Satelitné snímky odhalili záhadnú zbraň Číny. Peking už dobieha USA v podmorskej vojne

Rýchla expanzia čínskeho námorníctva nabrala nečakaný smer po objavení záhadnej novej ponorky. Podľa dostupných satelitných snímok jej zrejme chýba tradičná vežovitá konštrukcia, takzvaná plachta, ktorá je charakteristickým prvkom takmer všetkých moderných vojenských ponoriek. Plavidlo spozorovali v lodenici Jiangnan v Šanghaji na satelitných záberoch a ako prvá naň upozornila agentúra Naval News.

Zatiaľ čo západné flotily majú problém s výstavbou viac ako jednej alebo dvoch ponoriek súčasne, Čína za posledných päť rokov spustila na vodu približne 15 až 20 ponoriek, vrátane najmenej 8 nových tried, informuje agentúra.

Analytici sa domnievajú, že projekt odráža širšiu zmenu v strategickom uvažovaní čínskeho námorníctva, ktoré čoraz viac kladie dôraz na podmorskú prevahu namiesto tradičnej dominancie na hladine.

Radikálny dizajn ponorky zameraný na podmorskú prevahu

Najnápadnejším prvkom novej ponorky je zjavná absencia tradičnej plachty – vežovitej konštrukcie, ktorá sa nachádza na väčšine moderných ponoriek. Práve v nej bývajú umiestnené periskopy, komunikačné stožiare, senzory či navigačné systémy. Zároveň poskytuje posádke dôležitý priestor a výhodný pozorovací bod pri plavbe na hladine.

Čína už predtým experimentovala s ponorkami bez plachiet, pričom jedna sa stavia v tej istej lodenici. V skutočnosti je staršia loď v súčasnosti zaparkovaná na nábreží. Táto konfigurácia je pravdepodobne zvolená na zníženie odporu vody. 

First look at 120m sailless Submarine, the one at Huludao apparently there is one at Jiangnan also. Should have ~ 9000T submerged displacement

So far China has launched 3 SSN/GN this year incl 1x 09V and three shipyards can now make nuclear subs https://t.co/5xmKvrvitm pic.twitter.com/cvlbH3gl7I

— Hûrin (@Hurin92) June 3, 2026

Pump-jet a čistejší trup

Novoobjavené plavidlo v Šanghaji však naznačuje, že nejde o ojedinelý experiment. Na rozdiel od predchádzajúceho projektu ide podľa odhadov o približne 120 metrov dlhú ponorku, ktorá svojimi rozmermi pripomína plnohodnotné vojenské plavidlo. Satelitné snímky navyše naznačujú užší trup, zadné riadiace plochy v tvare X a možné použitie zakrytého pohonného systému.

Analytici sa podľa portálu The Interesting Engineering domnievajú, že ponorka by mohla využívať čerpadlový pohon (pump-jet), ktorý je pri vyšších rýchlostiach tichší než klasické lodné skrutky. Takéto riešenie by mohlo znížiť akustickú stopu plavidla a sťažiť jeho odhalenie nepriateľskými senzormi.

New Large Chinese Submarine With Very Unique Feature Just Caught On Satellite Imagery https://t.co/1FhJ8hvEfU

— nawaponrath (@nawapon10) June 4, 2026

Absencia plachty zároveň prináša aj technické výhody. Čistejší tvar trupu znižuje odpor vody, môže zlepšiť manévrovateľnosť a znížiť pravdepodobnosť odhalenia. Odstránenie tejto konštrukcie znižuje hydrodynamický odpor a umožňuje čistejšie tvarovanie trupu. Výsledkom môže byť vyššia rýchlosť, lepšia manévrovateľnosť pod hladinou a nižšia pravdepodobnosť zachytenia protivníkom.

Súbežná výroba

Súbežne s tým mohla byť približne v rovnakom čase spustená ďalšia ponorka v lodenici Huludao v Bohajskom mori. 

Vlani satelitné snímky z inej lodenice v provincii Kanton odhalili ponorku bez tradičnej vežovitej konštrukcie, ktorá je kľúčovým prvkom konvenčných ponoriek. Z tohto dôvodu niektorí analytici špekulovali, že by v skutočnosti mohlo ísť o podvodný bojový dron – najväčší svojho druhu na svete.

Peking nezverejnil žiadne oficiálne informácie o ponorke. Čínske úrady len zriedka oznamujú spustenie ponorky prvej triedy, najmä v prípade citlivých námorných projektov. Toto utajenie núti externých analytikov spoliehať sa na satelitné snímky a obranné analýzy.

USA vs. Čína: Kto má najmocnejšie námorníctvo? 5 najlepších svetových flotíl zoradených podľa „skutočnej sily“(ANALÝZA)

Ponorkový radar

Napriek obmedzeným informáciám sa posolstvo zdá jasné. Čína naďalej zrýchľuje vývoj ponoriek a zároveň experimentuje s čoraz nekonvenčnejšími podvodnými konštrukciami. Nejde však len o samotné ponorky. Minulý rok Peking vyvinul nový podvodný senzor, ktorý dokáže detegovať lietadlá na vzdialenosť až 17 kilometrov. Tento senzor by mohol mať obrovský význam pre námorníctvo, najmä pre ponorky.

Podľa South China Morning Post sa nový radar skladá zo špeciálne navrhnutého poľa akustických senzorov, ktoré je možné rozmiestniť v hĺbke až 1 000 metrov. Pri testovaní dokázali tieto senzory detegovať prichádzajúce lietadlá vo výške až 5 000 metrov. Nové pole senzorov by mohlo pomôcť ponorkám odhaliť prichádzajúce hrozby.

Príprava na konflikt

Agentúra Reuters už skôr upozornila, že Čína intenzívne mapuje morské dno a buduje rozsiahlu sieť podvodných senzorov, ktorá by jej v budúcnosti mohla pomôcť sledovať pohyb amerických a spojeneckých ponoriek.

Experti tento trend vnímajú ako súčasť dlhodobej stratégie zameranej na oslabenie tradičnej americkej prevahy v podmorskej vojne, hoci Čína argumentuje, že dno mapuje kvôli hľadaniu nových zdrojov a rybolovu. 

„Rozsah toho, čo robia, je viac než len o zdrojoch. Ak sa pozriete na samotný rozsah, je úplne jasné, že majú v úmysle mať expedičnú námornú kapacitu pre boj v otvorených vodách, ktorá je zároveň postavená na operáciách s ponorkami,“ povedala pre agentúru Jennifer Parkerová, mimoriadna profesorka obrany a bezpečnosti na Univerzite Západnej Austrálie a bývalá austrálska dôstojníčka protiponorkového boja.

Podľa odborníkov nejde o izolované projekty. Vývoj nových ponoriek, budovanie podvodných senzorových sietí aj mapovanie oceánskeho dna sú súčasťou širšieho úsilia Pekingu posilniť svoje postavenie v podmorskej vojne. Práve pod hladinou oceánov si totiž Spojené štáty dlhodobo udržiavajú jednu zo svojich najväčších vojenských výhod.

Jadrová dominancia USA

Hoci Čína výrazne zrýchľuje výstavbu nových ponoriek, v oblasti jadrových plavidiel si Spojené štáty naďalej udržiavajú výrazný náskok. Podľa údajov z roku 2026 prevádzkuje americké námorníctvo približne 70 jadrových ponoriek, zatiaľ čo Čína ich má najmenej 14.

Peking však rýchlo rozširuje svoje kapacity a podľa amerických spravodajských odhadov by mohol do roku 2035 disponovať približne 80 ponorkami, pričom zhruba polovica z nich bude mať jadrový pohon. Analytici upozorňujú, že hoci čínske plavidlá stále zaostávajú za americkými v oblasti utajenia a technológií, rozdiel sa postupne zmenšuje.
Záhadná ponorka bez tradičnej plachty je len jedným z prejavov oveľa väčšej transformácie. Čína už dnes prevádzkuje najväčšie námorníctvo sveta podľa počtu plavidiel. Čoraz otvorenejšie vyzýva na súboj Spojené štáty v oblasti, ktorú Washington desaťročia považoval za svoju výsostnú doménu – pod hladinou oceánov.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta