Vladimir Putin potrebuje mier na Ukrajine. Tlačí ho k tomu jedna dôležitá okolnosť

Vladimir Putin, prezident Ruskej federácie, navonok pôsobí, akoby nemal o mier na Ukrajine záujem. Moskva pokračuje v bombardovaní, odmieta akékoľvek podmienky prímeria. Ani na návrh prezidenta Donalda Trumpa na sprostredkovanie rokovaní nereagovala konštruktívne.

No pod povrchom sa však rysuje úplne iný obraz. Ruská ekonomika začína čeliť hraniciam svojej odolnosti a môže Putina dotlačiť k tomu, aby o mieri predsa len uvažoval. A to reálne, píše CNBC.

Obrana ako motor rastu – ale aj zdroj problémov

Od začiatku vojny sa ruské hospodárstvo držalo nad vodou vďaka masívnym výdavkom na obranu. Len medzi januárom a júlom 2025 vzrástli vládne výdavky o viac ako 20 % a štátny rozpočet sa prepadol do deficitu takmer 5 biliónov rubľov.

Kým príjmy z exportu ropy a plynu ešte istý čas výdavky kryli, dnes už klesajú. Sankcie, nižší globálny dopyt a cenový tlak postupne zužujú priestor, ktorý mal Kremeľ na financovanie vojny. To Vladimir Putin vníma. 

My advice to President @realDonaldTrump and @SecRubio is to convince Putin that if this war does not come to an end, we will crush the Russian economy by going after countries that buy their cheap oil and gas. pic.twitter.com/dLbvcAPJtR

— Lindsey Graham (@LindseyGrahamSC) August 17, 2025

Kým v roku 2024 Rusko rástlo tempom 4,3 %, tento rok očakáva centrálna banka len 1–2 %. Už druhý štvrťrok ukázal jasné spomalenie – rast bol len 1,1 %, oproti 1,4 % v prvom kvartáli. Prognózy od Capital Economics hovoria dokonca o tom, že recesia v roku 2025 je veľmi pravdepodobná. Ekonomika sa zadrháva pod váhou vojnového úsilia, vysokých úrokov a investičnej neistoty.

Masívne výdavky na zbrojenie spôsobili prehrievanie ekonomiky a prudký rast cien. Inflácia po začiatku invázie vystrelila na 17,8 %, no teraz sa podarilo centrálnej banke stiahnuť ju na 8,8 %. Dosiahla to však brutálne vysokými úrokovými sadzbami – ešte v júli základná sadzba klesla „len“ na 18 %. Takáto politika síce brzdí infláciu, no zároveň dusí podnikanie a investície. Rovnováha medzi stabilnými cenami a rastom je stále krehká.

Vladimír Putin vidí stagnáciu a nespokojnosť

Sám Vladimir Putin sám v júni priznal, že stagnácia či recesia by bola nebezpečná. Vysoké výdavky na obranu a sociálne transfery zatiaľ udržiavajú podporu obyvateľstva, ale ak by musela vláda škrtmi alebo daňami vyvážiť deficit, mohlo by to oslabiť životnú úroveň. Už teraz rast miezd spomaľuje a súkromný kapitál odchádza pre neistotu a riziká spojené s vojnou.

Instead of listening to Putins lies about peace, listen to Estonians. They know exactly what russia wants.

I’m in Estonia where they are building new trenches & training soldiers – because they know Putin won’t stop at Ukraine. pic.twitter.com/WFDYzvnDq5

— Caolan (@CaolanReports) August 19, 2025

Preto aj keď sa Vladimir Putin snaží pôsobiť neústupne, realita je taká, že mier by bol pre ruskú ekonomiku najväčšou úľavou. Obnovil by exportné príjmy, zmiernil by tlak na verejné financie, umožnil by znížiť vojenské výdavky a obnoviť investičnú dôveru. Bez mieru hrozí Rusku dlhodobé obdobie slabého rastu, ktoré by mohlo prerásť do recesie a časom ohroziť aj politickú stabilitu režimu.

Návrat „Čiernej vdovy“? Američania odhaľujú stíhačku budúcnosti. Má ovládnuť radary a lietadlové lode

Vladimir Putin stojí pred voľbou

Z ekonomického pohľadu je zrejmé, že Rusko stojí na rázcestí. Buď bude pokračovať vo vojne a riskovať spomalenie, rast inflácie či recesiu, alebo začne seriózne uvažovať o mierových rokovaniach. Putin zatiaľ navonok odmieta kompromis, ale čoraz viac čísel hovorí proti nemu. Ak chce udržať ekonomiku v chode, mier na Ukrajine bude skôr či neskôr nevyhnutný. A čas sa kráti.

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika