BMG Invest a Horizont Slovakia: Ako sa Slováci nechali nachytať a čo sme sa z toho mali naučiť
- BMG Invest a Horizont Slovakia mnohým Slovákov zbúrali svet
- Zisti, ako fungovala najväčšia Ponziho schéma u nás
- Prečo ti podobná pasca hrozí aj dnes
- BMG Invest a Horizont Slovakia mnohým Slovákov zbúrali svet
- Zisti, ako fungovala najväčšia Ponziho schéma u nás
- Prečo ti podobná pasca hrozí aj dnes
BMG Invest je dôležitou udalosťou, ktorá zostala hlboko v pamäti národa. Je potrebné situáciu analyzovať a poučiť sa z nej. Národu to spôsobilo šok, keď vo februári 2002 zostali pobočky spoločnosti zatvorené – tisícom Slovákov sa zrútil svet. Šlo o okamih, keď sa z reklamného sloganu „zisk z rozumu“ stala krutá irónia. Vkladatelia – často dôchodcovia, rodiny s deťmi, ale aj ľudia z miest a dedín, ktorí do systému vložili celé úspory, no zrazu nemali prístup k svojim peniazom.
Do nebankových spoločností Horizont a BMG Invest vložilo finančné prostriedky približne 123-tisíc ľudí, pričom priama strata sa odhaduje na približne 14,5 miliardy korún (približne 481 miliónov eur). Zároveň platí, že za viac než šesť rokov vylákali tieto schémy od ľudí spolu okolo 64 miliárd korún (približne 1,92 miliardy eur) – značnú časť spotrebovala spätná výplata starších vkladov, časť mizla v stratových akvizíciách a časť sa – podľa neskorších obvinení – tunelovala, uvádza portál Peniaze.
BMG Invest: Sľuby, straty a dymová clona
Trauma mala aj ľudskú dimenziu: rozpadnuté rodiny, psychické kolapsy, zdokumentované samovraždy. A mala aj systémový rozmer: roky trvajúce konkurzy dotknutých spoločností priniesli len omrvinky oproti nárokom poškodených. Politika namiesto rýchleho riešenia ponúkala najmä sľuby a spory o zodpovednosť. Príbeh BMG Invest a Horizont Slovakia však nie je len mementom divokých 90. rokov minulého storočia a raného milénia. Je to učebnica o tom, ako sa dá spoločnosť nachytať na nerealistické výnosy, slabý dohľad a agresívny marketing. A ako sa podobné schémy môžu vrátiť späť v novom šate.
V @CNB_cz v poslední době silně rezonuje téma tzv. černého bankovnictví, píše @e15_cz. A dodává, že v závěru prázdnin padla další obří pokuta (15 milionů Kč firmě Michal Motl investment services, jež mezi lety 2020 a 2024 posbírala od klientů 190 mil. Kč) https://t.co/UD95X39NGn
— Giannis (@janis_ali) September 1, 2025
Kľúčový mechanizmus je takzvaná Ponziho schéma, keď sa výnosy starým vkladateľom vyplácajú z peňazí tých nových. Tento systém je udržateľný dovtedy, kým doň priteká dostatok vkladov – keď prítok ochabne, pyramída skolabuje.
BMG Invest a Horizont mali výnimočne silnú clonu, ktorou sa zastrešovali. Išlo o portfólio firiem a akvizícií, ktoré vytváralo dojem reálneho biznisu a legitímnych zdrojov zisku. Z peňazí ľudí sa kupovali či financovali podniky doma aj v zahraničí – britský Marshall Bus, chorvátska fabrika na nápoje, stávkové kancelárie, médiá, reality či poisťovne.
Na papieri to pôsobilo ako banka alebo fond. V účtovníctve však Horizont v rokoch 1998 až 2000 kumuloval straty v objeme 6 miliárd korún (približne 0,2 miliardy eur). Obchody pritom neprodukovali cash flow, ktorý by pokryl sľubované výnosy – pri niektorých produktoch až takmer 50 %.
Prečo systému uverili tisíce ľudí? Toto sú tri základné dôvody:
-
Makro-realita: koniec 90. rokov, vysoká nezamestnanosť, nízke mzdy a dôchodky. Veľmi vhodný čas pre každého, kto sľúbi „neuveriteľné zhodnotenie peňazí“.
-
Informačný deficit: internet bol raritný, finančná gramotnosť nízka a regulácia nebankových subjektov takmer nulová.
-
Marketingová masáž a sociálny dôkaz: televízne reklamy s točiacou sa desaťkorunáčkou, pobočky plné ľudí, reči typu „mne už vyplatili“, pričom v prvých rokoch spoločnosti aj skutočne vyplácali (z nových vkladov), čím posilnili ilúziu rýchleho zhodnotenia vkladov.
Začiatky problémov
Vladimír Fruni, bývalý vojak a podnikateľ s importom ovocia (neskôr aj ColaCao), sa po krachu predošlých firiem dostal k dvom subjektom s povolením obchodovať s cennými papiermi – Horizont Slovakia a BMG Invest. Cez ne spustil masívne vkladové operácie.
Na tento problém už v roku 2000 upozorňovala aj vtedajšia ministerka financií Brigita Schmögnerová: „Činnosť nebankových inštitúcií nepodlieha žiadnej regulácii, dozoru ani obmedzeniam. Ukladanie úspor je preto mimoriadne riskantné.“ To však pre obyvateľov nebol dostatočný argument, aby si na svoje peniaze dávali väčší pozor.
Based on a true story of Bernie Madoff
The greatest Ponzi scheme $65m fraud. pic.twitter.com/zJy90Ui927
— Iyke (@currentiyke) August 24, 2025
Medzitým sa vytvorila a rástla aura veľkopodnikateľa Jozefa Majského. Muža s novým menom, starými spôsobmi a dobrými konexiami, ktorý sa neskôr stal symbolom tunelovania a obštrukcií. Práve tunelovanie bolo po páde nebankoviek dodatočnou ranou pre veriteľov. Peniaze z nich sa vyparili, a z konkurzov tak nezostalo takmer nič na rozdelenie.
Hrdinovia rýchleho zbohatnutia a ich pády: Fruni, Majský, Mojžiš
Vladimír Fruni – tvár BMG Invest a Horizont Slovakia – po prevalení problému ušiel do Chorvátska, kde bol zadržaný. Na Slovensku dostal 11,5 roka, z ktorých si 9 aj odsedel. Prišiel o väčšinu majetku, neskôr žil skromne v Anglicku, kde pracoval v sklade. Zomrel v roku 2017 po operácii žlčníka.
Jozef Majský (rod. Marhuľa) – prototyp oligarchu 90. rokov 20. storočia – bol odsúdený na 9 rokov za podvod spolupáchateľstvom v kauzách súvisiacich s tunelovaním nebankových subjektov. Trestu sa vyhýbal 19 rokov: obštrukcie, zdravotné dôvody, procesy na Slovensku aj v Česku. V roku 2022 bol podmienečne prepustený. Zomrel 19. mája 2024 vo veku 78 rokov.
Slovenský podnikatel Jozef Majský zbohatl během privatizace strojírenských podniků. Více než kvůli strojírenství je ale známý proto, že z nebankovních společností BMG Invest a Horizont Slovakia vytuneloval spolu s komplici 840 milionů slovenských korun./1https://t.co/XOFpmgTfXT
— investigace_cz (@investigace_cz) November 17, 2020
František Matík – dlhé roky na úteku, zadržaný v Srbsku (2015), na Slovensku dostal 11 rokov a trest si odpykáva. Žiadosť o podmienečné prepustenie (2021) mu súd zamietol.
Marián Šebeščák – spolupracoval s políciou, dostal 7-ročný trest, po prepustení odišiel do Česka, zomrel v roku 2012.
Mimo veľkej dvojice BMG Invest a Horizont Slovakia sa do problémov dostal aj František Mojžiš a jeho Drukos a BVD družstvo. Veľkolepé plány (od LED svietidiel, cez „virtuálnu menu NET“, internetovú banku, až po ropné a uhoľné projekty v Ázii), no ich ziskovosť bola nulová. Sľúbené 30-percentné zhodnotenie sa vyplácalo z prítoku ďalších vkladov. Po Mojžišovi zostalo 25-tisíc poškodených a približne 4 miliardy korún (približne 133,3 milióna eur) priamych strát. V roku 2012 dostal 8,5 roka, neskôr bol podmienečne prepustený.
Ďalším projektom je Unifa Invest (1994–1995), ktorá už vtedy sľubovala 60-percentný výnos za „nemeckú výstavbu domov“. Skončila rýchlo, keď poškodených bolo 400 ľudí a straty sa vyšplhali na 30 miliónov korún (približne 1 milión eur). Mimochodom, aj tu platí sociálna psychológia: časť verejnosti bola pobúrená, že úradníci spoločnosti „zavreli“ – druhá polovica kričala, prečo sa tak nestalo už skôr. Klasický paradox očakávaní od štátu v prostredí slabého dozoru a vysokej chamtivosti.
Hnev občanov
Väčšina poškodených uvidela len minimum zo svojich pôvodných vkladov. Nebankovky totiž vyplácali klientom menej, ako pôvodne sľúbili. Napríklad Drukos do 20 %, BVD 16,5 %, Horizont okolo 4,5 % a BMG menej ako 2 %. Prečo tak málo? Dôvodov je viacero:
-
Tunelovanie a presuny: Po kolapse spoločností sa podstatná časť finančných prostriedkov ťažko dohľadávala. Niečo sa stratilo v reťazcoch firiem, niečo v zahraničí.
-
Prepadnutý majetok: Firmy a aktíva kupované počas naberania vkladov boli často stratové, nadhodnotené alebo ťažko speňažiteľné.
-
Dlhé konkurzy: Čas znižoval hodnotu majetku. Kým sa konkurzy vyriešia, aktíva vyprchajú, nároky zostanú.
Štát riešil, sľuboval, ale plošné odškodnenie poškodených ľudí neprišlo. Argumenty boli rôzne. Napríklad precedens, morálny hazard (prečo títo áno a iní nie), ale aj rozpočtové limity. Symbolické gestá (napr. vila Vladimíra Fruniho premenená na detský domov) síce mali spoločenský význam, ale finančný problém nedokázali vyriešiť.
Poškodení sporitelia nebankovky Horizont Slovakia si stále nevybrali státisíce eur https://t.co/9EPCN90k7i pic.twitter.com/SbrLW9u03x
— Aktuality.sk (@Aktualitysk) May 30, 2019
Lekcia pre dnešok: BMG Invest sa nesmie opakovať
Mechaniky BMG Invest a spoločnosti Horizont Slovakia nezmizli – migrujú. Dnes ich vidíme ako zázračné kryptoprodukty, garantované P2P pôžičky, či pseudoinvestičné fondy s tzv. VIP vstupom. Majú rovnaké znaky: nadpriemerný garantovaný výnos, netransparentné portfólio, agresívna reklama a celebritný nádych. Zároveň sú tu aj tlak na rýchlu akciu a právna šedá zóna (spoločnosť nie je banka, nie je to otvorený podielový fond, nemá poistené vklady).
Tri vrstvy ochrany, ktoré nám vtedy chýbali a dnes ich musíme vyžadovať, aby sa situácia nezopakovala. Sú to:
-
Regulácia a dohľad: jasné pravidlá a tresty za klamlivú reklamu.
-
Trhová disciplína: dôveryhodné audity, medzinárodné čísla cenných papierov (ISIN), verejné reporty, nezávislé ocenenia aktív.
-
Finančná gramotnosť: check-list pre občana – kto investíciu garantuje? kde sú peniaze uložené? kto firmu auditoval? je výnos primeraný riziku? viem si ho overiť z verejných dát?
Časová os: Základné míľniky
-
1994–1995 – Unifa Invest: prvá väčšia pyramídová schéma na Slovensku (60-percentný výnos a 400 poškodených).
-
1997 – Vladimír Fruni kupuje Horizont Slovakia, vklady sa prijímajú cez BMG Invest.
-
1998–2000 – kumulované straty Horizontu 6 miliárd korún, no kampaň a nábor vkladateľov pokračujú.
-
Február 2002 – zatvorené pobočky BMG Invest aj Horizont Slovakia, ľudia sa nedostanú k peniazom, spúšťajú sa vyšetrovania, zatykače a konkurzy.
-
2004–2007 – kľúčové procesy a rozsudky – V. Fruni 11,5 roka (odsedel si 9 rokov), J. Majský neskôr právoplatne 9 rokov (+roky obštrukcií).
-
2012 – František Mojžiš (Drukos/BVD) odsúdený na 8,5 roka, následne bol podmienečne prepustený.
-
2015 – František Matík zadržaný v Srbsku, trest 11 rokov.
-
2017–2024 – úmrtia kľúčových aktérov: V. Fruni (2017), J. Majský (2024).
Nebankové spoločnosti neboli výsledkom len lacnej chamtivosti vkladateľov. Bol to výsledok kombinácie chudoby, slabého dohľadu, agresívnej reklamy a šikovnej fasády tzv. investovania. Vznikli v prostredí, ktoré tolerovalo privátny zisk bez verejnej zodpovednosti, a udržiavali sa vďaka ľudskej nádeji na rýchly únik z biedy. Preto si tento príbeh musíme pripomínať ako praktickú príručku. Aj dnes platí, že ak niekto garantuje vysoký výnos bez rizika a bez transparentnosti, neponúka nám šancu, ale vytvára pascu.
Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska
Zdroje: Peniaze, SME, Regióny, Forbes