64-ročný Slovák s rodinou ovláda majetok v hodnote 180 miliónov eur. Začínal doručovaním telegramov na Trabante

Miroslav Labaš postavil najväčší slovenský veľkoobchod s potravinami. Dnes ovláda sieť s vyše 800 predajňami, zamestnáva takmer dve tisícky ľudí a jeho majetok podľa odhadov Forbes presahuje 180 miliónov eur. Všetko sa to začalo v garáži.

Narodil sa v roku 1961 v Košiciach. Detstvo mal bežné, no s podtónom neslobody. Rodina nebola v komunistickej strane a chodievala do kostola. To mu zavrelo dvere na gymnázium aj na vysokú školu.

„Mama mi však našla zaujímavú strednú školu – stredné odborné učilište spojov s maturitou. S týmto vzdelaním som sa mal zamestnať na pošte a zastupovať vedúcich na dedinách a v menších mestách. Celú našu triedu tvorili mladí ľudia, ktorých neprijali na lepšie školy, takže pravdepodobne nikto pôvodne nechcel skončiť na pošte,“ povedal v rozhovore pre web Úspešní manažéri.

Obaja jeho bratia sú inžinieri a preto ani on nechcel zaostať. Skúsil sa dostať na Vysokú školu dopravnú, no tam ho neprijali. Vyskúšal preto Technickú univerzitu v Košiciach, no ani tam neurobil prijímačky, pretože sa na ne nepripravoval.

Ako tínedžer vynikal v šachu. Stal sa majstrom Košíc, no po niekoľkých prehrách ho hra prestala baviť. Práve tu sa začala formovať jeho schopnosť robiť rýchle rozhodnutia – keď niečo nedávalo zmysel, jednoducho to ukončil.

Od telegramov k vlastnej predajni

Keď Miroslav Labaš skončil strednú školu, čakala ho budúcnosť v štátnom podniku – za priehradkou na pošte. Prijal to s triezvosťou, no cítil, že ho čaká viac než len pečiatkovanie listov.

„Moje prvé zamestnanie bola práca na pošte. Ale nezhodovalo sa to s mojou predstavou o živote. Ak by som mal každý deň robiť neustále tú istú robotu, nepáčilo by sa mi to,“ hovorí. Nespokojnosť však nebola len o stereotypoch, ale aj o peniazoch.

Ako mladý chlapec často počúval doma, že si nemôžu niečo dovoliť, lebo je to drahé. „Hovoril som si: veď tie výrobky sú tam pre ľudí. Nemôžu si dovoliť dávať tomu takú obrovskú cenu, aby si to nikto nemohol kúpiť. A potom mi došlo, že problém nie je v tom, že je niečo drahé, ale v tom, že málo zarábam.“

Rozhodol sa teda hľadať prácu, ktorá by mu dala viac – peňazí aj slobody. Zmenil pozíciu a začal doručovať telegramy. Bola to rýchlejšia práca, s väčším pohybom a vyšším platom.

„Dostal som služobného Trabanta, výplata bola lepšia a veľmi dobre som spoznal mesto. Vedel som, kde je ktorá ulica a aký dom,“ spomína. No ani tam nevydržal dlho. „Keď raz budem mať ženu a deti, nechcem byť len doručovateľ telegramov,“ uvedomil si.

Rodina Patrika Tkáča ovláda majetok za 7 miliárd eur: „Dáta budú dôležitejšie ako peniaze. AI nám má dať čas a ten znamená slobodu“

Chcel viac. Vedel, že krčmári a čerpadlári sa v socializme mali dobre. Miesto na pumpe nezískal – komunita bola uzavretá. Tak zašiel za vedúcim Jednoty a povedal mu na rovinu, že chce robiť krčmára. Žiadna krčma síce voľná nebola, ale ponúkli mu predajňu potravín v Košickej Belej. Zobral to – a tým sa začal písať jeho skutočný príbeh.

„Predchádzajúca vedúca mi presne ukázala, ako robiť účtovníctvo, inventúru, správu zásob, ako narábať s tržbou. Ani nie po mesiaci som preberal vlastnú predajňu.“ V tejto malej dedinskej predajni si osvojil prvú zo svojich troch zásad: robiť prácu vždy poriadne. „Dobré – alebo zlé – slovo sa šíri mimoriadne rýchlo a ak túto zásadu nedodržiavate, veľmi rýchlo skončíte.“

V obchode objednával všetko, o čo mali ľudia v dedine záujem – potraviny, šrot, krmivo pre zvieratá, dokonca aj žiarovky. Jeho ochota prispôsobiť sa potrebám zákazníkov z neho urobila rešpektovaného človeka.

Odtiaľ sa posunul do väčšej predajne v Myslave a napokon na sídlisku Ťahanovce. Vždy hľadal cesty, ako zlepšovať fungovanie obchodu. Po revolúcii sa zamestnal vo firme Zoky ako nákupca tovaru. Bola to jeho prvá skúsenosť s veľkoobchodom – a zároveň posledná, keď bol niekomu podriadený.

Neskôr si vybavil živnosť, požičal peniaze, nasadol do auta a išiel do Popradu kúpiť kávu. „Nakúpil som kávu a predal ju s maržou 3,3 %. Neviem prečo práve to číslo, ale fungovalo to,“ smeje sa. Dodával ju známym predajniam, ktoré poznal ešte z čias, keď pracoval ako nákupca.

Už od začiatku podnikania si stanovil druhú zásadu: nikdy nikomu nič nedlžiť. „Aj keby som mal zajtra skončiť, všetkých mojich veriteľov vyplatím,“ hovorí pevne. A keď narazil na odberateľov, ktorí platili neskoro – namiesto toho, aby s nimi prerušil spoluprácu, ako to robili iní, zaviedol systém založený na dôvere.

„Dáme im jeden tovar na splatnosť, ale keď prídeme s ďalším, musia ten predošlý vyplatiť predtým, než im ho zložíme.“ Tak sa zrodila aj jeho tretia zásada: nikdy nelámať palicu nad ľuďmi. „Na takýchto ‘neplatičoch’ sme vyrástli. Dôvera je jadrom obchodu a ak ju neprejavíte voči druhým, ani oni nebudú dôverovať vám.“

Z garáže na vrchol

Firmu Labaš založil v roku 1993. Sídlo? Rodičovská garáž. Začínal s orieškami, kávou, čajom a koreninami. Firma rástla, v roku 1998 sa transformovala na spoločnosť s ručením obmedzeným a presťahovala sa do areálu bývalých textilných závodov na Textilnej ulici v Košiciach, kde sídli dodnes.

Dnes je Labaš najväčším domácim veľkoobchodom s potravinami na Slovensku. Z Košíc zásobuje vyše 3 500 prevádzok a exportuje aj do krajín Európskej únie či USA.

Zlom nastal v roku 2003. Labaš otvoril prvú vlastnú predajňu. Dnes ich pod značkou FRESH Plus prevádzkuje 34. Zároveň vytvoril franšízovú sieť Potraviny FRESH, do ktorej patrí vyše 800 obchodov po celom Slovensku. Názov FRESH vymyslel jeho syn spontánne. „Znel dobre, chutil dobre. Bolo rozhodnuté,“ hovorí Labaš.

Vstup do maloobchodu bol logický krok. „Zahraničná konkurencia drvila malých predajcov. Videli sme, že aj tí najlepší to často vzdávajú, pretože nechceli reinvestovať.“

Rodinná firma s miliardovým výhľadom

Spoločnosť Labaš, s. r. o., je pevne v rukách rodiny. Miroslav vlastní 51 %, zvyšok majú deti a manželka. Dvaja synovia sú aktívne zapojení do vedenia firmy. V roku 2024 dosiahla spoločnosť EBITDA 21,7 milióna eur a obrat viac ako 432 miliónov eur. Viac ako 17 miliónov eur investovali do obnovy predajní a logistiky. Firma zamestnáva takmer 1 800 ľudí.

Labaš osobne trvá na tom, aby produkty privátnej značky boli čo najzdravšie. „Zistil som, že konkurencia používa sladidlá ako aspartám či sacharín. My sme ich nahradili sukralózou. Rozdiel na pulte? Dva centy,“ hovorí. Robí to, aj keď to znižuje zisk. „Keby som vedel, že to škodí, a nič s tým neurobím, nemal by som zo seba dobrý pocit.“

Plánuje rozvíjať aj segment bio. Cieľom je mať v biokvalite všetky základné potraviny – od mäsa až po zeleninu – za dostupné ceny.

Inšpirácia menom Baťa

Podnikanie ho baví dodnes. Hovorí, že keby mal opäť začínať, opäť by si vybral potravinárstvo. „Takže keby nie potravinárstvo, tak potravinárstvo,“ odpovedá. Obdivuje Tomáša Baťu, ktorého vníma ako podnikateľa s jasným systémom, rozvahou a čestným prístupom k ľuďom aj k biznisu.

„Mne sa páčia také baťovské princípy. Myslím, že to bol veľmi rozumný človek a išiel na to veľmi dobre,“ hovorí.

Z Baťovej filozofie si odniesol najmä to, že obchod má byť férový. „Dobrý obchod nie je ten, kde ja zarobím a druhý prerobí. Obchod má byť výhodný pre obe strany. Ako by som z toho mohol mať dobrý pocit, keď vidím, že ten druhý na tom prerobil?“ vysvetľuje. Tento prístup sa premietol aj do jeho zásady nikdy nebyť nikomu dlžný, aj keby mal podnikanie zo dňa na deň ukončiť, všetky záväzky by vyrovnal. 

Labaš verí, že základy, na ktorých firma stojí, sa majú chrániť. „Často sa stane, že príde do firmy nový manažér a hneď chce všetko zmeniť. Inovovať treba, ale opatrne,“ povedal pre Košice Dnes. Svojim nasledovníkom – najmä synom, ktorí sa už aktívne podieľajú na vedení firmy – radí, aby nemenili to, čo funguje. „Tie základné princípy, čo tu fungujú, musia zostať zachované.“

Zo srdca východu

Aj keď mnohí podnikatelia po dosiahnutí úspechu opúšťajú regióny a presúvajú sa do Bratislavy či do zahraničia, Miroslav Labaš zostal verný Košiciam. Sídlo firmy je od začiatku v metropole východu a podľa neho je dôležité najprv posilniť vlastné korene.

„Lepšie to tu poznáme a sme tu doma. Myslím si, že by sme sa mali najprv postarať o východné Slovensko, a až keď tu bude všetko v poriadku, môžeme ísť ďalej,“ hovorí.

Z Košíc zásobuje nielen celý slovenský trh, ale exportuje aj do krajín Európskej únie a do Spojených štátov. Firma má pritom jasné plány zostať pevne zakorenená tam, kde vyrástla. V najbližších troch rokoch plánuje otvoriť päť až šesť nových predajní priamo v Košiciach. Miesto, ktoré mu dalo príležitosť začať, dnes vníma ako priestor, kde má zmysel ďalej investovať a rozvíjať komunitu.

Oddych nevyhľadáva v luxusných rezortoch ani na golfových trávnikoch, ako býva pri veľkopodnikateľoch zvykom. Jeho spôsob ventilácie je jednoduchší, a najmä zakorenený v bežnom živote.

„U mňa je to skôr práca a rodina a s tým spojené aktivity. Príležitostne si zahrám stolný tenis, v zime rád lyžujem a tiež chodím rád do prírody,“ priznáva.

Okrem podnikania sa venuje aj mentálnemu zdraviu manažérov. Napísal knihu, kde radí, ako zvládať stres. „Čo môžeš urobiť, urob hneď. Zavolaj, odpíš, vyrieš to. A večer máš čistú hlavu.“

„Najdôležitejšie pre úspech je, aby si človek veril. Ja som si dával za cieľ vždy rásť. Za roky, čo podnikám, sme každý rok rástli. Treba si nastaviť cieľ, veriť si a napĺňať ho. Usilovne robiť, potom to ide,“ povedal Labaš pre Trend.

Čítaj viac z kategórie: Biznis a startupy