Zabudni na pokojnú dovolenku. 1,4-miliardový projekt Trumpovho zaťa spustil v obľúbenej krajine Slovákov „vojnu“
- Miliardový projekt v chránenej oblasti rozdelil krajinu, kam cestujú tisíce Slovákov
- Investícia Trumpovho zaťa vyvolala nepokoje
- Miliardový projekt v chránenej oblasti rozdelil krajinu, kam cestujú tisíce Slovákov
- Investícia Trumpovho zaťa vyvolala nepokoje
Albánsko zažíva stupňujúci sa spor okolo výstavby luxusného turistického rezortu, za ktorým stojí investičná spoločnosť Affinity Partners amerického investora Jareda Kushnera, zaťa prezidenta USA Donalda Trumpa. Projekt v hodnote približne 1,4 miliardy eur vyvolal v posledných dňoch rozsiahle protesty v hlavnom meste Tirana aj v južných častiach krajiny, píše britský denník The Guardian.
Ochrancovia prírody upozorňujú na možné poškodenie jedného z najcennejších pobrežných území v Stredomorí, zatiaľ čo vláda argumentuje pracovnými miestami, investíciami a rozvojom cestovného ruchu.
Tisíce ľudí vyšli tento týždeň opakovane do ulíc Tirany. Demonštranti sa zhromaždili pred úradom premiéra Ediho Ramu a niesli transparenty namierené proti projektu aj proti vláde. Symbolom protestov sa podľa britského denníka stal ružový plameniak, ktorý odkazuje na chránené druhy vtákov žijúce v oblasti plánovanej výstavby.
Sporná lokalita pri chránenej mokradi
Projekt sa týka ostrova Sazan a pobrežnej oblasti pri obci Zvërnec neďaleko mesta Vlora. Ide o územie v blízkosti chránenej mokrade Vjosa-Narta, ktorá patrí medzi najvýznamnejšie prírodné lokality v Albánsku.
Podľa ochranárskych organizácií sa v oblasti nachádzajú biotopy stoviek druhov vtákov vrátane plameniakov a dalmatínskych pelikánov. Útočisko tu nachádza aj kriticky ohrozený tuleň mníšsky stredomorský. Environmentálne skupiny upozorňujú, že výstavba rozsiahleho turistického komplexu môže mať nezvratný vplyv na miestne ekosystémy, uvádza Reuters.
„Od začiatku do konca úplne chýbala transparentnosť. Nevideli sme žiadne verejné konzultácie ani verejnú dokumentáciu týkajúcu sa povolení,“ uviedol pre britský denník The Guardian Aleksandër Trajce z organizácie PPNEA, jednej z najvýznamnejších environmentálnych organizácií v krajine.
Podľa aktivistov už na mieste začali prípravné práce, budovanie oplotenia a pohyb ťažkej techniky. To vyvolalo odpor miestnych obyvateľov, ktorí tvrdia, že boli obmedzení v prístupe k svojim pozemkom. Na situáciu reagovali aj politici.
Albánska vláda sľubuje investície a pracovné miesta
Albánsky premiér Edi Rama projekt dlhodobo podporuje. Tvrdí, že ide o strategickú investíciu, ktorá pomôže krajine posunúť sa od masového turizmu k lukratívnejšiemu segmentu návštevníkov. Rama argumentuje, že Albánsko potrebuje prilákať významných zahraničných investorov, aby podporilo ekonomický rast a vytvorilo nové pracovné miesta. Krajina patrí napriek rastúcemu turizmu stále medzi ekonomicky slabšie štáty Európy.
Premiér zároveň odmieta tvrdenia, že projekt poškodí životné prostredie. V posledných dňoch dokonca navrhol stretnutie s protestujúcimi, aby sa pokúsil zmierniť napätie. Zároveň však zdôraznil, že nevidí dôvod na zastavenie investície.
Podobne sa vyjadrujú aj developeri. Predseda spoločnosti Sazan Real Estate Development LLC Asher Abehsera uviedol, že projekt bude realizovaný zodpovedným spôsobom a jeho cieľom je vytvárať dlhodobú hodnotu pre miestne komunity, uvádza BBC.
Politický rozmer kauzy
Kontroverzia sa medzitým dostala aj na pôdu albánskych úradov. Špeciálna protikorupčná prokuratúra SPAK oznámila preverovanie legislatívnych zmien týkajúcich sa chránených území, ktoré parlament schválil v roku 2024. Kritici projektu upozorňujú aj na otázky vlastníctva pozemkov a transparentnosti rozhodovania. Albánsko sa dodnes vyrovnáva s komplikovanými majetkovými vzťahmi, ktoré vznikli po páde komunistického režimu a následnej privatizácii.
Pre mnohých demonštrantov sa tak spor prestal týkať výlučne ochrany prírody. Stal sa symbolom širšej nespokojnosti s fungovaním štátu a rozhodovaním politických elít. „Albánsko nie je na predaj. Patrí albánskemu ľudu a nie skorumpovaným politikom,“ vyhlásila počas protestov spisovateľka Lindita Komaniová podľa agentúry Reuters.

Konflikt o budúcnosť Albánska
Spor okolo rezortu odhaľuje dilemu, ktorej čelí viacero stredomorských krajín. Na jednej strane stojí snaha prilákať veľké investície a rozvíjať cestovný ruch, na druhej ochrana jedinečných prírodných lokalít.
Albánsko sa v posledných rokoch stalo jednou z najrýchlejšie rastúcich turistických destinácií v Európe a obľúbili si ho aj tisíce Slovákov, ktorí v ňom našli novú dovolenkovú alternatívu. Práve nedotknuté pláže a relatívne zachovaná príroda sú hlavnými dôvodmi, prečo záujem návštevníkov vrátane tých slovenských neustále rastie.
Čítaj viac z kategórie: Zahraničie
Zdroje: The Guardian, Reuters, BBC