Stres urýchľuje starnutie buniek, tvrdia vedci. Malé zmeny v životospráve môžu zvrátiť neúprosný proces v tvojom tele

Krátkodobý stres je prirodzený, no jeho chronická forma môže vážne poškodiť zdravie. Podľa odborníčky na starnutie Elissy Epel, ktorá vystúpila v podcaste 10% Happier with Dan Harris, dlhodobý stres ovplyvňuje naše bunky a zrýchľuje proces starnutia. Ako pripomenula pre CNBC, „vaše bunky počúvajú váš život. Ak zmeníte spôsob života, zareagujú.“

V každej bunke sa nachádzajú chromozómy s ochrannými „čiapočkami“ na koncoch – tzv. telomérami. Tie sa prirodzene skracujú s vekom, no stres tento proces urýchľuje, čo môže viesť k poškodeniu DNA a vzniku biologických problémov. „Ak celé roky či desaťročia nezvládame stres, výrazne to zrýchľuje naše starnutie,“ vysvetlila Epel.

Ako možno spomaliť poškodenie

Dobrou správou podľa Epel je, že poškodenie telomér nemusí byť nezvratné. Zdravý životný štýl ich dokáže do istej miery obnoviť a spomaliť starnutie buniek. „Každý deň sa môžeme regenerovať – dopriať si prestávky, vytvoriť protizápalový životný štýl a nenechať stres preniknúť až do buniek,“ zdôraznila pre CNBC.

Medzi odporúčané kroky patrí strava bohatá na ovocie, zeleninu a omega-3 mastné kyseliny, krátke denné meditácie či dychové cvičenia, ako aj dostatočný a kvalitný oddych. Aj malé zmeny môžu podľa nej priniesť dlhodobé výsledky.

Starnutie populácie a význam životných návykov

Stres a nezdravé návyky majú ešte väčší dosah v čase, keď svetová populácia starne. Ako uvádza portál Medical News Today, podiel ľudí nad 60 rokov sa má do roku 2050 zvýšiť z 12 % na 22 %. So zvyšujúcou sa dĺžkou života rastie aj potreba udržať čo najlepšie zdravie a nezávislosť v starobe.

Výskumy ukazujú, že faktory ako nezdravá strava, fajčenie, nedostatok spánku, sedavý životný štýl, chronický stres či sociálna izolácia negatívne ovplyvňujú starnutie. Najnovšia štúdia publikovaná v časopise PLOS One však prináša optimistické zistenie: aj po šesťdesiatke je možné získať späť tzv. optimálnu pohodu.

Čo znamená „optimálna pohoda“

Podľa autorky štúdie Mabel Ho z Univerzity v Toronte ide o kombináciu fyzického a psychického zdravia, absenciu vážnych psychických ochorení, bolestí či pamäťových problémov, ako aj o silnú sociálnu podporu. Dôležitá je aj subjektívna spokojnosť a pocit šťastia, bez ohľadu na počet chronických diagnóz.

Vedci analyzovali údaje viac než 8-tisíc starších dospelých a zistili, že tí, ktorí prijali zdravšie návyky – prestali fajčiť, pravidelne sa hýbali, lepšie spali a zvládali chronické choroby – mali podstatne vyššiu šancu opäť dosiahnuť optimálnu pohodu v priebehu troch rokov.

Nádej aj po 60-ke

„Táto štúdia ukazuje, že starší ľudia môžu znovu získať optimálnu pohodu, aj po náročných obdobiach,“ uviedla spoluautorka Esme Fuller-Thomson pre Medical News Today. Podľa nej sú kľúčom najmä upraviteľné faktory, ako fyzická aktivita, zdravá váha, podpora duševného zdravia či sociálne väzby.

Aj ďalší odborníci zdôrazňujú, že starnutie neznamená nevyhnutný úpadok. Manisha Parulekar z Hackensack University Medical Center pripomenula, že „skutočnosť, že takmer štvrtina starších dospelých môže znovu dosiahnuť optimálnu pohodu po troch rokoch, je veľmi povzbudivá.“

Malé zmeny, veľký rozdiel

Lekár David Cutler z Providence Saint John’s Health Center doplnil, že cesta k zlepšeniu pohody nespočíva v drahých terapiách či doplnkoch. „Dobrá výživa, pravidelné cvičenie, nefajčenie, prevencia chronických chorôb, kvalitný spánok a sociálne kontakty sú lacnými a účinnými spôsobmi, ako zlepšiť život v starobe,“ povedal.

Podľa neho je najväčšou výzvou motivovať ľudí, aby sa vzdali krátkodobých pôžitkov v prospech dlhodobého zdravia. Nájsť nástroje, ktoré podporia motiváciu a poskytnú vedenie, bude podľa Cutlera kľúčovým krokom v budúcom výskume zdravého starnutia.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti