstaviteľov USA

- Spojené štáty varujú pred pretrvávajúcou hrozbou z Iránu
- Podľa zistení majú Iránci vytipovaných viacero súčasných aj bývalých predstaviteľov USA
Bývalý poradca pre národnú bezpečnosť USA John Bolton v nedávnom rozhovore pre Sky News upozornil, že iránske hrozby voči Spojeným štátom, najmä voči bývalým vysokopostaveným predstaviteľom, treba brať mimoriadne vážne.
Pripomenul, že už v roku 2022 americké ministerstvo spravodlivosti vydalo zatykač na iránskeho občana Shahrama Poursafiho za údajné plánovanie jeho vraždy. Pokus však zmaril tajný informátor, ktorý spolupracoval s FBI.
„Iránska teroristická sieť je v Európe a USA skutočne rozsiahla,“ uviedol Bolton a dodal, že najcennejším cieľom Teheránu zostáva Donald Trump. Podľa neho Irán zostavuje zoznam cieľov, na ktorom figuruje viacero bývalých a súčasných amerických úradníkov.
Podľa Boltona nejde o izolovaný problém. „Ide o trvalé riziko s globálnym dosahom, ktoré si vyžaduje systematické sledovanie a kooperáciu medzi spojencami,“ dodal.
Po zabití generála Solejmáního sa hrozby stupňujú
Upozornenia na hrozby voči Donaldovi Trumpovi a jeho tímu nie sú nové. Už v roku 2024 denník Politico informoval, že iránske hrozby voči Trumpovi a ďalším osobám zapojeným do plánovania útoku na iránskeho generála Kásima Solejmáního z januára 2020 sú konkrétnejšie, než sa pôvodne predpokladalo.
Odvtedy Irán zverejnil viacero propagandistických videí zobrazujúcich budúce útoky na Trumpa a jeho spolupracovníkov, vydal medzinárodné zatykače a verejne sľuboval pomstu. Americké spravodajské služby podľa Politica varovali Trumpov volebný tím, že „hrozba sa v posledných mesiacoch zvýšila“. Dva pokusy o atentát na Trumpa v tom roku však zatiaľ neboli preukázateľne prepojené s Iránom.
Iránske bezpečnostné zložky majú podľa zdrojov tiež rozpracované digitálne operácie – vrátane sledovania elektronickej komunikácie, vytvárania falošných identít na sociálnych sieťach a sledovania pohybu cieľov počas zahraničných ciest.
Bezpečnostné opatrenia za stovky miliónov dolárov
Zabezpečenie ochrany pre osoby na iránskom zozname stojí amerických daňových poplatníkov značné prostriedky. Odhaduje sa, že náklady na ochranu niektorých bývalých predstaviteľov obrany a diplomacie dosahujú približne 150 miliónov dolárov ročne.
Napriek tomu nie všetci bývalí úradníci dostávajú rovnakú úroveň ochrany. Niektorí bývalí členovia Rady pre národnú bezpečnosť podľa Politica zostávajú bez vládnej podpory a musia financovať bezpečnosť pre seba a svoje rodiny z vlastného vrecka. „Boli tam ľudia, ktorí boli pomerne významnými cieľmi, ale nedostávali prakticky žiadnu podporu,“ uviedla bývalá poradkyňa Senátu Megan Reiss.
Ochrana bývalých činiteľov sa dostáva do konfliktu medzi pôsobnosťou ministerstiev a bezpečnostných služieb. Niektorí očakávajú pomoc od Secret Service, iní sa obracajú na FBI, no nie vždy úspešne. Vznikajú tak bezpečnostné medzery, ktoré môžu ohroziť nielen samotných jednotlivcov, ale aj diplomatické vzťahy USA.
USA sľubujú odvetu, Irán zatiaľ neustupuje
Biely dom deklaruje, že iránske hrozby berie veľmi vážne. Hovorca Rady pre národnú bezpečnosť Sean Savett uviedol, že útok na ktoréhokoľvek amerického občana, vrátane bývalých predstaviteľov, bude mať pre Teherán „vážne následky“.
Podľa kongresmana Jima Himesa by dokonca útok na menej známeho úradníka mohol viesť k vážnej medzinárodnej kríze: „Spojené štáty by to považovali za akt vojny.“
Zatiaľ však zostáva otázne, či sa Spojeným štátom podarí nájsť trvalý a funkčný model ochrany pre všetkých ohrozených jednotlivcov. Zostáva aj faktom, že hoci sa niektoré pokusy podarilo odhaliť včas, iné sa môžu odohrávať v tichosti – bez toho, aby sa verejnosť dozvedela, aké sú skutočné rozmery tejto tichej vojny v tieni.
Iránske hrozby tak nezostávajú len rétorikou, ale čoraz častejšie sa prejavujú konkrétnymi krokmi, ktoré sa dotýkajú bezpečnosti najvyšších amerických predstaviteľov aj po rokoch od incidentu so Solejmáním.
Americké úrady tak čelia náročnej úlohe – chrániť osoby s cieľovým označením, no zároveň nepripustiť eskaláciu, ktorá by mohla mať globálne dôsledky.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Sky News, Politico