Prečo bolo Dánsko, ktoré nemá spoločnú hranicu s Ruskom, terčom „hybridného útoku“

Minulý týždeň škandinávske krajiny Švédsko, Nórsko a Dánsko hlásili neidentifikovateľné drony v blízkosti svojich letísk. 

V Dánsku sa začali objavovať od 22. septembra. Ich pozorovania vynútili uzavretie letísk v Kodani a nórskom Osle. Kvôli aktivite dronov boli zatvorené aj letiská v dánskych mestách v Aalborgu a Billunde. Letiská v regiónoch Esbjerg, Sonderborg a Skrydstrup zostali otvorené napriek podobným incidentom.

Navyše dánska polícia v sobotu oznámila, že nad najväčšou leteckou vojenskou základňou v krajine Karup v piatok večer spozorovali neznáme drony.

Dánska premiérka nevylúčila účasť Ruska

Dánski vyšetrovatelia zatiaľ nedokázali identifikovať osoby zodpovedné za lety, ale minister obrany to označil za „hybridný útok“, ktorý bol súčasťou „systematickej operácie“.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová odmietla vylúčiť zapojenie Ruska, keď pozorovania dronov prinútili letisko v Kodani na štyri hodiny uzavrieť, čo označila za „vážny útok na kritickú dánsku infraštruktúru“.

Po stredajšom incidente minister obrany Troels Lund Poulsen varoval, že „to určite nevyzerá ako náhoda, ale systematické, toto by som definoval ako hybridný útok“.

Zatiaľ čo dánski politici naznačujú reálnu možnosť zapojenia Ruska, britský denník The Independent sa pozrel na to, čo mohlo viesť Moskvu k tomu, aby sa zamerala na Dánsko, ktoré s ňou nezdieľa hranice a leží od Ruska viac ako 1 600 kilometrov.

Dánske odstrašovanie Ruska

„Mnohé zahraničné médiá prehliadajú historické súvislosti, najmä dlhodobé ruské výpady voči Kodani,“ vysvetlil pre The Independent Keir Giles, expert na ruskú armádu a autor knihy Ruská vojna proti všetkým: A čo to pre vás znamená.

Podľa neho to zahŕňa aj „starú litániu jadrových hrozieb, práve preto, že Dánsko dbá na svoju obranu a zvažuje nákupy munície s dlhým doletom na presné údery, ktoré by Rusko nechcelo vidieť,“ dodal.

Dánsko nedávno oznámilo, že prvýkrát získa „presné zbrane s dlhým doletom“. Ako dôvod uviedlo potrebu odstrašiť Rusko.

Miliónová raketa na drevený dron za pár tisíc. NATO spustilo operáciu Eastern Sentry proti ruskej „lacnej invázii“

„S týmito zbraňami budú naše obranné sily schopné zasiahnuť ciele na veľké vzdialenosti a napríklad neutralizovať nepriateľské raketové hrozby,“ vyhlásila premiérka Mette Frederiksenová. Vysvetlila, že pôjde buď o rakety, alebo o drony.

Moskva reagovala ostro. Ruský veľvyslanec v Dánsku Vladimir Barbin označil dánske zdôvodnenie potreby útočiť na vzdialené ciele za „čisté šialenstvo“. Následne Kodani adresoval aj slabo zahalenú jadrovú hrozbu.

„Nikto, nikde a nikdy na svete neuvažoval o verejnom ohrození jadrovej mocnosti. Tieto vyhlásenia budú nepochybne zohľadnené,“ napísal Barbin na Telegrame.

„Odteraz musíme predpokladať, že Dánsko nielen zvažuje možnosť priamej vojenskej konfrontácie s Ruskom, ale sa na takýto scenár aj pripravuje.“

Premiérka Frederiksenová zároveň odmietla vylúčiť, že Rusko môže byť do incidentov zapojené.

Strach a nedôvera

Katja Bego, vedúca výskumná pracovníčka v programe medzinárodnej bezpečnosti Chatham House, pripomenula, že Dánsko je „jednou z krajín, ktoré čelili ruskej agresii“, hoci s Ruskom nemá spoločnú hranicu.

„Dlhodobo pretrváva trend, že Dánsko patrí k štátom, ktoré tlačia na zvyšok aliancie [NATO], aby zvýšila vojenskú podporu,“ dodala.

Podľa nej sa Moskva môže snažiť zasievať nedôveru v dánskej spoločnosti, ktorá doteraz výrazne podporovala Ukrajinu.

„[Rusi] v istom zmysle predávajú nedôveru alebo rozdelenie medzi obyvateľstvom. Iné krajiny, ktoré sa stali terčom útokov, boli veľmi silnými podporovateľmi Ukrajiny a štátov v jej blízkosti,“ uviedla Bego.

„Toto sú najsilnejší podporovatelia Ukrajiny, čo je podľa mňa súčasťou dlhodobého trendu. V Baltskom mori sme zaznamenali veľa podobných aktivít. Myslím si teda, že výber krajín určite nie je náhodný.“

Ako vysvetľuje, cieľom je „vyvolať strach“ a oslabiť ochotu verejnosti podporovať Ukrajinu.

zdroj: TASR/Iranian Army via AP

Ekonomická asymetria 

Upozorňuje aj na finančnú záťaž: použitie „neuveriteľne drahých rakiet“ na zostreľovanie „naozaj lacných dronov“ je nákladné – podobne ako pri ruských útokoch približne 20 dronmi, ktoré začiatkom tohto mesiaca zasiahli Poľsko.

„Drony, aké vidíme na Ukrajine, stoja 10 000 až 30 000 eur (11 800 až 35 400 dolárov) za kus. Ak na nich strieľate rakety za milión dolárov, veľmi rýchlo vám dôjdu,“ povedal pre Deutsche Welle Chris Kremidas-Courtney, expert na obranu z bruselského think-tanku European Policy Center (EPC). 

Kremidas-Courtney povedal, že európski členovia NATO by namiesto toho mali investovať do efektívnejších moderných obranných technológií, ktoré dokážu zastaviť drony za zlomok nákladov, pričom ako príklad uviedol švédsky vyrobený protilietadlový raketový systém Nimbrix. V opačnom prípade by podľa Kremidas-Courtne Európa uviazla v problematickej „nákladovej asymetrii“.

Vojenská aliancia skúma priekopnícku prácu Lotyšska s akustickými senzormi, ktoré rýchlejšie detekujú drony, ako aj novú muníciu, ktorá umožňuje lietadlám používať lacnejšie zbrane, pričom obe by sa mohli stať pomerne rýchlo.

Mobilné palebné tímy sú ďalším modelom, ktorý by si NATO mohlo osvojiť z ukrajinských skúseností. Kyjev tieto malé, rýchlo sa pohybujúce jednotky vyzbrojené guľometmi alebo prenosnými protivzdušnými obrannými systémami používa na bojisku s čoraz väčším úspechom.

Aká je kapacita štátov brániť sa?

Podľa analytikov môže Moskva takýmito incidentmi skúmať, ako sú obranné systémy NATO pripravené reagovať.

„Nikto nepochybuje o tom, že ruské ambície siahajú ďaleko za hranice Ukrajiny. Aby ich mohlo Rusko naplniť, potrebuje vedieť, či sa stretne s odporom,“ hovorí Giles.

Aj keď nie je potvrdené, že za nedávnymi dronovými incidentmi stojí Rusko, podľa neho sa Moskva z týchto udalostí učí – aj keby išlo „len o miestnych idiotov“.

„Jednou z hlavných výhod je lepšie pochopenie schopnosti NATO a jednotlivých krajín čeliť ruským operáciám a ochota skutočne reagovať zmysluplným spôsobom,“ dodal.

Zároveň upozorňuje, že kapacita napadnutých štátov brániť sa ukázala byť „veľmi obmedzená“.

Podľa neho môžu dronové incidenty pomáhať „normalizovať stav konfliktu“, aby sa ruské provokácie stali vnímané ako bežná súčasť reality, nie ako neprijateľné konanie.

Summit EÚ v Kodani

Posledné incidenty s dronmi ovplyvnia aj nadchádzajúce dni. Dánsko tento týždeň zakázalo všetky civilné lety dronov pred summitom Európskej únie v Kodani, uviedol v nedeľu minister dopravy krajiny. Informoval o spravodajský web BBC. Ministerstvo uviedlo, že rozhodnutie bolo prijaté s cieľom „zjednodušiť bezpečnostnú prácu“ pre políciu a že nemôžu akceptovať „zahraničné drony, ktoré vytvárajú neistotu a narušenie“.

Ministri obrany z 10 krajín EÚ sa v reakcii na pozorovania dohodli na vytvorení „steny z dronov“ a NATO uviedlo, že „zvýšilo ostražitosť“ v celom Baltskom mori.

Ministerstvo dopravy vo svojom vyhlásení o zákaze uviedlo, že polícia je pred summitom, ktorý sa koná tento týždeň, v „výrazne zvýšenej pohotovosti“ a že sa musí „postarať o Dánov a  hostí“.

Zákaz bude platiť do 3. októbra a porušenie môže mať za následok pokutu alebo odňatie slobody až na dva roky. Dánsko v súčasnosti predsedá Rade EÚ.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta