Ivan Korčok jemne hryzká: O morálnej abdikácii slovenských politikov v prípade vojny v Gaze (KOMENTÁR)

Autor, Jozef Lenč,  je politológ a vysokoškolský pedagóg.

Hoc má vyjadrenie Ivana Korčoka už niekoľko dní, je dobré sa k nemu vracať. Primárne preto, že do rozhodujúcej miery rámcuje hodnotový charakter debaty a postoje časti občianskej spoločnosti. Tá súc podľa svojich vyjadrení principiálne stojí na strane hodnôt ochrany ľudských a občianskych práv, deje sa tak len v prípade, že ide o „našich ľudí“ a „naše hodnoty“.

Dôležitosť spätného pohľadu na Korčokovo vyjadrenie tiež rámcuje to, že vystihuje jeho politické aktivity. Minulosť diplomata, snahu o kandidatúru na prezidenta a dnešnú tvár Progresívneho Slovenska. Kandidáta, ktorý mal (azda i chcel) byť prísľubom novej (slušnej) politiky, ktorá je však nekompromisná k zlu, bez ohľadu na to, kto ho pácha.

Lenže ono vyjadrenie ukazuje (ukázalo), že v prípade hodnotových tém Ivan Korčok nezriedka len „jemne hryzká“. Prednostne, keď sa ocitne v situácii, že sa má zachovať rozhodne a tento postoj mu súčasne spôsobuje zjavný morálny diskomfort.

„Jemné hryzkanie“ slovenských politikov

Nie je to tak dávno, keď sa slovenská opozícia (a niektoré média), kritizujúca najmä politiku Petra Pellegriniho, vyjadrovala, v kontexte jeho postojov a rozhodnutí smerom k Smeru (už v čase, keď bol ich premiérom a konkurentom), že iba „jemne hryzká“. Reagujúc na slová, ktoré v istom videu použil Robert Fico smerom k svojmu „štvornohému miláčikovi“.

Tento štýl, alibisticky-ustráchanej (ne)politiky, neprislúcha len Pellegrinimu. Zvyčajne sa stáva súčasťou správania každého karieristu. Keď sa dosiahnutie cieľa stáva bianko šekom pre ospravedlnenie odklonu od deklarovaných hodnôt.

Aktuálne (avšak ak sa pozrieme na jeho pôsobenie na ministerstve zahraničných vecí za vlády Roberta Fica de facto už dlhší čas) sa k takémuto jemnému „hryzkaniu“ odhodlal Ivan Korčok. Preto neprekvapí, že v situácii, kedy sa od neho očakávalo menej diplomacie a o to viac politickej rozhodnosti a pevného morálneho postoja, Ivan Korčok (a s ním nemalá časť opozičných i koaličných elít) abdikoval na morálku.

Morálna abdikácia slovenskej politiky

S pojmom „morálna abdikácia“ prišiel francúzsky antropológ a sociológ Didier Fassin. Je súčasťou jeho kritiky postoja Západu ku genocíde, ktorú pácha Izrael v Gaze. V eseji Morálna abdikácia. Ako svet nezastavil deštrukciu Gazy (2024) poukazuje na správanie sa západných politických elít a médií, ktoré vytrvalo šíria izraelskú perspektívu vojny v Gaze, ignorujúc skúsenosti a utrpenie ľudí v Gaze a tých, ktorí im pomáhajú. Kritika Izraela sa prezentuje ako antisemitizmus.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák

Mení sa jazyk a postoje tých, ktorí donedávna obhajovali ľudské a občianske práva a svojim postojom ku Gaze opúšťajú hodnoty a princípy, ktoré sú podstatou Západu.

„Na Slovensku je morálna abdikácia v podstate výsledkom autocenzúry,“ píše v kritickom komentári filozof a právnik Michal Lipták. Autocenzúru vníma v dvoch súvislostiach: a) že ide o prejav anti-palestínskeho rasizmu, ktorý je súčasťou uvažovania časti spoločnosti a dokonca i ľudí, ktorí inak odmietajú a dokonca bojujú proti akýmkoľvek prejavom rasizmu (v tomto prípade sú to „oni“, ktorí ohrozujú „nás“ a tak empatia voči nim u nich nemá miesta); b) že je odrazom obavy vyjadriť sa podporne k utrpeniu v Gaze, bo sa obávajú kritickej reakcie okolia.

Morálna abdikácia Ivana Korčoka

V súvislosti s vyjadrením Ivana Korčoka nie je podstatné, ku ktorej skupine ľudí patrí. Ivan Korčok, diplomat, pokračujúc v tom, ako reprezentoval ministerstvo zahraničných vecí a Slovensko (štát alibistov) v minulosti, sa potom, čo Valné zhromaždenie OSN opakovane odsúdilo izraelské vojenské zločiny v Gaze a Medzinárodný súdny tribunál a mnohí iní, konštatovali, že Izrael (a jeho armáda), páchajú v Gaze zločiny, s podozrením a obvinením z možnej genocídy, vyjadril, že „postup Izraela v Gaze je neudržateľný“.

„Postup Izraela v Gaze“, ktorý má doteraz na svedomí desiatky tisíc mŕtvych z toho tisíce detí. „Postup Izraela v Gaze“, ktorý spôsobil (a naďalej spôsobuje) humanitárnu katastrofu a ktorého politicky deklarovaným cieľom (vychádzajúc z vyjadrení predstaviteľov vlády Izraela a tiež z bizarných vízii Donalda Trumpa o budúcnosti Gazy, ku ktorým sa hlási izraelská krajná pravica) je vyčistenie Gazy od Palestínčanov, je podľa Ivana Korčoka, „neudržateľný“. Píše, že nie je možné, že by sa nemalo v ňom nemalo pokračovať.

Nemalo by sa pokračovať v „postupe“, píše Ivan Korčok. Nie, že by sa nemalo pokračovať v zločinoch. Nie, že by sa nemalo pokračovať v brutálnom násilí. Nie, že by sa nemalo pokračovať v genocíde. Podľa Ivana Korčoka by sa nemalo pokračovať v „postupe“. V tejto súvislosti Korčokovo slovné spojenie – postup Izraela v Gaze – vyznieva rovnako ako Putinova „špeciálna vojenská operácia“. Vágne, alibisticky. Prekrývajúc realitu. Úmyselne.

Keď politici „jemne hryzkajú“

Ivan Korčok ani raz nespomenul to, čo opakuje v prípade Ukrajiny. Naopak, podobne ako „naši“ podporovatelia ruskej „špeciálnej vojenskej operácie“, pochválil sa posilňovaním vzťahov s Izraelom a skritizoval koalíciu, že tá pre tieto vzťah nerobí nič. „Abdikáciou na základné hodnoty pri Gaze sa totiž vzdali právnych a morálnych argumentov pri Ukrajine,“ píše Lipták. A dodáva, že „nemožno argumentovať, že Putin stíhaný ICC, je vojnový zločinec, ale pri Netanjahuovi stíhanom ICC vravieť, že je to ,komplikované‘.“

Slovenská „suverénna“ zahraničná politika na všetky svetové strany je bez ohľadu na vlády veľmi podobná. Chýba jej morálny kompas. Uveriteľnosť. Zodpovednosť za budúcnosť. Žiaľ, bez ohľadu na to, kto ju realizuje, zvyčajne sú to iba silné reči doma o morálke, ale inak v prípade realizácie politiky iba „jemne hryzká“.

Lenže tento postoj sa následne prejaví aj v kríze spoločnosti. Zodpovednosť zaň nesie aj Ivan Korčok, politik, ktorý „jemne hryzká“.  

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.

Čítaj viac z kategórie: Politika