Satelitné snímky odhalili novú výstavbu tajného podzemného zariadenia v Iráne hlboko pod zemou

  • Irán pokračuje vo výstavbe záhadného zariadenia
  • Jeho hĺbka prekonáva známe jadrové komplexy
  • Zisti, prečo sa svet obáva skutočného účelu
Ilustračné foto.
  • Irán pokračuje vo výstavbe záhadného zariadenia
  • Jeho hĺbka prekonáva známe jadrové komplexy
  • Zisti, prečo sa svet obáva skutočného účelu
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Satelitné snímky sa stali neoceniteľným zdrojom pre médiá po celom svete. Najnovšie analytici z The Washington Post na základe snímok spoločnosti Maxar Technologies tvrdia, že Irán pokračuje vo výstavbe hlboko zakopaného vojenského zariadenia na vrchu Pickaxe. Zariadenie sa má nachádzať  južne od jadrového zariadenia Natanz, ktoré v júni zasiahli izraelské a americké útoky.

Aj keď väčšina údajov od firmy je platená, firma často sprístupňuje vybrané zábery zadarmo počas kríz. Napríklad pri vojne na Ukrajine či prírodných katastrofách. Vďaka nim môžu novinári overovať vládne tvrdenia, mapovať škody, sledovať pohyb vojsk či dokumentovať zmeny v teréne bez prístupu na miesto. Tento nový vizuálny dôkazový materiál mení žurnalistiku: posúva ju od závislosti na oficiálnych zdrojoch k nezávislému overovaniu faktov z vesmíru.

Neznámy účel iránskeho zariadenia

Účel lokality je nejasný. Medzinárodní jadroví inšpektori toto miesto nikdy nenavštívili. Rafael Mariano Grossi, generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, podľa WP uviedol, že Teherán začiatkom tohto roka odmietol odpovedať na jeho otázky o tejto lokalite.

Podľa analytikov sledujúcich výstavbu môžu byť haly pod horou Pickaxe Mountain ešte hlbšie – 86 až 109 metrov – než známe zariadenie Fordow. Práve toto zariadenie americké lietadlá v minulosti zasiahli masívnymi bombami prenikajúcimi do zeme.

Nadzemná časť komplexu zaberá približne rozlohu vo veľkosti 259 futbalových ihrísk na svahu hory a má dva vstupy do tunelov – na východnej aj západnej strane.

Keď Irán v roku 2020 oznámil plány na výstavbu, tvrdil, že pôjde o závod na montáž centrifúg, rýchlorotujúcich zariadení na obohacovanie uránu. Mal nahradiť fabriku zničenú začiatkom toho istého roka pri sabotáži, z ktorej Teherán obviňoval svojich protivníkov. 

Viac ako bežná priemyselná prevádzka

Podľa analytikov zo satelitnej spoločnosti Maxar sa výstavba tunelov začala v decembri toho istého roku, keď Irán oznámil nový projekt. Už prvé zábery vzbudili podozrenie. Tunely sú totiž mimoriadne hlboké a rozsiahle, čo naznačuje, že môžu slúžiť na viac než len bežnú priemyselnú prevádzku. Odborníci sa domnievajú, že by mohlo ísť o nové tajné zariadenie na obohacovanie uránu, alebo o bezpečný sklad zásob uránu obohateného takmer na úroveň vhodnú pre výrobu jadrových zbraní.

Na druhej strane, výstavba pod a na vrchole hory podľa analytikov nemusí znamenať, že sa Teherán bezhlavo ponáhľa s obnovou svojho zničeného jadrového programu a šprintuje k bombe.

Podľa troch expertov, ktorí na žiadosť denníka The Washington Post analyzovali nové satelitné zábery, sa na iránskom podzemnom komplexe od amerických útokov 22. júna objavili tri výrazné zmeny: „utesnenie bezpečnostného perimetra, posilnenie vstupu do tunela a nárast vykopaného materiálu známeho ako hlušina,“ čo naznačuje, že stavebné práce pokračujú.

Viditeľné zmeny

Na snímkach sú viditeľné aj ťažké stroje a vozidlá. „Prítomnosť ťažkých zariadení naznačuje pokračujúcu výstavbu a rozširovanie podzemného zariadenia“ uviedol pre WP Joseph Rodgers z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie. Od konca júna pribudlo 1 200 metrov bezpečnostného múru a nová cesta vedúca popri jeho obvode.

Betónový vchod na východnej strane bol zasypaný hlinou a kameňmi, aby odolal útokom zhora. „Dôvodom zakrytia vchodu do tunela… je jeho spevnenie proti náletom, [čo sťažuje] zrútenie vchodu,“ vysvetlila Sarah Burkhardová z Inštitútu pre vedu a medzinárodnú bezpečnosť.

Účasť Iránu na MAAE

Po júnových útokoch USA a Izraela na hlavné iránske jadrové zariadenia je hodnotenie ďalších krokov Teheránu komplikované, pretože Irán obmedzuje spoluprácu s inšpektormi Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). V septembri síce uzavrel s MAAE dohodu, ktorá mala umožniť prístup do všetkých jeho jadrových prevádzok a povinnosť oznámiť, kde sa nachádza jadrový materiál, no Teherán túto dohodu nedávno spochybnil a vysiela zmiešané signály o budúcnosti programu.

Prezident Masúd Pezeškiján (zvolený v roku 2024, považovaný za umiernenejšieho reformistu, vyzval na diplomatické rokovania so Spojenými štátmi. Tvrdí, že ak by Irán obnovil rozsiahle jadrové kapacity, USA by znovu zaútočili. Tento postoj však  podľa WP pobúril tvrdú líniu režimu, ktorá ho obviňuje zo slabosti. Reálnu rozhodovaciu moc v jadrových otázkach má aj naďalej najvyšší vodca krajiny, ajatolláh Alí Chameneí.

Kedy prestal Irán dodržiavať dohodu?

Irán v roku 2015 podpísal so Spojenými štátmi, EÚ, Britániou, Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Čínou dohodu, známu pod skratkou JCPOA, v ktorej súhlasil s kontrolami MAAE vo svojich jadrových zariadeniach. Dohoda mala spomaliť iránsky jadrový program a zabezpečiť jeho medzinárodnú kontrolu výmenou za zrušenie protiiránskych sankcií.

Po odstúpení USA od dohody v prvom prezidentskom období Donalda Trumpa v roku 2018 a opätovnom uvalení amerických sankcií prestal Teherán dohodu dodržiavať. Začal obohacovať urán na 60 percent a obmedzil inšpekcie MAAE.

Na výrobu jadrovej zbrane je potrebný urán obohatený na 90 percent. Obohatenie uránu zo 60 na 90 percent už predstavuje relatívne malý technologický krok. Irán však dlhodobo tvrdí, že sa o jadrovú zbraň neusiluje a že jeho jadrový program slúži iba mierovým účelom.

Významný iránsky politik a bývalý predseda parlamentu Alí Laridžání, dnes tajomník Najvyššej iránskej rady národnej bezpečnosti, varoval v rozhovore pre americký program Frontline (PBS), že ak Západ opäť zavedie sankcie, Irán môže „ukončiť svoju účasť v MAAE“. Na otázku, či americko-izraelské útoky podnietili nové aktivity, odpovedal vyhýbavo: „Neopustili sme žiadne z týchto miest… v budúcnosti by mohli pokračovať v prevádzke tak, ako v súčasnosti, alebo by mohli byť zatvorené.“

Na druhej strane americký prezident Donald Trump varoval, že Spojené štáty americké podniknú nové údery, ak by Irán znova začal vysoko obohacovať urán. Izraelský minister obrany naznačil, že Izrael je pripravený opäť zasiahnuť, aby zabránil vývoju jadrových zbraní či rakiet dlhého doletu.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: WP, RFE/RL

Najnovšie videá

Trendové videá