Opozičné strany volajú po generálnom štrajku: Politológ vysvetlil 3 dôvody, prečo sa zrejme neuskutoční

Konsolidácia postavila Slovákov na nohy. Návrh konsolidačného balíčka na rok 2026 sa stretáva s masívnou kritikou časti spoločnosti, či už ide o zamestnávateľov, živnostníkov, opozičných politikov, ale aj ďalších občanov.

Opozícia vyzýva na generálny štrajk

Opozičné protesty proti konsolidácii počas minulého týždňa prilákali do ulíc 16 slovenských miest desaťtisíce ľudí, len v Bratislave podľa odhadov organizátorov prišlo 18-tisíc ľudí. Na proteste v hlavnom meste opozícia vyhlásila, že 17. novembra 2025 plánuje vyhlásiť generálny štrajk.

Opozícia zvažuje vyhlásenie generálneho štrajku ako reakciu na vládne konsolidačné opatrenia, ktoré podľa nej najviac zasiahnu bežných ľudí, samosprávy a podnikateľov. Výber dátumu nie je náhodný – 17. november, ktorý poznáme ako Deň boja za slobodu a demokraciu už kvôli konsolidačným opatreniam nebude dňom pracovného pokoja.

„Tú slobodu si musíme vybojovať opäť. Preto musíme dňa 17. novembra vyhlásiť generálny štrajk a musí celá krajina povstať!“ vyhlásil na proteste v Bratislave líder SaS Branislav Gröhling. „Priatelia, ja vám to hovorím úprimne, prišiel čas – spojme sily, dajme sa všetci dokopy, poďme to urobiť. Poďme urobiť generálny štrajk. Pošlime ich už konečne preč,“ tvrdil na pódiu šéf Demokratov Jaroslav Naď.

Generálny štrajk je celospoločenská forma protestu, pri ktorej sa veľká časť obyvateľstva, najmä zamestnanci v rôznych odvetviach, koordinovane rozhodne prerušiť prácu. Na rozdiel od bežného štrajku, ktorý sa týka iba jedného podniku alebo profesie, má generálny štrajk zasiahnuť celú krajinu alebo jej významnú časť.

Štefančík: S realitou to nebude mať nič spoločné, môžu to však byť nejaké protestné aktivity

Má opozícia šancu vyvolať takýto veľký protest? „Myslím si, že samotný výraz generálny štrajk je v tomto prípade mimoriadne prehnaný výraz a s realitou to nebude mať nič spoločné. Jediný generálny štrajk, ktorý sa v dejinách moderného Slovenska podarilo zorganizovať, bol ten z Novembra 1989 a vtedy bola spoločnosť úplne inak motivovaná, prečo do toho štrajku vstúpila,“ hovorí pre Startitup politológ Radoslav Štefančík.

Podľa experta je v súčasnosti spoločnosť rozdelená, takže pochybuje, že sa opozičným stranám podarí zorganizovať niečo také, čo by sa dalo minimálne porovnávať s generálnym štrajkom z Novembra 1989.

„Môžu to však byť nejaké protestné aktivity, ktoré oni budú nazývať generálnym štrajkom, aj keď to bude príliš prehnané, lebo ak by sme hovorili o generálnom štrajku, tak si viem predstaviť, žeby sme mohli hovoriť o nejakých 70-80 % zamestnancov, ktorí by sa do toho štrajku zapojili,“ myslí si politológ.

Pripomína, že vzhľadom na to, že koaličné strany podľa neho majú stále silnú podporu, je to pre neho absolútne nemysliteľné. Štefančík tvrdí, že Slovensko nemá tradíciu štrajkov. Štrajkujú síce učitelia či zdravotníci, ale nepamätá si, kedy by štrajk išiel naprieč rôznymi odvetviami.

„Navyše, a to je dôležité. Keď sa štrajkuje, tak nejde mzda. To si všetci musia uvedomiť, že sa zamestnanci vtedy vzdávajú svojej mzdy. Keď sa o tomto celom bude diskutovať, tak tí chudobní učitelia alebo pracovníci v sociálnej oblasti si to radšej rozmyslia, aby mohli uživiť svoje rodiny,“ uzatvára politológ.

Socialistom pretiekol pohár trpezlivosti: Smer majú definitívne vylúčiť zo Strany európskych socialistov

Prieskum: Voľby by vyhralo PS, Demokrati by sa dostali do parlamentu

Ako sme informovali, najnovší prieskum agentúry Focus pre portál 360-tka ukázal výrazné zmeny v preferenciách politických strán. Zber dát sa uskutočnil od 10. do 17. septembra 2025 na vzorke 1 086 respondentov a už odráža reakcie verejnosti na konsolidačný balík ministra financií Ladislava Kamenického.

Progresívne Slovensko si upevnilo vedúce postavenie so ziskom 22 %, čo predstavuje nárast oproti augustovým číslam. Smer získal 18,2 %, mierne oslabil a jeho odstup od progresívcov sa tak zväčšil.

Na tretej priečke sa umiestnili Hlas a Republika, ktoré by zhodne volilo 9,7 % respondentov. Hnutie Slovensko dosiahlo podporu 8,5 %, zatiaľ čo KDH a SaS si pripísali po 6,1 %. Po dlhšom čase sa nad päťpercentnú hranicu dostali aj Demokrati, ktorí by získali 5,1 %. Pod touto hranicou zostali SNS, Maďarská aliancia a ďalšie menšie strany.

Čítaj viac z kategórie: Politika