Rusko normalizuje používanie chemických zbraní na Ukrajine, hrozba rastie, varujú európske tajné služby

Nemecká a holandská spravodajská služba varujú, že Rusko výrazne zintenzívňuje nasadzovanie chemických zbraní na Ukrajine. V spoločnom vyhlásení zverejnenom v piatok informovali, že Moskva „neváha používať aj silnejšie látky“ a využíva „široké spektrum chemických zbraní s narastajúcou frekvenciou“.

Holandský viceadmirál Peter Reesink, riaditeľ vojenskej spravodajskej služby, označil tento trend za znepokojujúci a dodal, že „hrozba plynúca z ruského chemického programu sa zreteľne zvyšuje“.

Medzi látkami, ktoré Rusko podľa spravodajských služieb nasadilo, je aj chloropikrín – dusivá chemická látka známa už z prvej svetovej vojny. V uzavretých priestoroch môže byť pri vyšších koncentráciách smrteľná. Ukrajinské úrady evidujú najmenej tri úmrtia v dôsledku jej použitia, pričom ďalších viac ako 2 500 vojakov hlásilo príznaky otravy.

Podľa ukrajinského ministerstva obrany Rusko uskutočnilo od roku 2022 vyše 9 000 chemických útokov. Hoci priame dôkazy nie sú vždy jednoznačne verifikovateľné, kombinácia nezávislého sledovania a výpovedí obetí naznačuje rozsiahle porušovanie medzinárodných noriem.

Zbrane ako systémová taktika

Podľa správ spravodajských služieb sa používanie chemických zbraní zo strany Ruska stáva „takmer štandardným operačným postupom“. Reesink konkretizoval, že armáda nasadzuje slzotvorný plyn i chloropikrín prostredníctvom dronov.

Látky sú umiestňované do improvizovaných náloží – napríklad do žiaroviek či fliaš, ktoré drony následne zhadzujú do zákopov. Vojakov tak donútia opustiť kryt a vystavia ich konvenčným útokom, píše denník Politico.

Spravodajské zložky upozorňujú, že tieto praktiky nie sú náhodné. Ide o súčasť „veľkého programu“, ktorý zahŕňa výskum, nábor vedcov a koordináciu s ruskými špecializovanými vojenskými jednotkami pre chemickú a biologickú obranu. Zistenia hovoria o tom, že ruské ozbrojené sily dostávajú priamy výcvik a inštrukcie týkajúce sa chemickej vojny.

Ostré reakcie politikov a výzvy na sankcie

Holandský minister obrany Ruben Brekelmans v reakcii na správy vyzval na ďalšie sankcie a diplomatickú izoláciu Ruska. „Toto je šmykľavý svah. Nesmie dôjsť k normalizácii používania chemických zbraní. Ak budeme ticho, bude sa to len zhoršovať,“ vyhlásil pre agentúru Reuters.

Zároveň navrhol, aby Rusko stratilo miesto vo Výkonnom výbore Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPCW), kde rotujúce členstvá budú čoskoro predmetom rokovaní.

Európska komisia medzitým zvažuje zaradiť ďalších 15 subjektov a jednotlivcov do svojho sankčného zoznamu, pričom dôvodom má byť aj podozrenie na nasadenie chemických zbraní. Spojené štáty sa už v roku 2023 vyjadrili, že Rusko porušuje Dohovor o chemických zbraniach – čo by mohlo poslúžiť ako základ pre koordinovanú transatlantickú reakciu.

Medzinárodné konvencie a nečinnosť OPCW

Používanie chemických a biologických zbraní je zakázané už od Ženevského protokolu z roku 1925 a jeho rozšírenia v podobe Dohovoru o chemických zbraniach z roku 1992. Chloropikrín patrí medzi zakázané dusivé látky a jeho použitie je porušením medzinárodného práva.

Organizácia pre zákaz chemických zbraní so sídlom v Haagu však zatiaľ nezahájila oficiálne vyšetrovanie, keďže k tomu musí dôjsť na podnet členského štátu. Hovorkyňa OPCW uviedla, že „pôvodné obvinenia zo strany Ukrajiny aj Ruska boli nedostatočne podložené“.

Rusko popiera akékoľvek porušenie dohôd a opakovane tvrdí, že chemické látky používa Ukrajina. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Maria Zacharovová tvrdí, že ruské bezpečnostné zložky objavili na východe Ukrajiny ukrajinský sklad s chloropikrínom. Kyjev tieto obvinenia dôrazne odmieta.

Správy zo spravodajských služieb sú však prvým koordinovaným a verejne potvrdeným dôkazom o rozsiahlej eskalácii, ktorá môže mať vážne dôsledky nielen pre Ukrajinu, ale aj pre bezpečnostnú architektúru v Európe. Ich zverejnenie zvyšuje tlak na medzinárodné inštitúcie, aby konali a obnovili dôveru v platnosť globálnych zbrojných dohovorov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie