„Zo dňa na deň som zrýchlil o minútu.“ Slovenský pretekár Jakub Gašparovič o začiatkoch v kartingu, ale aj o túžbe dobyť Formulu 1

Svet motokár je pre mnohých na Slovensku neznámym pojmom, no pre mladého pretekára Jakuba Gašparoviča je každodennou realitou. Preteká už 9 rokov a životu v kokpite sa neobáva. Ako každý ambiciózny pretekár má tie najvyššie ciele – Formulu 1.

Mladý športovec v rozhovore hovorí nielen o najväčších úspechov, ale aj o tom, aké je to náročné, ak sa chce naplno venovať škole, pretekaniu aj rodine. Jakub už ako 14-ročný ukazuje, že žiadny cieľ nie je nedosiahnuteľný, a ak to okolnosti umožnia, v roku 2026 až 2027 by už mohol byť súčasťou F4.

Ponor sa s nami do príbehu, ktorý na Slovensku nemá obdoby a spoznaj stránku športu, kde začínali aj také zvučné mená ako Lewis Hamilton či pretekár útočiaci na titul F1 v roku 2025, Oscar Piastri.

• Ako sa z halového kartingu dostal k profesionálnemu vonkajšiemu pretekaniu?
• Spomína si Jakub na zlomový moment, ktorý ho posunul k súťažnému jazdeniu?
• Kam až cestoval s 12 kilogramami učebníc a ako to pri pretekaní stíha?
• Prečo sa vo svojich začiatkoch pre nástupom do motokáry triasol?
• Čo by chcel dokázať o čom sníva?

Mnohí ľudia na Slovensku netušia, čo sú motokáry. Mohol by si bežnému človeku priblížiť, čomu sa venuješ?

Motokáry sú v podstate dvoch typov. Tie, čo poznajú ľudia z hál, sú pomalšie a bezpečnejšie – proste na takú bežnú jazdu pre kohokoľvek. Ja sa ale venujem vonkajšiemu kartingu. To sú tie rýchle motokáry, ktoré sú aj menej chránené.

Začínal si aj v halovom kartingu, ak sa nemýlim, však?

Áno, presne tak. Najprv som chodil len tak pre zábavu s dedkom do haly, a až potom som sa dostal k tým vonkajším motokáram.

Čo ťa motivovalo k tomu, aby si sa rozhodol skutočne pretekať? Spomínali ste s otcom v rozhovoroch, že na začiatku si bol pomalý a potom ti povedali, že ak chceš pretekať, musíš byť rýchlejší.

To bol zlomový bod. Vtedy som si len tak pomaličky krúžil. Rodičia mi potom povedali, že je to dosť drahý šport na to, aby som sa len tak vozil. A vtedy som doslova zo dňa na deň zrýchlil o minútu. Po krátkom čase som absolvoval prvé preteky a v nasledujúcej sezóne som už víťazil.

Baví ťa pretekanie kvôli možnosti vyhrať, alebo je to skôr o samotnej jazde a užívaš si, že vôbec môžeš pretekať?

Baví ma na tom všetko. Jasné, výhry ma tešia, aj keď sa niekedy nedarí. Som vďačný, že vôbec môžem jazdiť. Vždy si užívam atmosféru na pretekoch a v našom tíme, kamošov.

zdroj: Archív J.G.

Kde si nabral sebavedomie? Viem, že tvoja mama spomínala, že na začiatku si bol utiahnutejší. Je to možno aj vďaka prostrediu, že si medzi chalanmi, ktorí robia to isté čo ty?

Určite ma to veľmi zmenilo, predtým som plával, hral futbal, ale veľmi som si neveril. Ale tým, že sa kartingu venujem už skoro deväť rokov, je to iné. Chalani a dievčatá v tomto prostredí sú rôznorodí – niektorí majú obrovské egá. Tam som si takpovediac našiel svoj limit, pochopil som, čo je zdravé sebavedomie a kedy si zbytočne verím naopak príliš málo. Celé ma to tak nejak vychovalo.

Pôsobíš na mňa skôr utiahnutejším dojmom, nie si typ, ktorý by sa na prvý pohľad tlačil dopredu. Napriek tomu si každý takýto šport vyžaduje určitú agresivitu na trati. Ako to vnímaš? Keď si na trati, pozeráš sa na to inak?

Keď som začínal, niekedy som sa až príliš málo bil o pozíciu. Radšej som nechal súpera predbehnúť ma, akoby som mal riskovať väčšie súboje. Akoby som vtedy mal pocit, že skúsenejšieho a v tej chvíli rýchlejšieho súpera nemôžem predbehnúť. Ale ako som viac a viac naberal skúsenosti, viac som si veril a uvedomil som si, že môžem predbehnúť hocikoho a nemusím sa báť ísť do súbojov koleso na koleso.

Bál si sa niekedy o bezpečnosť? Tvoji rodičia sa určite báli, keďže motokára nie je chránená zo všetkých strán ako monoposty F1 so systémom halo. Mal si voči tomu rešpekt?

Počas jazdy to príliš nevnímam, sústredím sa skôr len na samotnú jazdu, predbiehacie manévre. Väčší problém býval pre mňa skôr stres než strach o seba. Asi najťažšie je prekonať práve ten, inak nejaké nebezpečie príliš nevnímam, keďže na rýchlosť som si už tiež zvykol. Mama veľakrát hovorí, že sa na preteky ani nemôže pozerať. Incidentom na trati sa niekedy nedá vyhnúť, ale tie k pretekaniu jednoducho patria. Našťastie to väčšinou odnesú len motokáry.

Cítiš stále rovnaký stres ako na začiatku, alebo už cítiš väčšiu istotu?

Určite som si už oveľa istejší. V prvých sezónach, najmä v tej úplne prvej, som sa pred štartom celý triasol od stresu. Robil som aj veľa chýb kvôli stresu, ale teraz už som sa naučil vnímať to inak a stres už viac sezón nemám.

Čo ťa najviac motivuje?

Určite v prvom rade rodina, lebo bez nich by som tento šport nerobil. Chcem, aby sa im to, ako ma podporujú, na konci nejako vrátilo. A aj môj tím a mechanik. Bez nich, bez ich podpory a pomoci by som nebol tam, kde som.

Na jednej strane sa venuješ tomuto športu, ktorý ti zaberá veľa času, no zároveň chodíš do školy. Ako sa ti darí stíhať jedno aj druhé?

Rodičia aj dedko mi na začiatku povedali, že najprv je škola a až potom motokáry. Ak nebudem mať dobré známky, nebudem môcť jazdiť, lebo ma zo školy nebudú uvoľňovať. Takže som nútený, aj kvôli sebe, učiť sa, aby som mohol jazdiť. Naozaj sa snažím, ak je to možné, tak aj na pretekoch si po jazdách beriem učebnice a učím sa, aby som bol v pondelok pripravený. Snažím sa mať čo najlepší prospech, keďže dosť veľa hodín vymeškávam.

Mám tu poznačné, že do Bahrajnu ste cestovali s 12 kilami učebníc. Ako si si tam stíhal organizovať čas na školu a zároveň na pretekanie?

To bolo veľmi ťažké. Bral som si knihy a učenie na dva týždne. Ale mali sme menšiu výhodu, čo sa týka učenia. Tým, že to bolo svetové grand finále, lebo sme jazdili sme oveľa menej, niekedy iba dvakrát denne. Takže som vedel, že aj medzi jazdami si môžem zobrať učebnice a učiť sa. Ale áno, musím sa snažiť čo najviac dobehnúť s učením cez víkendy, pretože niekedy je toho naozaj veľa a potom nestíham.

FOTO: Slovenský pretekár Jakub je už v kartingu profesionál

GALÉRIA+ 7

Pretekať s najlepšími

Motokáry majú tiež kategórie, podobne ako F1. V sezóne 2023 si prešiel do kategórie Rotax Junior Max. Bol tam pre teba aj nejaký rozdiel v tom, že je to iná motokára? Vnímal si to ty na spôsobe jazdenia?

Určite, lebo je to väčšia motokára, silnejší motor a sú tam aj starší jazdci. Bol to určite veľký skok, ale podľa mňa som si na to veľmi rýchlo zvykol, takže to nebol nejaký veľký problém. Aj s niekoľkými zbytočnými chybami, ktoré skončili penalizáciami a stratou bodov, som skončil v celkovom poradí majstrovstiev Slovenska tretí. A o rok som vyhral.

Spomínali ste vo viacerých rozhovoroch, že ste boli na pretekoch v Amerike – pamätáš si Las Vegas, ale potom bolo aj to Francúzsko, tvoj obrovský úspech. Čo z toho sa ti tak viac zapísalo do pamäti?

Asi Francúzsko. Amerika bol síce veľký zážitok, ale samotné jazdenie už ani tak nie. Dostal som starú motokáru, takže som nemal dobrú techniku. Navyše som si na tú dráhu nemal šancu zvyknúť, lebo tam sa jazdí na parkoviskách, takže je to úplne iný asfalt. Majú len plastové bariéry, žiadne obrubníky. Vo Francúzsku na FIA Karting Academy Trophy sme mali všetci úplne rovnaké motory, motokáry, všetko. Záležalo to len od jazdcov a tam mi to celé proste sadlo. Mohol som sa sústrediť len na jazdu a nie na to, či niečo funguje alebo nie.

Vo Francúzsku si mal krásny koniec pretekov – šetril si pneumatiky až na úplný záver, kde si v poslednom kole oboch súperov predbehol. Taktiku vždy nechávaš až na samotný pretek?

Áno, riešim to až na trati. Do finále som štartoval z 12. miesta, takže som ani nedúfal, že by som bol vôbec v top trojke. Krátko po štarte som bol štvrtý. Potom som sa dostal na tretie miesto, ale prví dvaja mali už obrovský náskok. Vtedy som si hovoril, že už nech to takto zostane, že aj tretie miesto je super. Ale videl som, že ich veľmi rýchlo dobieham. Vtedy som trošku spomalil, aby som ich dobiehal pomalšie a šetril pneumatiky, a potom sa mi to na konci pekne vyšlo – v poslednej zákrute som ich oboch predbehol naraz.

Niekedy to musí byť aj vnútorný stres, vedieť sa nastaviť, že máš poslednú šancu, aby si ich predbehol. Rozoberáš to počas pretekov v hlave?

Práveže nie, mám v tom dosť veľkú výhodu. Mnoho jazdcov nevie v motokáre dobre rozmýšľať. Robia väčšinou veľmi zlé rozhodnutia, idú do súbojov, kde majú minimálnu šancu na úspech. Ja mám výhodu, že sa viem správne a rýchlo rozhodnúť a pomohlo mi to aj v tomto preteku.

zdroj: Archív J.G.

Ideš na istotu?

Ani to nie. Keby idem na istotu, asi by som nebol takým, akým som sa stal, pretože by som veľa nepredbiehal. Ale, samozrejme, musím jazdiť aj s rozumom. Do súboja, do ktorého by som nemal ísť jednoducho nepôjdem. Ale treba aj trošku riskovať, lebo veľa pretekov sa vyhráva práve tak, že to jednoducho musím risknúť. Ak to vyjde, vyhrám, a ak nie, aspoň si poviem, že som to skúsil.

Registruješ niekedy aj tie rozdiely? Myslím tie technické. Novinári sa pretekárov často pýtajú na to, že či je to iba o tej motokáre alebo aj o talente jednotlivého jazdca.

Týmto sa musím čo najmenej zaoberať, lebo by mi to len zbytočne išlo do hlavy. Áno, je to veľmi o tom, aké máte zázemie a koľko peňazí. Ale stále sa snažím urobiť svoje maximum a na toto nemyslieť a snažím sa aj tak vyhrávať.

Vnímaš na seba aj nejaký tak ten tlak, že by si mal vyhrávať alebo podávať lepšie výkony? Lebo predsa len toto je nekompromisný šport a úspech má veľmi málo ľudí z celého sveta.

Snažím sa robiť čo najviac pre to, aby som uspel a niekam sa dostal. Vidím, že je to veľmi ťažké. Snažím sa čo najviac, aby mi to vyšlo alebo aby som sa k tomu priblížil. Ale tlak necítim. Ľudia v mojom okolí mi stále pripomínajú aby som si to hlavne užíval.

Ako ty vnímaš agresivitu na trati vo Formuli versus v motokárach? Sústreďuješ sa na to auto a prispôsobuješ tomu svoju jazdu? Alebo pracuješ s tým, čo máš? Vo Veľkej cene Veľkej Británie sme videli Nicka Hülkenberga na pódiu po 15 rokoch, aj napriek tomu, že nemal dokonalý monopost.

Práveže sa musím čo najmenej sústrediť na motokáru. Aj keď mám nejaký problém, stále zo seba musím vytiahnuť maximum. Čo najviac, čo môžem urobiť, to urobím, aby som si sám mohol povedať, že som urobil všetko, čo bolo v mojich silách. Ak náhodou niečo nefunguje, snažím sa tým čo najmenej zaoberať, lebo zbytočne potom možno začnem riešiť technickú stránku a bude to horšie, lebo sa sústredím na motokáru a nie na seba. Takže sa to snažím ignorovať. Aj keď to nejde, stále sa skôr pozerám na seba, či som spravil všetko.

Je na Slovensku povedomie o pretekaní v motokárach? Poznali to tvoji spolužiaci predtým, ako si na začal jazdiť?

V škole mi na začiatku mnohí povedali, že len krútim volantom a stláčam pedále. Mysleli si, že je to isté ako halový karting. Po rokoch, keď vedia čo robím, a že mám kvôli tomu kondičné tréningy, musím cvičiť a mať silné telo, vidia, že to asi také ľahké nie je. Predtým ako som s tým prišiel, o kartingu nič nevedeli. Na Slovensku sa ale celkovo bohužiaľ o motokárach veľmi nevie.

Najväčšie úspechy a ambície do budúcnosti

Na čo si najviac spomínaš zo svojej motokárovej kariéry? Čo bolo najväčším úspechom?

Asi Francúzsko, lebo to bol ten bod, keď som si aj ja začal úplne veriť a videl som, že na to mám. Uvedomil som si, že aj keď som zo Slovenska, kde je tá úroveň trošku nižšia než niekde inde na svete, mám na to a viem bojovať s jazdcami z celého sveta.

zdroj: Archív J.G.

Do Francúzska na FIA Academy Trophy robila FIA výber tých najlepších podľa sezónneho bodovania?

V podstate áno. Museli sme im dať svoje štyri top výsledky z danej sezóny. FIA z toho potom vybrala tých najlepších z každej krajiny, aby jazdil naozaj ten najlepší. Preto bolo pre mňa úspechom, že som zvíťazil v takej konkurencii.

Viackrát si hovoril, že najväčším cieľom je Formula 1 alebo celkovo Formula, aktuálne F4. Ale spomínal si, že teba by zaujímali aj iné preteky, nie?

Mňa veľmi lákajú aj autá, lebo sa mi páči, že tam sú tie súboje bližšie k motokáram. Formuly sa totiž hrozne ľahko poškodia alebo rozbijú, takže tam tie súboje nie sú až tak koleso na koleso. Navyše, formula je čím ďalej, tým viac o peniazoch. Kto prinesie viac peňazí, ten je tam, už to nie je až tak o talente. Asi preto sa mi viac páčia autá.

Sú aj jazdci, ktorí začínali napríklad v Indy Car a potom sa posúvali ďalej, až na tú formulu. Vedel by si si predstaviť aj takú cestu, keby bola príležitosť?

Určite by som zobral hocijakú možnosť jazdiť vo vyšších sériách, ak by teraz prišla. Ak by som teraz dostal možnosť jazdiť Formulu, určite by som neodmietol. Neuprednostnil by som autá pred Formulou.

Povedal si, že formula je krehkejšia. Bál by si sa, že by si mohol nabúrať alebo cítiš skôr strach o seba?

Skôr by som sa obával toho, že nemôžem riskovať súboje, lebo sa formula ľahšie rozbije a budem musieť odstúpiť. Totiž v motokárach sa viete neustále dotýkať, oprieť o súpera, súboje sú tam tvrdé. Vo formuli to až tak robiť nemôžete, lebo keď sa dotknete, môže z monopostu hocičo odletieť, čo z áut nie, lebo to je celé plechové. Tým, že vydržia dlhšie, súboje sú potom tvrdšie a môže ich byť viac.

Bistro z Liptova zaujalo aj prestížneho sprievodcu. „Ľudia si myslia, že našu pizzu robí Talian,“ hovorí Boris Vlha

Za podobné dotyky sú v F1 aj tresty aj penalizácie. Je to tak aj v motokárach?

To máme tiež. Kľudne aj za zlý štart môžete dostať penalizáciu. Máme totiž dva koridory a ak z nich vyjdeme celou motokárou, dostaneme trest 10 sekúnd, rovnako ako máme za kolízie niekoľkosekundový trest. Za padnutý predný nárazník počas súboja je 5 sekundová penalizácia.

Keď sú rovnaké tresty, je to tak isto aj s pretekaním? Platí, že kľúčový je štart?

Vec, ktorá vám najviac pomôže v závode, je presne ten štart. Ak sa viem po štarte dobre umiestniť, tak už ten závod je oveľa ľahší, lebo sa nemusím prebojovávať dopredu. Ja sám mám teraz problém, že mi veľmi kvalifikácie nevychádzajú. Ťažko sa potom dostávam dopredu, preto je dôležité nepokaziť štart.

Pôsobí to aj na tvoju psychiku ak si vzadu na gride? Demotivuje ťa, že sa musíš prebíjať?

Francúzsko mi ukázalo, že viem ísť aj z 12. miesta na prvé. Ale ja mám práve takéto situácie rád, lebo to je výzva. Aj keby idem z posledného miesta, tak tam už nemám stres, lebo už nemám čo stratiť, môžem aj viac riskovať. Keď však štartujem z predných pozícií alebo z pole position, preteky sú určite ľahšie.

Z toho, čo hovoríš, mi príde, že ty sa preteky pripravuješ aj z taktického hľadiska. Mal si aj mentálne tréningy?

Kedysi som ich niekoľko absolvoval, ale teraz mentálne tréningy nemávam. Mojou výhodou je, že viem robiť rozhodnutia v danej chvíli keď je to potrebné, viem si zachovať chladnú hlavu. S tímom sa pred pretekmi alebo kvalifikáciou snažíme prebrať možné scenáre, ale nie je dobré to veľmi prekombinovať, keďže situácia na trati sa vie v sekunde zmeniť. Preto to ani nejak neriešim, nedá sa všetko predvídať. Keď sa niečo udeje, treba sa bleskovo rozhodnúť a reagovať. Aj po štarte z prvého miesta možem byť zrazu len v top desiatke alebo úplne vypadnúť.

Ako je to s tým manažovaním pneumatík, pretože ty si to spomínal, že je to trošku náročnejšie ako vo Formuli. V čom?

Veľa jazdcov pneumatiky nešetrí, idú stále naplno. Avšak keď to viete, je to výhodné. To sa mi potvrdilo aj pri víťazstve vo Francúzsku. Chalani predomnou súperili, ja som sa držal za nimi, netlačil som na nich a na konci som mohol využiť pneumatiky na lepšie výjazdy zo zákrut. V porovnaní s Formulou sa naše pneumatiky rýchlejšie zoderú. Stáva sa, že to „okno“, v ktorom fungujú správne sú iba dve alebo tri kolá. To hrá veľkú úlohu najmä v kvalifikácii.

Jazdu ovplyvňuje aj technický stav motokáry. Vyvíjate ich? Viete ich vylepšovať?

Niečo sa dá robiť s motorom, ale nedá sa to nastaviť tak, že by bol lepší alebo horší. Vieme zmeniť len nastavenia – ako rýchlo ide z výjazdov a ako na rovinke, ako ostro mi bude zatáčať volant a ako bude celý podvozok stabilný. Je veľmi dôležité, aby som to vedel povedať mechanikom a opísal im celú jazdu, z hľadiska toho, čo sa mi páčilo a čo nie. Keď to poviem mechanikom správne, vedia tú motokáru aj správne nastaviť.

Zasiahne do pretekov niekedy aj počasie? Stalo sa, že by vám závody prerušili?

Už sa to veľakrát stalo. Na jedných pretekoch začala búrka s bleskami, čo znamenalo červenú vlajku, preteky boli prerušené a napotom úplne zrušené kvôli množstvu vody na trati. Alebo napríklad štartujeme na suchých pneumatikách a začalo začne trošku pršať, čiže to je také ako to voláme „oslizlé“, my to voláme. To je buď niečo medzi suchou a mokrou traťou, suché pneumatiky prestávajú fungovať a idete ako na ľade.  Alebo keď štartujeme za dažďa na mokrých pneumatikách a začne to rýchlo schnúť, mokré pneumatiky spálite.

zdroj: Archív J.G.

Máš už niektoré trate úplne osvojené? Poznáš ich?

Poznám tie na Slovensku, v Čechách, v Rakúsku aj v Maďarsku. Tieto dráhy viem úplne naspamäť. Ale jasné, že keď prídem na nejakú novú a niektorí jazdci na nej trénujú dva týždne vopre, tak vtedy je to pre mňa ťažšie, lebo sa musím rýchlo prispôsobiť. Ale mne to nerobí problém, viem sa za jeden tréning naučiť tie limity tak, že už od druhého tréningu tú dráhu poznám a viem ísť rýchlo.

Teba si už všimli aj veľké mená. Na sociálnych sieťach ťa začal sledovať aj Kimi Antonelli, ktorý je teraz už v F1. Na príspevok ti reagoval aj Lewis Hamilton. Čo to pre teba znamená, že si ťa všímajú top svetoví jazdci?

Veľmi sa z toho teším, lebo Lewis je môj idol, toho fakt mám rád a chcem byť ako on. Kimi Antonelli, lebo on je príklad toho, ako sa veľký talent vie rýchlo posúvať hore. Ešte pred pár rokmi jazdil stále v motokárach a teraz je v F1. To sa mi veľmi páči. Rozprával som sa aj s Mikom Häkkinenom, Rubensom Barrichellom, dobré rady mi dal aj Victor Martins ktorý teraz jazdí v F2.

Predpokladám teda, že keď si fanúšikom Lewisa Hamiltona, tak Formulu sleduješ. Si tím Ferrari?

Ferrari aj Mercedes. Antonelli a Hamilton sú moji favoriti, tak preto.

Keby si si mohol zajazdiť nejaký okruh zo série F1, tak ktorý by to bol?

Spa. Hrozne sa mi páči ten okruh, hlavne zákruta Eau Rouge.

Vieš si predstaviť ten prechod do Formule? Predsa len sadnúť do monopostu nie je po motokáre ľahké, je to úplne iné auto.

Podľa mňa som pripravený na Formulu 4, ale to sa uvidí, až keď tam niekedy naozaj nasadnem. Ale podľa mňa to zvykanie veľmi ťažké nebude, lebo už tým, že veľmi dlho jazdím na motokárach, tak je to podobné, len rýchlejšie. Jasné, monopost sa inak ovláda, ale podľa mňa by som si dlho nezvykal.

Ako pretekanie ovplyvnilo tvoj život a rodinu?

Počas sezóny trávim s rodinou oveľa menej času. Dedko ma do toho priviedol, takže s ním veľmi často trávim čas. Väčšinu času sme na pretekoch ja, dedko a tato. Mama so sestrou sú doma alebo sa venujú sestriným koníčkom. Ale keď sme všetci spolu, tak si to naozaj snažíme užiť čo najviac. A aj napriek tomu, že je to náročnejšie, tak to podstupujem s veľkou radosťou, keďže karting mám rád.

Vo Francúzsku to museli byť silné emócie pre celú rodinu.

Bol som dojatý, lebo aj tato, aj dedko tam plakali. Bolo to naozaj pekné. Mama bola v tom čase so sestrou na jej tanečnom vystúpení a keď som vyhral, kričala na celú športovú halu.

Aké preteky ťa čakajú najbližšie?

V Čechách budeme mať majstrovstvá Slovenska, potom ma čaká Euro Trophy v Taliansku. V novembri bude svetové grand finále v Bahrjane. Ale predtým bude ešte niekoľko menších pretekov.

Aký máš teraz krátkodobý cieľ?

Taký najväčší cieľ je byť majster Slovenska, aby som dostal tiket na majstrovstvá sveta – grand finále. Teraz som v novej kategórii Rotax Senior. Podstatné je, aby som sa čo najviac naučil a bol na ďalšiu sezónu poroadne pripravený. Zatiaľ to ide veľmi dobre, sústredím sa preto na Bahrajn.

Keby si mohol niečo odkázať budúcim techniku pretekárom, čo by to bolo?

Asi aby sa veľmi nesústredili na, ktorú majú. Aby zbytočne neriešili rozdiely v porovnaní s inými. Hlavne nech urobia svoje maximum a nech sa stále snažia čo najviac.

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci