Na Slovensku má 1 330 eur mesačne v hrubom. Učiteľ v Luxembursku zarobí 100-tisíc eur ročne (REBRÍČEK)
Slovensko sa v odmeňovaní učiteľov opäť ocitlo na konci rebríčka Európskej únie. Kým doma berie nastupujúci učiteľ v hrubom 1 330 eur mesačne, v Luxembursku sa skúsení pedagógovia dostávajú aj nad 100-tisíc eur ročne.
Od januára 2026 sa pedagogickým a odborným zamestnancom zvýšili platové tarify na základe zákona č. 191/2025 Z. z., ktorý priniesol rast o 7 % od septembra 2025 a o ďalších 5 % od januára 2026. Ako uvádza ministerstvo školstva, súčasťou zmien je aj nový príplatok za hodnotenie, teda nadtarifná zložka naviazaná na kvalitu práce.
V praxi to podľa TV Markíza znamená, že tabuľkový plat začínajúceho učiteľa stúpol zhruba o 87 eur na 1 330,50 eura v hrubom mesačne, vrátane spomínaného príplatku. Po desiatich rokoch praxe sa základ zvýši približne o 99 eur. Učiteľ s dvadsaťročnou praxou a oboma kvalifikačnými skúškami sa dostane na 1 966,50 eura v hrubom.
Aby tieto čísla dostali kontext: priemerná nominálna mesačná mzda v slovenskom hospodárstve dosiahla v 2. štvrťroku 2026 úroveň 1 707 eur, ukazujú to dáta Štatistického úradu SR. Znamená to, že nastupujúci učiteľ s vysokoškolským diplomom zarába približne 78 % priemernej mzdy a ani skúsený pedagóg sa nedostane výrazne nad priemer.
Do hry vstupujú aj regionálne rozdiely. Kým v Bratislavskom kraji dosiahla priemerná mzda 2 012 eur, v Prešovskom kraji len 1 359 eur. Nástupný učiteľský plat je tak v najchudobnejšom regióne zhruba na úrovni tamojšieho priemeru, no v hlavnom meste výrazne pod ním, hoci tarifa je pre celé Slovensko rovnaká.
Mzdy v ekonomike rástli, učiteľom klesli
Kontrast je o to výraznejší, že rok 2026 bol pre mzdy inak priaznivý. Podľa poslednej správy Štatistického úradu SR nominálna mzda v júli 2026 medziročne vzrástla vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach a po zohľadnení inflácie si reálne polepšilo deväť z nich. Školstvo v tomto mesačnom prehľade nie je, úrad ho sleduje štvrťročne, no práve tento sektor sa vyvíjal opačne.
Podľa európskej siete Eurydice patrilo Slovensko medzi krajiny, kde sa učiteľské platy medzi školskými rokmi 2023/2024 a 2024/2025 vyvíjali po zohľadnení rastúcich životných nákladov najhoršie. Pokles predstavoval 4,07 %, horší výsledok zaznamenalo v EÚ už len Rumunsko s poklesom o 6,34 %. Inými slovami, kým väčšine odvetví mzdy reálne rástli, učiteľom reálna hodnota výplaty klesla.
Na dlhší trend upozorňuje analytik Centra vzdelávacích analýz Michal Rehúš. Podľa neho sa slovenské učiteľské platy stále nevrátili na úroveň z roku 2020, keď dosahovali 130 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve, a nedosiahnu ju ani v tomto roku.
V rámci EÚ sme na chvoste
Medzinárodné porovnanie robí Eurydice v parite kúpnej sily (PPS), teda po prepočte, ktorý zohľadňuje rozdielne životné náklady v jednotlivých krajinách, a čísla sú tak porovnateľné naprieč EÚ. Za školský rok 2024/2025 sa zákonné platy slovenských učiteľov na začiatku kariéry podľa stupňa vzdelávania pohybovali od 14 000 do 17 000 eur v PPS ročne, na vrchole kariéry od 18 000 do 22 000 eur.
To Slovensko radí na samý koniec Únie. Na opačnom póle stojí Luxembursko, kde učitelia začínajú približne na 55 000 až 62 000 eurách a na vrchole kariéry sa dostávajú na 97 000 až 109 000 eur. Vysoko sú aj Nemecko či Holandsko.
Slovensko však zaostáva aj za oboma najbližšími susedmi. České platy sa začínajú okolo 19 000 až 20 000 eur a na vrchole dosahujú približne 27 000 eur. V Poľsku učitelia nastupujú približne na 22 000 eurách a na konci kariéry berú okolo 33 000 eur. Slovenský vrchol kariéry sa tak zhruba prekrýva s poľským či českým nástupným platom.
Rozdiely nie sú len o nástupnom plate, ale aj o tom, ako rýchlo mzda počas kariéry rastie. Eurydice uvádza, že v 11 členských štátoch trvá učiteľovi 31 až 40 rokov, kým sa dostane na najvyššiu platovú úroveň. Najrýchlejší postup majú Dánsko a Fínsko, kde stačí približne desať odpracovaných rokov. Najväčší rozdiel medzi nástupným platom a vrcholom kariéry majú učitelia na Cypre, v Portugalsku, Holandsku a Slovinsku, teda v krajinách, kde má zotrvanie v profesii aj citeľnú finančnú odmenu.
Prečo to nie je len účtovný problém
Nízke platy sa nepremietajú len do výplatných pások, ale aj do toho, kto vôbec pôjde učiť. Samotné ministerstvo školstva priznáva, že bez lepšieho ohodnotenia hrozí akútny nedostatok pedagógov a odborných zamestnancov, ktorý je najviditeľnejší v základných a stredných školách.
Na súvislosť medzi platmi a kvalitou vzdelávania upozorňuje aj web Euronews s odvolaním na štúdiu OECD z roku 2025, podľa ktorej lepšie odmeňovanie učiteľov súvisí s lepšími výsledkami žiakov. Niektoré štúdie zároveň uvádzajú, že nástupné platy učiteľov bývajú približne o 40 % nižšie než príjmy iných vysokoškolsky vzdelaných profesií. Na Slovensku zarábajú učitelia v priemere okolo 71 % toho, čo iní zamestnanci s diplomom, čo je hlboko pod priemerom OECD.
Peniaze však nie sú jediným faktorom. Riaditeľ OECD pre vzdelávanie Andreas Schleicher pre TV Markíza pripomína, že pre učiteľov je dôležitý aj status povolania a či ho vnímajú ako zmysluplné. Motivácia samotnými peniazmi podľa neho nefunguje neobmedzene.
Čo s tým plánuje urobiť štát
Vláda zvyšovanie platov v školstve schválila ako zámer do roku 2026 a k memorandu o spolupráci pristúpil aj Odborový zväz pracovníkov školstva a vedy. Financovanie má zabezpečiť ministerstvo financií cez konsolidačné opatrenia, čo je pri napätom stave verejných financií podstatná podmienka. To, že tlak na verejný sektor je reálny, ukazuje aj to, že mzdy vo verejnej správe v 2. štvrťroku 2026 medziročne klesli o 4,8 %.
Minister školstva Tomáš Drucker zároveň naznačuje, že plošné zvyšovanie problém nevyrieši. Štát chce podľa neho naďalej zohľadňovať životné náklady a časť odmeňovania naviazať na kvalitu práce učiteľa. Otázkou zostáva, či to bude stačiť na to, aby sa Slovensko posunulo zo dna európskeho rebríčka, alebo aby sa aspoň priblížilo susedom.