Dôchodky klesnú o štvrtinu, najviac ohrozené sú 2 skupiny ľudí. Mladším Slovákom hrozí chudobná staroba (ANALYTIK)

Stačí jediná generácia a výška dôchodkov sa na Slovensku výrazne zníži. Podľa výpočtov experta Jozefa Mihála klesne výška dôchodku až o 25 %. Žena, ktorá odíde do dôchodku v roku 2025, môže po 31 rokoch práce a s dvoma deťmi očakávať približne 861 eur mesačne. No jej rovesníčka s rovnakou kariérou a počtom detí, ktorá bude odchádzať do penzie o 25 rokov neskôr, dostane len 638 eur. A to všetko bez dramatických legislatívnych zásahov.

Za tento pokles nemôže žiadna konkrétna reforma. Ako upozorňuje finančný analytik Marián Búlik z OVB Allfinanz Slovensko, ide o dôsledok niekoľkých menších, ale zásadných úprav: „Z výpočtu dôchodku sa vynecháva štúdium a obdobie evidencie na úrade práce, zároveň sa znižuje osobný mzdový bod. A k tomu ženy z mladších generácií pôjdu do dôchodku neskôr.“

Demografická kríza priamo ohrozuje dôchodky

Zásadnou príčinou znižovania penzií je starnutie populácie. Na jedného dôchodcu dnes prispievajú už len necelí dvaja pracujúci, čo je dlhodobo neudržateľné. Navyše, štát situáciu zhoršuje výdavkami, ktoré si v skutočnosti nemôže dovoliť: napríklad trináste dôchodky vytvárajú v rozpočte Sociálnej poisťovne deficit takmer 3 miliardy eur ročne.

V roku 2040 bude na Slovensku o tretinu menej ľudí vo veku 25 až 44 rokov. Do penzie zároveň začne vstupovať silná generácia tzv. Husákových detí, zatiaľ čo na trh práce prichádzajú slabšie ročníky. Je preto isté, že dôchodky z prvého piliera budú v budúcnosti výrazne nižšie, než na čo sú dnešní dôchodcovia zvyknutí.

Živnostníci na pokraji rizika

Najväčším porazeným dôchodkovej budúcnosti však budú živnostníci. Podľa údajov OVB až 80 % zo 350-tisíc SZČO platí odvody z minimálneho základu. Výsledkom bude len minimálny dôchodok – aktuálne vo výške 438 eur mesačne.

„Z takejto sumy sa nedá reálne vyžiť,“ varuje Marián Búlik. „Ak živnostník vyššie príjmy v porovnaní so zamestnancom minie a neinvestuje ich, bude na dôchodku čeliť dramatickému prepadu životnej úrovne.“

Aj preto odporúča každému živnostníkovi, aby si z vyššieho čistého príjmu vytváral vlastný finančný majetok: „Je kľúčové, aby živnostníci príjmy navyše pravidelne investovali. Len týmto spôsobom budú môcť na dôchodku normálne existovať.“

300 eur mesačne môže znamenať státisíce

Podľa Búlika je najefektívnejšou stratégiou dlhodobé a pravidelné investovanie do akciových ETF a podielových fondov. Pri mesačnom vklade 300 eur a zhodnotení 7 % ročne si človek za 10 rokov vytvorí majetok takmer 52-tisíc eur, za 20 rokov 156-tisíc eur a za 30 rokov už 366-tisíc eur. Ak by bol výnos vyšší – 9 % ročne – úspory môžu narásť až na 550-tisíc eur za 30 rokov.

Aj preto Búlik jednoznačne radí: „Rozhodne každému živnostníkovi a takisto aj matkám, ktoré pôjdu do dôchodku o dvadsať a viac rokov, odporúčam nechať si vypracovať investičnú stratégiu a pravidelne investovať. Je to dlhodobo najlepší spôsob, ako zo svojich úspor získať výrazne vyššiu sumu.“

Tretí pilier nestačí, Slováci sporili len 13 eur mesačne

Záujem o sporenie v 3. pilieri podľa dát OVB síce rastie, no nie dostatočne. V rokoch 2019 až 2023 síce stúpol priemerný ročný príspevok z 224 eur na 395 eur, no v posledných dvoch rokoch opäť klesol – aktuálne je len 311 eur ročne, teda 26 eur mesačne.

„To znamená, že priemerný sporiteľ prispieva do 3. piliera z vlastnej výplaty len 13 eurami. To je absolútne nedostatočná suma, ktorá budúcim dôchodcom nijak nepomôže,“ hovorí Búlik. Odporúča každému vkladať rovnakú sumu, akou prispieva zamestnávateľ – často je to 30 eur mesačne.

Slováci začali investovať viac. Pomaly sa mení mentalita

Oveľa lepšia situácia panuje pri pravidelnom investovaní mimo tretieho piliera. Počet klientov OVB, ktorí si takto vytvárajú úspory, sa v rokoch 2019 – 2023 strojnásobil. Medzi rokmi 2023 a 2024 ich počet narástol o 60 %. Ľudia si zároveň začínajú čoraz viac vyberať rizikovejšie, no výnosnejšie nástroje – akciové ETF a fondy.

„Dlhodobo bol problémom zbytočne konzervatívny prístup. Najobľúbenejšie boli zmiešané fondy, ktoré ponúkajú nižší výnos. Teraz sa situácia mení a ľudia majú príležitosť získať vyššie zhodnotenie svojich úspor,“ hodnotí Búlik.

Šetríme najmenej z celej EÚ

Napriek pozitívnym trendom v investovaní zostáva miera úspor na Slovensku veľmi nízka. Podľa údajov Národnej banky Slovenska sa v roku 2024 pohybovala pod hranicou 4 %. V roku 2023 to bolo 6 %. V oboch prípadoch ide o jednu z najnižších úrovní v Európskej únii. Pre porovnanie, priemer EÚ presahuje 15 %.

Problémom nie je len málo odkladaných peňazí, ale aj ich forma. „Slováci majú príliš veľký podiel finančného majetku v hotovosti alebo na bežných účtoch, čo negeneruje takmer žiadne výnosy a z hodnoty úspor ujedá inflácia,“ vysvetľuje analytik.

Navyše, ani investícia do nehnuteľností, ktorú Slováci tradične považujú za bezpečný prístav, už nemusí byť zárukou rastu hodnoty. „Klesajúci počet obyvateľov a demografické zmeny v budúcnosti znížia dopyt po bývaní, čo sa odrazí na cenách nehnuteľností,“ pripomína Marián Búlik.

Štátne dôchodky už o pár rokov nebudú stačiť. Budúci seniori by preto mali uvažovať o kombinácii príjmov. Ideálny scenár zahŕňa dôchodok z prvého piliera, sporenie v druhom a treťom pilieri, pravidelné investície, výnosy z nehnuteľnosti či iného majetku a potenciálne aj čiastočnú pracovnú aktivitu v dôchodkovom veku.

Dnešní tridsiatnici a štyridsiatnici si tak musia položiť zásadnú otázku: Ak štát o 20 či 30 rokov garantuje len minimum, kde zoberiem zvyšok?

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika