Životné náklady v Európe sa líšia takmer štvornásobne, Slovensko je pod priemerom

Životné náklady v Európe sa líšia priepastne. Kým v niektorých krajinách zaplatíš za bežné tovary a služby dvojnásobok, inde si vystačíš s polovicou.

Najnovšie údaje Eurostatu a správy Euronews ukazujú, že cenové rozdiely medzi krajinami sú aj v súčasnosti mimoriadne výrazné. Porovnávaním cien viac než 2 000 druhov tovarov a služieb v 36 štátoch sa vytvorili takzvané cenové indexy, ktoré sledujú, ako drahé je každodenné fungovanie, a to bez ohľadu na výšku príjmov.

Najdrahšou krajinou je podľa aktuálnych dát Švajčiarsko, kde ceny dosahujú až 184 % priemeru Európskej únie. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Turecko so 47 %. Znamená to, že život vo Švajčiarsku je takmer štvornásobne drahší než v Turecku, píšu tvnoviny.sk.

Drahé štáty s vysokými nákladmi

Ak sa pozrieme len na členské krajiny EÚ, najvyššiu cenovú hladinu má Luxembursko, kde sú ceny o 51 % vyššie než európsky priemer. Bulharsko a Rumunsko sú naopak najlacnejšími členskými štátmi, s hladinami na úrovni 57 % priemeru. Cenový rozdiel medzi nimi dosahuje 2,7-násobok.

Z desiatich krajín EÚ s nadpriemernými cenami patria medzi najdrahšie Dánsko (143 %) a Írsko (141 %). Z veľkých európskych ekonomík sú Nemecko (109 %) a Francúzsko (108 %) mierne nad priemerom, zatiaľ čo Taliansko (98 %) a Španielsko (91 %) pod ním.

Slovensko si udržiava podpriemerné ceny, konkrétne 81 % pri skutočnej individuálnej spotrebe (AIC) a 85 % pri celkových výdavkoch domácností (HFCE).

Západ je drahý, Východ lacnejší

Cenové hladiny v Európe jasne sledujú geografický vzorec. Západná a severná Európa sú drahšie, zatiaľ čo stredná a východná Európa zostávajú dostupnejšie.

K najdrahším krajinám okrem Švajčiarska patria Island, Nórsko, Dánsko, Fínsko, Írsko a Luxembursko. Naopak, nižšie ceny nájdeme v Maďarsku, Poľsku, Rumunsku, Bulharsku a pobaltských krajinách.

Jedným z hlavných dôvodov rozdielov je podľa odborníkov rozdielna produktivita práce. Filippo Pallotti z University College London vysvetľuje: „Produktivita v obchodovateľných sektoroch ako technológie a výroba zvyšuje mzdy naprieč ekonomikou – aj v sektoroch, kde je produktivita nízka, ako kaderníctvo či gastronómia.“

Aj preto sú napríklad priemerné náklady práce v Luxembursku okolo 55 eur na hodinu, v Dánsku 50 eur, zatiaľ čo v Bulharsku len 11 eur. Zdanlivo jednoduché porovnanie – napríklad šálka kávy za 4 eurá v Kodani verzus 1 euro v Sofii – tak ilustruje širšie ekonomické rozdiely.

Dve strany tej istej mince

Treba však zdôrazniť, že cenové indexy nezohľadňujú výšku príjmov. Lars Svennebye z EFTA štatistického úradu pripomína: „Tieto údaje sú čisto cenové porovnania. Nezahŕňajú platy ani iné formy príjmu.“

To znamená, že človek žijúci v drahej krajine si vďaka vyššiemu platu môže dovoliť viac ako človek v lacnejšej krajine, a naopak. Kľúčom k pochopeniu životnej úrovne je preto pohľad nielen na ceny, ale aj na paritu kúpnej sily (Purchasing Power Parity – PPP), ktorá ukazuje, čo si možno kúpiť za rovnakú sumu peňazí v rôznych krajinách.

Výrazné cenové rozdiely sa prejavujú aj pri konkrétnych položkách. Napríklad alkohol a tabak sú v Írsku až trikrát drahšie ako v Bulharsku, čo zodpovedá aj zdaneniu a životnému štýlu v týchto krajinách.

Život v Európe závisí od mapy aj peňaženky

Cenové rozdiely medzi štátmi Európy odhaľujú hlboké ekonomické nerovnosti, ale aj rozmanitosť v životných nákladoch. Indexy ukazujú len tú časť reality, ktorú ovplyvňujú ceny tovarov a služieb. No celkový obraz o životnej úrovni získame až vtedy, keď tieto čísla doplníme o príjmy, daňové zaťaženie či kvalitu verejných služieb.

Na jednej strane je tu vysokoproduktívne Švajčiarsko, kde je život luxusný, ale aj mimoriadne drahý. Na strane druhej Turecko či Bulharsko, kde síce ceny nepôsobia hrozivo, ale nižšie platy obmedzujú možnosti. Ako napokon dodáva Pallotti: „Rozdiely v cenách sú výsledkom kombinácie technológií, inštitúcií, infraštruktúry a ľudského kapitálu.“

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta