Satelit odhalil tajnú čínsku ponorkou. Môže ísť o najväčší podmorský dron na svete, varujú analytici
- Čínska flotila prebieha neustálou modernizáciou
- Najnovšie satelitné snímky odhaľujú, že Čína skonštruovala novú tajnú ponorku

- Čínska flotila prebieha neustálou modernizáciou
- Najnovšie satelitné snímky odhaľujú, že Čína skonštruovala novú tajnú ponorku
Neuveriteľná námorná expanzia a modernizácia námorných síl Číny pokračuje. Najnovším prekvapením je ďalšia tajná čínska ponorka, okolo ktorej je veľa otáznikov. Zatiaľ nie je známe jej meno, no vie sa, že je ultramoderná. Podľa portálu Naval News bola spozorovaná prostredníctvom satelitných snímok.
Čína skonštruovala tajnú ponorku v tej istej lodenici, v ktorej sa vyrábal bezpilotný trimaran JARI USV, a v súčasnosti sa konštruujú obojživelné člnové mosty pre potenciálnu inváziu na Taiwan. Ide o lodenicu na menšom ostrove pri meste Kanton, ktorá sa však nezaoberá výrobu ponoriek.
China Navy expansion and modernization continues. The latest surprise is yet another new and unexplained submarine.The boat, whose designation is unknown, has a distinctive ultra-modern layout. pic.twitter.com/42LJ5lUFiY
— Valhalla (@ELMObrokenWings) February 3, 2025
Tajná čínska ponorka bez veže alebo nový podmorský bojový dron?
Táto nová ponorka je pozoruhodná absenciou tradičnej vežovej štruktúry, ktorá je kľúčovým prvkom konvenčných ponoriek. Z tohto dôvodu niektorí analytici špekulujú, že by v skutočnosti mohlo ísť o podvodný bojový dron – najväčší svojho druhu na svete.
Nová ponorka je stredne veľká. Má približne 45 metrov na dĺžku a 5 metrov na šírku. Okrem absencie vežovej štruktúry je jedným z jej charakteristických prvkov kormidlo v tvare X, ktoré pravdepodobne zlepšuje schopnosť utajenia. Zaujímavé je, že ide už o druhú čínsku ponorku bez veže; prvá, postavená v roku 2018, bola neozbrojeným experimentálnym modelom s dĺžkou 50 metrov.
Ďalšie otázniky
Otázka, či je táto ponorka bezposádková, zostáva predmetom diskusií. Niektorí odborníci tvrdia, že ak by išlo o dron, bol by nezvyčajne veľký, aj keby bol navrhnutý na výzbroj založenú na torpédach. Napriek tomu je stále menší ako konvenčné ponorky. Na porovnanie: ruské ponorky projektu 636 Varšavianka majú dĺžku 74 metrov a šírku 10 metrov.
Jedna z hlavných teórií naznačuje, že táto ponorka je pilotovaná, no optimalizovaná pre operácie v plytkých vodách alebo špeciálne misie na morskom dne. Ďalšou možnosťou je, že slúži ako transportovateľné hlbokomorské plavidlo, podobne ako ruský Lošarik (AS-12), ktorý operuje spolu s väčšími nosnými ponorkami, ako sú Orenburg (BS-136) alebo Belgorod (K-329).
Keďže rovnaká lodenica postavila aj trimaran JARI USV – oficiálne autonómny námorný dron s voliteľným pilotovaným režimom, je možné, že táto nová ponorka bude mať podobný hybridný dizajn. JARI USV je plne operačné bojové plavidlo s výtlakom 420 ton. Je vybavené 30 mm kanónom, ôsmimi vertikálnymi odpaľovacími silami pre protilodné alebo protilietadlové rakety, bezpilotným vrtuľníkom UAV a radarom s aktívnym elektronickým skenovaním (AESA) na 360-stupňový prieskum.
The JARI-USV-A „Orca“, a large unmanned surface combat vessel developed by CSSC,has arrived in Zhuhai to participate in the 15th Zhuhai Airshow.
Known for its trimaran design and stealth capabilities, this vessel is attracting widespread attention.👍pic.twitter.com/fxLPExAtT7— ShanghaiPanda (@thinking_panda) November 12, 2024
Čína sa stáva kľúčovým hráčom na mori
Momentálne Čína disponuje najväčšou námornou silou na svete s 234 operačnými vojnovými loďami, čím už prekonala aj americké námorníctvo, informuje portál National Interest.
Nedávno čínska flotila spustila nové obojživelné útočné plavidlo typu 076. Táto loď, s tonážou presahujúcou 40 000 ton, obsahuje elektromagnetický katapultový systém, ktorý umožňuje štart ťažších lietadiel a zvyšuje ich dosah. Podobnú technológiu má v súčasnosti iba najnovšia americká lietadlová loď USS Gerald R. Ford.
Napriek tomuto číselnému náskoku si Spojené štáty stále držia kvalitnú výhodu, najmä vďaka svojim torpédoborcom, riadeným raketovým krížnikom a lietadlovým lodiam. Avšak čínsky námorný rozmach a technologické inovácie vyvolávajú otázky o budúcej rovnováhe síl.
Chinese Navy’s Most Powerful Attack Submarine Type 093A 😎 pic.twitter.com/6dZVShcAXC
— 彩云香江 (@louischeung_hk) December 14, 2021
Čínske výdavky na zbrojenie
Čína nerobí veľké kroky iba v budovaní námornej flotily. Jej výdavky na zbrojenie v roku 2023 tvorili podľa správy CEPR 296 miliárd amerických dolárov. Objemom financií na obranu si tak vydobyla druhé miesto hneď za USA. S 1,42 miliardami obyvateľov je to však predvídateľné poradie.
Výdavky Číny na vojenskú oblasť podľa správy predstavujú 12 percent celkových výdavkov sveta na zbrojenie. Čína sa snaží rozširovať svoje pôsobenie najmä v ázijsko-tichomorskej oblasti. V polovici roka 2024 Čína avizovala zvýšenie výdajov na zbrojenie o 7,2 percenta oproti roku 2023.
Podľa analytikov na armádu venuje väčšie prostriedky, než oficiálne tvrdia, niektoré výdavky schováva pod civilné kategórie. Čínske výdavky na obranu pozorne sledujú Spojené štáty aj regionálni rivali Pekingu ako Japonsko či Južná Kórea.
Čítajte viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: Naval News, National Interest, CEPR