Z ruže pre frajerku vznikol unikátny biznis, Robert vdýchol dušu starému remeslu: „Ku každému výrobku pristupujem individuálne“ (ROZHOVOR)

25-ročný Robert sa venuje kovovýrobe na mieru. Z kovu dokáže vyčarovať rôzne úžitkové veci, ktoré potrebuje každý bežný človek, ale pridal sa aj k dekoratívnej stránke svojho remesla. 

Hoci vidí, že na Slovensku sa remeslá postupne prestávajú udržiavať a mladí ľudia si zvyčajne vyberajú takú prácu, pri ktorej nemusia manuálne pracovať, verí, že vždy príde niekto nový, kto zastaralé remeslo oživí. 

Príbeh ako z romantického filmu

Robert začal s kovovýrobou experimentovať kvôli svojej priateľke. Chcel jej vymyslieť originálny darček, na ktorý nezabudne a ktorý by mohla mať potenciálne do konca života. Odkedy vytvoril prvú ružičku, prešlo veľa času a dnes sa venuje aj komplikovanejším výrobkom.

• Koľko stoja jeho výrobky?
• Ako prebieha samotná výroba?
• Ktorá zákazka bola pre neho najväčšia výzva?
• Aký najkomplikovanejší návrh sa mu podarilo vytvoriť?

Ako vznikol nápad začať robiť kovovýrobu na mieru?

Ja som robil zvárača už predtým, ale vo fabrikách. Toto prišlo takým štýlom, že nemal som veľmi veľa peňazí, keď sme sa dali s priateľkou dokopy, tak som premýšľal, že idú Vianoce, jej narodeniny a čo jej vlastne dám. Tu vznikla tá myšlienka, že by som mohol zváranie posunúť na inú úroveň.

My sme takí, že si dávame originálnejšie darčeky, pretože hocikto môže kúpiť hocičo, ale vyrobiť niečo je na trošku inej úrovni. Takže vzniklo to vlastne kvôli mojej priateľke.

Vedel by si v skratke vysvetliť, ako prebieha takáto výroba?

Najprv potrebuješ nejaký návrh. Niekto ti vnukne myšlienku alebo na to prídeš sám, čo by si chcel spraviť. Čiže je to buď nejaký známy, alebo teda zákazník. 

Ono už od prípravy materiálu po napríklad také ružičky, čo robím, je to jednoduché. Kúpim si pliešok, nejakú guľatinku, a už to z toho potom vyrežem. Pozváram, nahrejem a vytvarujem do tvarov, aby to sedelo s tým, čo chcem vytvoriť. 

Ako vyzerá tvoj typický deň v dielni?

Ráno vstanem, dám si cigaretu (smiech). Táto práca nie je monotónna. Každý deň robím niečo iné, tú dielňu mám sám. Niekto mi napíše alebo povie, čo potrebuje a na základe toho sa ide pracovať. Takto to väčšinou prebieha. Či už to sú nejaké úžitkové veci ako napríklad zváranie brán, ploty, zábradlia a tieto srandy, alebo potom tie menšie srandy, čo robím – napríklad tie ružičky. 

Ktorá zákazka bola doteraz tvoja najväčšia výzva?

Určite lampička, ktorú som opäť vytváral ako darček pre moju priateľku. Vznikla tak, že ona nemá pri posteli žiadnu lampu a vkuse musí bežať cez celú izbu k stolíku.

Povedal som si, že by to chcelo vytvoriť jej nejakú lampičku na parapet, pretože nechcel som jej kúpiť len nejakú obyčajnú a vybavené. Tým, že som vtedy už robil takéto ružičky, tak som si hovoril, že to musím nejako vytvarovať, skombinovať, aby to malo aj funkčnosť, aj aby to bolo pekné zároveň. 

zdroj: Archív/Robert

Spomínal si, že tento nápad vznikol vlastne kvôli priateľke. Čo ťa inšpiruje pri tvorbe nových dizajnov, je to práve ona?

Všetky tieto malé veci vlastne vznikli kvôli nej. A inšpiráciu čerpám buď tak, že to na mňa náhodne vyskočí na internete, niekde na sociálnych sieťach. Ale vždy sa to snažím pretvoriť do takého môjho štýlu, nechcem, aby to bolo presne okopírované. Chcem tomu vždy dodať niečo svoje.

Alebo potom príde len náhodná myšlienka, že čo by som mohol spraviť. To je väčšinou také nárazové, že nad tým ani veľmi dlho nepremýšľam, v sekunde len niečo príde. Väčšinou to robím z hlavy, rovno na kolene, neriešim nejaké špeciálne postupy, že ako to budem robiť. Jednoducho začnem. Mám predstavu, ako to bude vo finále vyzerať a buď to vyjde, alebo to nevyjde. Našťastie to zatiaľ vždy vyšlo tak, ako som si predstavoval.

Čo je tvoj „signature“ štýl – podľa čoho ľudia hneď spoznajú tvoju prácu?

Asi celkovo tým, že mám taký osobitný štýl, to môže niekto spoznať. Snažím sa zachádzať až príliš do detailov, nech to nie je také, že človek si hneď povie, že to je z kovu. Snažím sa to podať realisticky – takže jednoducho realistické kovové dekorácie a podobne. 

Aký najšialenejší návrh ti kedy zákazník poslal?

Najšialenejší tam ani nebol, respektíve si nepamätám. Ale isto si pamätám najzložitejší, bol to motýľ na zákazku. Väčšinou to je tak, že ani jeden kus sa mi nepodarí vyrobiť rovnaký, vždy sú tie kusy nové, iné.

zdroj: Archív/Robert

Koľko stálo rozbehnúť kovovýrobu na mieru? 

Osobne ma to veľa nestálo. Je to tým, že som mal tie priestory viac-menej už zabezpečené. Svoje výrobky vyrábam v prístavbe pri dome. Takže priestory som mal prakticky zadarmo. Stroje a tieto veci sa pohybovali v stovkách eur. Potrebuješ nejaké zváračky, ohýbačky alebo menšie náradie ako sú kliešte, brúsky a také veci.

Stáva sa ti, že ľudia netušia, čo všetko sa dá z kovu vyrobiť?

Jasné, stáva sa, ľudia netušia, čo všetko sa dá z kovu vyrobiť, sú vždy takí prekvapení. Veľakrát som sa s tým stretol. Napríklad pri tej lampe alebo spomínaných ružičkách. Väčšina ľudí nechápe, že takto realisticky sa k tomu dokážem priblížiť, keďže je to z kovu. Takže je to z jednej strany aj také milé, že nechápu, že ako to dokážem spraviť, ale je to viac-menej taká motivácia. Posúva ma to ďalej. 

Kovovýroba na mieru DekorWeld

GALÉRIA+ 3

Čo by si poradil niekomu, kto si chce dať vyrobiť niečo na mieru, ale nevie presne čo?

Ja by som mu poradil, že ak nevie presne čo, tak možno bude vedieť pre koho. Lebo napríklad aj motýlik, ktorého som robil, bol konkretizovaný pre jednu osobu, ktorá má rada motýle a hmyz. Aj jeho farba bola viac-menej tak kombinovaná, aby to sedelo k tej osobe. Ona napríklad nosí väčšinou biele veci, má bordové vlasy. Jednoducho aby to reflektovalo tú osobu.

Alebo na druhej strane, aby to reprezentovalo niečo, čo ten človek má rád – možno nejaké hobby. Stačí to v objednávke opísať a väčšinou už potom s tými zákazníkmi komunikujem priamo počas výroby, keby im náhodou ešte niečo napadne, čo by tam chceli pridať. Posielam im fotky, čo by chceli zmeniť, pridať, upraviť, aby sa im ten finálny výsledok páčil a boli s ním maximálne spokojní.  

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa DekorWeld (@dekorweld)

Koľko si pýtaš za svoje výrobky – a čo všetko cena zahŕňa?

Teraz to robím tak, že je to po známosti a neplatia mi za to, keďže ešte iba riešim živnosť. Takže zatiaľ to robím len tak v úzkom kruhu, ceny momentálne neriešim.

Ale už do budúcna, čo som si to tak naceňoval, že čo by som za to pýtal ja, tak napríklad jedna väčšia ružička sa bude pohybovať okolo 70 eur. Snažím sa tým vykryť hlavne to, že to je pipľavá robota, jedna ružička mi zaberie celý deň, tak aby mi to vykrylo celý deň plus aj tie výdavky, čo do toho dávam.

Ale to bude individuálne podľa kusu. Napríklad robím aj menšie ružičky, aby si v tej cenovej kategórii vedel každý vybrať, lebo predsa len nie každému to vyhovuje dať 70 eur práve na niečo väčšie.

Vieš spraviť niečo aj pre nižší rozpočet, alebo sa zameriavaš len na prémiové výrobky?

Vždy viem spraviť nejaké ústupky alebo nejaké tie kompromisy, aby to vyhovovalo obom stranám. Zase z jednej strany, aby som ja na tom prerábal, tak to by ma potom troška demotivovalo. Ale vždy sa viem dohodnúť s daným zákazníkom, ak to je treba.

Ak niekto porovnáva tvoju prácu s lacnými výrobkami z obchodu, čo mu povieš?

Pochybujem, že presne to isté, čo vyrábam, môžu ľudia nájsť na nejakých lacnejších stránkach. A aj keď nájdu podobnú variantu, tak kvalita bude ozaj rapídne nižšia, keďže tu sa ku každému jednému výrobku snažím pristupovať individuálne, aby v ňom bol aj kus mňa. 

Aký je tvoj sen – čo by si chcel raz vyrobiť, keby neexistovali žiadne limity?

Celú motorku možno. Tým, že ja som motorkár, aj náhradné diely si sám vyrábam, by bol pre mňa fakt úspech, keby sa mi podarilo poskladať celú motorku. Ale snažím sa sám seba nelimitovať, takže asi uvidíme.

zdroj: SIU

Chcem to celkovo posunúť aj ďalej, nechcem sa limitovať – nebudem robiť iba takéto malé kúsky a dekoratívne, ale chcem aj také úžitkové veci. Lebo predsa len takéto dekorácie – ono človek to kúpi len keď to chce, ale také veci, čo človek potrebuje, chcem riešiť tiež, aby som vyhovel každému jednému odvetviu zákazníkov. 

Keby tvoja dielňa mohla hovoriť – čo by o tebe prezradila?

Že veľa fajčím, čo mi niekedy zle prispieva k efektivite. Možno by som prácu stihol za pol dňa, ale riadim sa tým, že človek by si mal aspoň každú hodinku počas roboty spraviť 5 minút prestávku a tým dlhšie aj počas toho dňa vydrží robiť.

Ešte by prezradila, že niekedy, keď to nejde tak som taká troška výbušná povaha, ale väčšinou si to odnesú priamo tie stroje, takže keď niečo nejde, som nervózny. Ale našťastie sa to neodzrkadľuje priamo na výrobe ani na kvalite. Taktiež moja priateľka hovorí, že sa stále vynájdem. Vždy, keď príde nejaká komplikácia, všetko sa vyrieši – aj keď mi to zaberie čas, dokážem sa zo všetkého vykrútiť.

Ako sa k tebe môžu zákazníci dostať?

Stačí napísať na Instagrame, kde mám aj číslo. Kľudne keď nejaký zákazník bude chcieť so mnou komunikovať a nebude priamo chcieť telefonovať, lebo predsa len rátam s tým, že nie každý je taký extrovert, že sa odváži telefonicky kontaktovať tú osobu, tak to riešim aj cez správy. Či už na Instagrame alebo SMSky. A keď niečo chce poriešiť, dohodnúť detaily alebo presne niečo vysvetliť, tak nie je problém sa aj stretnúť.

Ako vnímaš situáciu v remeselníctve v súčasnosti na Slovensku?

Sledujem to len tak okrajovo, ale čo si všímam, je, že väčšina mladých sa snaží hľadať si práve také zárobkové činnosti, ktoré veľmi neobsahujú manuálnu prácu. Takže ja si myslím, že na Slovensku už tieto remeselné práce majú podchytené len tí starší mazáci (smiech).

Postupom času to podľa mňa vymiera, ale som si istý, že vždycky sa nájde niekto nový, kto príde a svojím spôsobom oživí túto remeselnú prácu a bude to stále fungovať.

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci