Manželia majú netradičné povolanie: „Pri jednej scéne som zostal nachvíľu ochrnutý, táto práca nie je pre každého“

Miroslava (Mima) Kytková Tomšíková a Lukáš Tomšík sú manželia a majú netradičné povolanie. Takmer jednu celú dekádu sa venovali kaskadérskej práci, ktorá ich naozaj napĺňa. 

Takáto práca si vyžaduje obrovskú flexibilitu. Nebezpečným situáciám sa nevyhneš, nie je to pre každého. No manželia tvrdia, že by nemenili, hoci ich cesta bola plná prekážok. 

Zoznámenie sa, ako z romantického filmu 

Lukáš pre Startitup povedal, že so ženou sa spoznali vo Francúzsku vďaka práci na jednej show. On hral rytiera, ona princeznú. Obaja sa podelili o zážitky a skúsenosti zo svojej práce:  

• Čo je to základný balíček každého správneho kaskadéra.
• Či im niekedy išlo o život. 
• Aké najhoršie zranenie utrpeli.
• Ako sa dostali k tejto netradičnej práci. 
• V ktorých filmoch si zahrali.

Ako sa človek vôbec dostane k práci kaskadéra – a kde to u vás celé začalo?

Lukáš: Cesty sú rôzne. Film ma fascinoval a videl som niekoľko videí o kaskadéroch –  bolo mi jasné, že chcem robiť práve toto. Moja cesta do filmu najskôr viedla cez prácu s koňmi. 

Kedy ste začali so svojím povolaním a ako ste sa k nemu dostali?

Mima: V 16 rokoch som začala brigádovať v rytierskej skupine. Vystúpenia boli plné akcií, šermu, pádov z koní. Často som hrala princeznú, čo ma po rokoch prestalo napĺňať – chcela som byť aj ja ten udatný bojovník, ktorý šermuje a padá z koňa. V 19 rokoch som sa vrátila k gymnastike, ku koňom som pribrala bojové umenie, šerm a tak sa začala moja cesta nepretržitého tréningu. 

Čo musí podľa vás mať človek v povahe, aby túto prácu robil dobre a dlho?

Lukáš: So smiechom zvykneme hovoriť, že ľudia od filmu sú zvláštna sorta. Je to z veľkej časti o nastavení mysle. Stále trénovať a udržiavať sa vo forme, nemať žiadnu istotu, najmä čo sa týka toho, kedy aká práca príde. Nevieme si nič plánovať do budúcnosti. Je to jednoducho tak, že tú prácu buď miluješ alebo nie.  

Čo všetko musí vedieť profesionálna kaskadérka – stačí odvaha?

Mima: Ako sa povie –  mať odvahy viac ako rozumu, nestačí. Aby sa kaskadér vážnejšie zranil, nebodaj prišiel o život, tak to je niečo, čo produkcia a šéf naozaj nechcú. Kaskadérstvo je o tom, že dokážete natočiť povedzme zabitie 5- až 10-krát za sebou, a nič sa vám pri tom nestane. Pretože viete dokonale ovládať svoje telo. Ďalej musíte vedieť minimálne jeden cudzí jazyk, samozrejme angličtinu, a to na veľmi pokročilej úrovni. Ja hovorím po anglicky a španielsky.

zdroj: Archív/Mima

Pamätáte si svoju prvú scénu pred kamerou? Aký to bol pocit?

Lukáš: Áno, bolo to v Talianskom filme Luisa san Felice. Mal som asi 14 rokov. Jazdili sme na koni a potom nás dav ľudí sťahoval z koňa. Pocit to bol úžasný. Myslel som si, že už som kaskadér. Potom ma však čakala niekoľko rokov dlhá a veľmi náročná cesta.

V ktorých najznámejších filmoch sme vás mohli vidieť?

Mima: Určite spomeniem Uncharted, Damsel s Milli B.Brown, Afternburn, ktorý teraz bude mať premiéru, Django, Young Sherlock Holmes, Red Sonja remake. 


Koľko tréningu a príprav je za jednou pársekundovou akčnou scénou?

Lukáš: Je to veľmi rôzne a závisí to od toho, čo robíš. Či je to na koni, alebo s koňom, motorkou či s autom. No existujú aj scény, ktoré sa pripravujú pokojne aj 3 mesiace a do filmu sa z nich dostane len 30 sekúnd.

Aká bola vaša najnebezpečnejšia alebo najextrémnejšia scéna?

Mima: Hranice sa každým výkonom posúvajú, ale aj najbanálnejší výkon sa môže zmeniť na tragédiu. Najväčšie zranenia bývajú na tzv. PREP TIME, keď je všetko v štádiu natrénovania, a pri nich sa polámali už viacerí. Najextrémnejšiu scénu som natočila v Dánsku. Bola som stuntdabler (dablérka) malého chlapca, ktorý išiel do tjostu (rytiersky zápas, v ktorom sa zrážajú lancami).

Ja som zrážala kolegu, ktorý následne padal, a potom zrážali mňa. Mala som na sebe brnenie, helmu, v ktorej som videla akurát rovno pred seba. Priezor bol veľmi tenký, v ľavej ruke oťaže a štít, v pravej ruke lancu. Teraz si predstav v tomto všetkom naviesť koňa k ohrade, vyraziť cvalom vpred, nastaviť správny uhol štítu, usmerniť koňa a to všetko vo veľkej rýchlosti. 

zdroj: Archív/Mima

No a už keď takto cválaš, dostaneš lancou ranu, musíš správne zareagovať a na správnu stranu zahodiť lancu a štít, aby si na to pri páde nedopadol alebo nehodil lancu koňovi pod nohy. Keď z neho padáš, musíš spadnúť tak, aby si si nevyrazil dych, nezlomil rebro, respektíve vôbec nič nezlomil. Záber sa väčšinou kvôli kamere opakuje, tak som padala dvakrát. Po náročných dňoch mi však vždy pomôže kombinácia týchto vecí – spánok, fyzioterapia, masáž, bublinky, sauna, pálivé krémy a veľa vody.

Ktoré filmové projekty vám najviac utkveli v pamäti a prečo?

Lukáš: Je ich viac, ale napríklad Mission Impossible 7 – tam sme boli perfektný tím a film mal krásne lokácie. Alebo aj seriál DJANGO pre Canal+. Tam sme boli taká rodina, veľa sme cestovali a spolu tvorili rôzne scény, to ma naozaj bavilo. 

Mima: U mňa je to Red Sonja Remake. Film sme nakrúcali pred niekoľkými rokmi a mal by sa dostať do kín v tomto roku. Je o bojovníčke na koni bojujúcej s kyklopmi a mágiou. Nie že by som točila len s koňmi, mala som aj roky, keď som na pľaci s koňmi ani nebola, no ja ako „starý“ koniar som si stuntdablérstvo veľmi užila práve v tomto filme.

Čo vás naučila vaša práca o strachu – a ako s ním pracujete?

Lukáš: Na túto tému by sme vedeli urobiť celý jeden rozhovor. Skúsim to skrátiť. Strach je veľmi dôležitý, treba ho mať, ale je nutné vedieť ho ovládať. Niekto na tom pracuje a niekto sa s tým narodí. Nemôžeš ísť do akcie bez rozmyslu, ale tiež nemôžeš mať v sebe tú brzdu, ktorá sa nedá ovládať. Len ten, kto vie zvládať veci s chladnou hlavou, môže byť dobrým kaskadérom.

Čo vás na tejto práci chytilo tak, že ste jej zostali verní?

Mima: V našej práci je stále niečo nové, človek sa vždy niečo nové naučí a nemusí byť zatvorený pri monotónnej práci. Absolútna sloboda života, pretože nevieš, čo bude o mesiac. Niekedy je to zo dňa na deň, zbalíš sa a si na druhom konci sveta. Flexibilita je v tomto zamestnaní alfa a omega. Kolektív meníš s každým filmom, takže keď si za jeden rok na 5 filmoch, v každom je iný šéf a iní kolegovia. Takže stereotyp nehrozí.

Ako sa pripravujete na scény, ktoré si vyžadujú pád, výbuch alebo nečakaný zásah?

Lukáš: Rôzne. Treba mať veci postupne natrénované. Je dobré mať gymnastický základ, aby si bol rýchly a flexibilný. Dobrý kaskadér je pripravený na všetky situácie. Nikdy nejde bezhlavo spôsobom – idem a uvidím. Samozrejme, používame aj množstvo rôznych ochranných prvkov. 


zdroj: Archív/Lukáš

Zažili ste niekedy, že vás niekto podcenil len preto, že ste žena v tomto odbore?

Mima: Nie. Kaskadérky, pokiaľ majú dobrú reputáciu, sú rovnocenné s mužmi. Práve naopak – veľakrát sa mi stalo, že ma po akcii pochválili, ako šéf, tak kolegovia či produkčný, a neveriacky krútili hlavou, že čo všetko žena dokáže. 

Ako vyzerá spolupráca medzi kaskadérmi a hercami? Vymieňate si skúsenosti?

Lukáš: S niektorými áno, pretože ich pripravujeme na scény. Trávime s nimi veľa času. S niektorými sme zostali aj kamaráti. 


Máte vo svete filmu nejaký vzor – herečku, kaskadérku alebo režisérku, ktorá vás inšpiruje?

Mima: Mám, je to JJ Perry –  bývalý top kaskadér, ktorý režíruje svoje filmy. Mala som tú česť si s ním minulý rok podať ruku pri filme Afterburn.

Zažili ste v práci niečo skutočne nebezpečné, kedy ste sa možno až báli o svoj život alebo zdravie?

Lukáš: Áno, mal som preseknutý stehenný sval. Taktiež som bol ochrnutý zhruba na 2 minúty a potreboval som pomerne náročnú operáciu. 


zdroj: Archív/Lukáš

Čo je jedna vec, ktorú o vás ľudia nevedia a chceli by ste sa o ňu podeliť?

Mima: Som úplne obyčajný človek a najradšej som v spoločnosti, keď ľudia nevedia, akú prácu robím. Akonáhle sa to dozvedia, tak tam nastane medzi nami akási pomyselná zvláštna priepasť. 

Čo by ste poradili mladým ľuďom, ktorí by sa chceli vydať touto cestou?

Lukáš: Musia naozaj vedieť, že to chcú robiť. No pri všetkom im chcem povedať –  nikdy sa nevzdávaj. Napríklad môj najväčší filmový sen je robiť niečo na lodi – piráti a tak. Idem si za tým. Ale mojím najväčším snom je mať zdravú a šťastnú rodinu. 

Čo by ste odkázali svojmu mladšiemu ja, ktoré so svojou kariérou len začína?

Mima: Ešte raz si premysli, či stuntdepartment, teda kaskadérstvo, je to správne, čomu sa chceš celý svoj život venovať. A ak áno, tak urob presne to, čo som urobila ja. Nenechaj sa odradiť ani keď sa ti posmievajú, že si snílek a že žena také niečo nedokáže. Dokážeme všetko, na čo sústredíme svoju energiu. Samé to však k tebe nikdy nepríde. To ty musíš začať kráčať k tomu vrcholu, ktorý tam bude stáť aj pre ostatných. Už je len na tebe, ako rýchlo k nemu prídeš.

A na záver?

Pred rokom by som povedala, čo si chcem ešte splniť. No teraz som si to už všetko splnila a chcem sa posunúť vyššie – prebrať veliteľskú stoličku stuntcoordinator a horsemaster (koordinátora kaskadérskych scén a majstra koní). V kaskadérstve nám hádzali také polená pod nohy, len aby sme sa do filmu nedostali, že si dovolím povedať – slabšie povahy by sa dávno vzdali. My s manželom sme zotrvali, a sme tam, kde sme. Trvalo to presne 20 rokov a je čas ísť ďalej. 

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci