Mossad – najnebezpečnejšia tajná služba sveta: Ako izraelskí agenti operujú po celom svete a dokážu aj nemožné

Predstav si službu, ktorá dokáže ukradnúť celý archív jadrového programu priamo v srdci Teheránu, zorganizovať súčasné výbuchy tisícok pagerov naprieč Libanonom, alebo v päťdesiatych rokoch vypátrať a uniesť jedného z najhľadanejších nacistických zločincov z Argentíny. Toto všetko má na svedomí Mossad – izraelská zahraničná spravodajská služba, ktorá za sedem dekád svojej existencie vytvorila legendu o neprekonateľnej efektivite, ale aj o kontroverziách, ktoré otriasajú diplomatickými vzťahmi.

Dnes, keď vojna v pásme Gazy a rastúce napätie s Iránom a Hizballáhom menia blízkovýchodné rovnice, je pochopenie Mossadu kľúčom k orientácii v jednom z najvýbušnejších regiónov sveta.

Čo je Mossad, prečo je iný

Mossad, plným názvom HaMossad leModi’in uleTafkidim Meyuhadim (Inštitút pre spravodajstvo a špeciálne úlohy), je jednou z troch pilierov izraelského spravodajského trojuholníka. Zatiaľ čo Aman sa stará o vojenské spravodajstvo a Šin Bet chráni vnútornú bezpečnosť, Mossad operuje výlučne mimo hraníc Izraela.

Na rozdiel od väčšiny tajných služieb sveta je Mossad priamo podriadený úradu predsedu vlády, aktuálne Benjaminovi Netanjahuovi. Táto neobvyklá štruktúra mu umožňuje extrémne rýchle rozhodovanie – od spravodajskej správy po politické zadanie a operačnú akciu môžu prejsť len hodiny.

Jeho DNA tvorí HUMINT – ľudské zdroje a siete  kontaktov. No moderný Mossad je už dávno viac než len „muži v čiernych oblekoch“. Dnes je to high-tech kombinácia terénnych operátorov, dátových analytikov, kyber-špecialistov a technických inžinierov, ktorí dokážu preniknúť do nepriateľských sietí rovnako elegantne ako do ich počítačových systémov.

Zrodenie legendy: od Ben-Gurionovej vízie po globálnu silu

História Mossadu začína v decembri 1949, keď David Ben-Gurion, prvý izraelský premiér, poveril vytvorením centralizovanej spravodajskej služby. V tej dobe išlo skôr o koordinačný orgán – mladý štát potreboval systematicky zbierať informácie o nepriateľských krajinách, monitorovať židovskú emigráciu z východného bloku a chrániť sa pred infiltráciou. Píše portál Britannica. 

Skutočná transformácia prišla v päťdesiatych rokoch pod vedením Issera Harela, ktorý z koordinátora urobil operatívnu zahraničnú službu. Harel pochopil, že malý štát obklopený nepriateľmi si nemôže dovoliť čakať na útoky – musí ich predchádzať.

Práve v tejto ére sa zrodili základné princípy, ktoré Mossad charakterizujú dodnes: odvážnosť hraničiaca s aroganciou, technologická vynaliezavosť a presvedčenie, že morálne imperatívy môžu niekedy prepísať medzinárodné právo.

Operácie, ktoré vytvorili mýtus

Eichmannova operácia (1960)

Keď agenti Mossadu vystopovali Adolfa Eichmanna v Buenos Aires, nešlo len o spravodajský úspech – bola to morálna povinnosť. Organizátor deportácie židov žil pod falošnou identitou Ricardo Klementa a pracoval v továrni Mercedes-Benz.

Operácia bola majstrovským dielom: agenti ho sledovali mesiace, vytvorili detailný profil jeho rutiny, a v máji 1960 ho uniesli priamo z autobusovej zastávky. Desať dní sa skrýval v tajnej vile, kým ho na palube letu El Al dopravili do Izraela.

Eichmannov proces v Jeruzaleme sa stal medzníkom – prvýkrát svet počul svedectvá preživších holokaustu v takej podrobnosti. Politické následky boli obrovské: Argentína odvolala veľvyslanca, OSN odsúdila porušenie suverenity, no Izrael získal niečo cennejšie – globálne uznanie svojho práva na spravodlivosť.

Lillehammer: keď presnosť zlyhá (1973)

Po teroristickom útoku na olympiádu v Mníchove 1972 spustil Mossad operáciu „Hnev Boží“ – systematické vyradenie členov Čierneho septembra. Išlo o jednu z najnáročnejších misií v histórii služby: likvidovať jedenásť teroristov roztrúsených po celej Európe a Strednom východe.

Prvé operácie v Ríme, Paríži a Nikósii boli chirurgicky presné. Katastrofa prišla v nórskom Lillehammeri, kde agenti omylom zabili nevinného marocko-nórskeho čašníka Ahmeda Bouchikiho. Miestna polícia zatkla šiestich agentov, medzinárodné médiá odhalili identity a metódy, a operácia sa zrútila.

Lillehammer dodnes slúži ako varovanie: aj najlepšia služba môže fatálne zlyhať, a cena chyby môže byť vyššia než úspech celej misie.

Dubajská chyba (2010)

Vražda veliteľa Hamasu Mahmúda al-Mabúha v dubajskom hoteli mala byť rutinným zásahom. Namiesto toho sa stala PR katastrofou. Dubajská polícia zverejnila CCTV záznamy, ktoré odhalili celú operáciu: 27 agentov s falošnými pasmi, dokonalé koordinácie, sofistikované maskovania.

Svet sa díval na detailný film o tom, ako Mossad pracuje. Diplomatické následky boli tvrdé: Británia, Írsko, Austrália a Francúzsko vypovedali izraelských diplomatov za zneužitie pasov svojich občanov.

zdroj: záber z dokumentárneho filmu the History of Mossad

Technologická revolúcia: od analogových špionáži k cyber-vojne

Moderný Mossad nie je už len o agentoch s falošnými pasmi. Revoluciu priniesla digitalizácia a kybernetické vojnovanie.

V roku 2010 svet objavil Stuxnet – počítačový vírus, ktorý dokázal fyzicky zničiť iránske centrifúgy na obohatenie uránu. Hoci sa oficiálne pripísali USA a Izraelu, išlo o ukážku novej éry: kybernetické zbrane dokážu spôsobiť fyzické škody bez jediného výstrelu.

Ešte dramatickejšia bola krádež iránskeho nukleárneho archívu v roku 2018. Agenti Mossadu vnikli do tajného skladu v Teheráne a ukradli 50-tisíc dokumentov dokazujúcich iránsky jadrový program. Operácia si vyžiadala mesiace plánovania, špecializované nástroje na rozrezanie bezpečnostných skríň a exfiltrácii materiálov cez tretie krajiny.

Najnovšie kapitoly napísali výbuchy pagerov a vysielačiek v Libanone v septembri 2024. Tisíce komunikačných zariadení Hizballáhu explodovali súčasne, čo spôsobilo obete a masové zranenia. Operácia ukázala schopnosť infiltrovať dodávateľské reťazce a premeniť bežnú elektroniku na zbrane.

Ako sa stať členom Mossadu: realita vs. Hollywood

Romantická predstava „agenta 007″ je ďaleko od reality. Moderný Mossad potrebuje predovšetkým mozgových pracovníkov: dátových analytikov, kyber-špecialistov, jazykárov, inžinierov, psychológov.

Nábor prebieha cez oficiálne kanály – kariérne stránky a personálne agentúry. Proces je náročný: online testy, psychologické hodnotenia, niekoľko kôl pohovorov, bezpečnostné previerky. Trvá až rok a môže ho absolvovať len zlomok uchádzačov.

Kultúra organizácie je postavená na troch pilieroch: mlčanlivosť (nemožno hovoriť o práci ani s rodinou), tímovosť (individuálne hviezdy sú rizikom) a adaptabilita (schopnosť žiť roky v šedej zóne neistoty).

Zaujímavé je, že nie každý musí byť fyzicky zdatný agent. Služba potrebuje IT architektov, ktorí dokážu hacknúť nepriateľské systémy, psychológov na profilovanie cieľov, finančných analytikov na sledovanie peňažných tokov, alebo logistikou na plánovanie komplexných operácií.

zdroj: Wikimedia Commons

Mossad po 7. októbri 2023: nová hra v novom svete

Útok Hamasu zo 7. októbra 2023 zmenil všetko. Izrael sa ocitol vo vojne na viacerých frontoch a Mossad musel adaptovať svoje priority.

Dnes hrá dvojitú úlohu: bojovú a diplomatickú. Na jednej strane koordinuje operácie proti Hamasu, Hizballáhu a ich iránskym sponzorom. Na druhej strane vedie tichú diplomaciu – rokovania o rukojemníkoch v Dauhe a Káhire, kde riaditeľ David Barnea osobne vyjednáva s katarskými a egyptskými sprostredkovateľmi. Píše Reuters. 

Táto duálnosť odráža novú realitu: vojna sa nevedie len na bojiskách, ale aj v diplomatických sálach, kyberpriestore a médiách. Mossad musí byť súčasne operačnou päsťou aj tichým vyjednávačom.

Kontroverzie a etické dilemy

Úspech má svoju cenu. Každá operácia Mossadu vyvoláva otázky o medzinárodnom práve, suverenite štátov a proporcionalite.

Kritici obviňujú Izrael z „štátneho terorizmu“ – používania mimosúdnych popráv, falošných dokladov a porušovania cudzej suverenity. Obhajcovia argumentujú, že malý štát obklopený nepriateľmi nemá luxus čakať na formálne súdne procesy.

Právne dilemy sú komplikované. Medzinárodné právo nedefinuje jasné hranice pre operácie tajných služieb. Čo je legitimná sebaobrana a čo agresívny akt? Kde končí spravodajstvo a začína terorizmus?

Každá operácia môže spustiť diplomatickú krízu, zhoršiť vzťahy so spojencami, alebo dokonca eskalovať do otvoreného konfliktu. Informuje The Guardian. 

Budúcnosť: AI, robotika a nové hrozby

Mossad stojí pred technologickou revolúciou. Umelá inteligencia mení spravodajskú analytiku – dokáže spracovať obrovské množstvá dát, identifikovať vzorce a predpovedať správanie.

Drony a robotika umožňuje operácie bez rizika pre ľudských agentov. Kvantové technológie môžu prelomiť súčasné šifrovanie. Biometrické technológie robia falošné identity takmer nemožnými.

Zároveň rastú nové hrozby: dezinformácie, deep fake technológie, kybernetické útoky na kritickú infraštruktúru. Protivníci sú technologicky vyspelejší a ich siete sofistikovanejšie.

Legendy a realita v 21. storočí

Mossad zostáva jednou z najtajomnejších a najkontroverznejších organizácií sveta. Jeho operácie formujú geopolitiku Blízkeho východu, ovplyvňujú globálne spravodajské štandardy a vyvolávajú zásadné otázky o moci, morálke a medzinárodnom práve.

V ére 24/7 spravodajstva a všadeprítomných kamier sa jeho práca stáva ťažšou, ale možno aj dôležitejšou. Zatiaľ čo verejnosť vidí spektakulárne operácie, skutočná hodnota Mossadu spočíva v tom, čo nevieme – v tichej diplomatickej práci, preventívnych zásahoch a informáciách, ktoré zachránili nespočetné životy.

Čítaj viac z kategórie: Politika