Trump naznačuje veľký obrat: S Iránom si možno sadnú za stôl už čoskoro

Po dvanástich dňoch intenzívnych bojov medzi Iránom a Izraelom vstúpilo v utorok do platnosti krehké prímerie, ktoré prináša prvé známky stability na Blízkom východe.

Prezident USA Donald Trump, ktorý pomohol vyrokovať prímerie, avizoval možné diplomatické rokovania s Iránom už budúci týždeň a vyjadril presvedčenie, že vojna je ukončená, informujú agentúry Reuters a AP News. 

Rozsah vojenských operácií a ich vplyv

Izraelská kampaň, spustená prekvapivým útokom 13. júna, zničila vrchné velenie iránskej armády a zabila popredných jadrových vedcov. Irán reagoval raketovými útokmi, ktoré po prvý raz vo veľkom prenikli izraelskou obranou. Americké nálety na tri iránske jadrové lokality s použitím bombardérov B-2 a bômb na bunker mali podľa všetkých strán výrazné následky.

Trump charakterizoval výsledky útokov ako úplnú likvidáciu iránskeho jadrového programu, zatiaľ čo riaditeľ CIA John Ratcliffe potvrdil vážne poškodenie, no vyhol sa tvrdeniam o úplnom zničení. Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Esmail Baghaei pre Al-Džazíru potvrdil, že jadrové zariadenia boli vážne poškodené.

Izraelská komisia pre atómovú energiu uviedla, že útoky odsunuli schopnosť Iránu vyvinúť jadrové zbrane o mnoho rokov dozadu. Podľa spravodajských služieb existuje súbor dôveryhodných dôkazov o zničení kľúčových iránskych zariadení, pričom ich obnova by trvala roky.

Dvanásťdňová konfrontácia si vyžiadala značné obete na životoch. Teherán v utorok uviedol, že počet obetí v Iráne dosiahol 606, pričom bolo zranených 5 332 ľudí. Skupina Human Rights Activists so sídlom vo Washingtone zverejnila čísla, podľa ktorých izraelské útoky zabili najmenej 1 054 ľudí a zranili 4 476. Medzi obeťami bolo 417 civilistov a 318 členov bezpečnostných síl. V Izraeli zahynulo najmenej 28 ľudí a viac ako 1 000 bolo zranených.

Diplomatické perspektívy a medzinárodné reakcie

Trump vyjadril presvedčenie, že Teherán sa bude usilovať o diplomatickú cestu. Americký vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff uviedol, že medzi krajinami prebieha priamy aj nepriamy kontakt a že Trump sa teraz snaží uzavrieť komplexnú mierovú dohodu, ktorá by presiahla samotné prímerie.

Irán zatiaľ nepotvrdil žiadne rokovania na budúci týždeň. Šieste kolo rokovaní medzi USA a Iránom bolo naplánované na začiatok tohto mesiaca v Ománe, ale bolo zrušené po tom, čo Izrael zaútočil na Irán.

Baghaei však vyhlásil, že Washington torpédoval diplomaciu útokmi na jadrové zariadenia, a hoci je Irán zásadne vždy otvorený rozhovorom, národná bezpečnosť má prioritu. Zdôraznil potrebu uistenia sa, či druhá strana to s diplomaciou myslí vážne.

Jadrové napätie a medzinárodný dohľad

Iránsky parlament odhlasoval urýchlenie návrhu, ktorý by fakticky ukončil spoluprácu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (MAAE). Predseda parlamentu Mohammad Bagher Qalibaf kritizoval MAAE za to, že „ani len nepredstierala odsúdenie útoku na iránske jadrové zariadenia“.

„Musíme sa vrátiť. Musíme sa zapojiť,“ povedal. „Počas vojny nie sú inšpekcie možné. No teraz, keď sa boje skončili, a vzhľadom na citlivosť tohto materiálu, verím, že je v záujme všetkých, aby sme čo najskôr obnovili naše činnosti.“

Irán dlhodobo tvrdí, že jeho jadrový program má mierový charakter. Americké spravodajské služby posudzujú, že Teherán aktívne nevyvíja jadrovú bombu, no izraelskí lídri tvrdia, že Irán by mohol rýchlo zostaviť jadrovú zbraň, ak by sa rozhodol.

Vnútropolitické dôsledky

Prezident Masúd Pezeškian, považovaný za umierneného politika, naznačil možné reformy a uviedol, že „táto vojna a empatia, ktorú vyvolala medzi ľuďmi a predstaviteľmi, je príležitosťou na zmenu prístupu k riadeniu“.

Iránske úrady však súčasne demonštrovali svoju kontrolu. Za posledné dva týždne Irán popravil šiestich väzňov obvinených zo špionáže pre Izrael, vrátane troch v stredu. Počas konfliktu bolo zatknutých 700 ľudí s údajným napojením na Izrael.

Situácia predstavuje najväčšiu výzvu pre iránskych duchovných vládcov v kritickom momente hľadania nástupcu 86-ročného najvyššieho vodcu Alího Chameneího, ktorý je pri moci už 36 rokov.

Izraelský predstaviteľ uviedol, že dohoda o prímerí s Iránom sa zakladá na princípe „ticho za ticho“, bez ďalších záväzkov ohľadom budúcnosti iránskeho jadrového programu. Trump varoval, že akýkoľvek pokus Iránu o obnovenie jadrového programu nebude tolerovaný.

V oboch krajinách vyjadrili obyvatelia úľavu z konca bojov, no aj neistotu z budúcnosti. V Teheráne sa ľudia vracajú z miest, kam utiekli pred bombardovaním, zatiaľ čo v Izraeli hovoria o vyčerpaní zo stresu posledných týždňov.

Grossi vyzval Irán a medzinárodné spoločenstvo, aby využili príležitosť prímeria na diplomatické riešenie, a zdôraznil, že túto príležitosť by nemali premárniť. Úspech alebo neúspech nadchádzajúcich diplomatických rokovaní bude kľúčový pre dlhodobú stabilitu regiónu.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality