Vedci odhalili paradox šťastia: Honba za radosťou nás robí nešťastnejšími, varujú odborníci

Snažiť sa byť šťastný znie ako dobrý cieľ. Lenže podľa vedcov z Toronta to môže dopadnúť presne opačne. Nová štúdia publikovaná v Applied Psychology: Health and Well-Being ukazuje, že ľudia, ktorí sa často vedome snažia cítiť šťastnejšie, majú v skutočnosti menej sebaovládania.
Vedci tento jav nazývajú „paradox šťastia“ – čím viac sa ho snažíš dosiahnuť, tým viac ti uniká.

Profesor Sam Maglio z Univerzity v Toronte vysvetľuje, že prenasledovanie šťastia je mentálne vyčerpávajúce. „Je to ako snehová guľa,“ hovorí. „Rozhodneš sa byť šťastnejší, ale tým míňaš energiu, ktorú potrebuješ na veci, ktoré by ťa v skutočnosti urobili spokojnejším.“

Keď sa šťastie mení na stres

Maglio prirovnáva tento efekt k pocitu, keď po náročnom dni prídeš domov – unavený a bez síl. Vieš, že by si mal upratať, ale namiesto toho skončíš na gauči s prehliadaním sociálnych sietí. Nie preto, že by ti na poriadku nezáležalo, ale preto, že tvoja mentálna energia je jednoducho preč.

Tento fenomén pritom nie je nový. Už v roku 2018 Maglio so spoluautorkou Aekyoung Kim z Univerzity v Sydney zistili, že ľudia, ktorí sa snažia byť šťastní, majú pocit, že im neustále chýba čas. A tento stres ich robí ešte nešťastnejšími.

„Hľadanie šťastia spotrebúva duševné zdroje. Namiesto prirodzeného prežívania sa snažíš svoje pocity kontrolovať,“ vysvetľuje Maglio.

Sebakontrola verzus túžba po šťastí

Výskumníci oslovili stovky ľudí a sledovali, ako ich túžba po šťastí súvisí so sebaovládaním. Výsledky boli jednoznačné – čím viac sa ľudia snažili byť šťastní, tým menej dokázali odolávať pokušeniam.
Maglio a Kim predpokladajú, že hľadanie šťastia a sebakontrola čerpajú z toho istého zdroja energie.

V jednom z experimentov vedci použili reklamy so slovom „šťastie“. Účastníkov tým podvedome naladili na snahu cítiť sa lepšie, a potom im dali misku čokolád. Kto mal viac sebaovládania, zjedol menej. Výsledok? Tí, ktorí videli „šťastné“ reklamy, zjedli viac. Ich mozog bol už unavený samotnou snahou o šťastie.

V inom teste účastníkov rozdelili na dve skupiny. Jedna mala voliť predmety, ktoré by ich urobili šťastnejšími, druhá len tie, ktoré im boli sympatické. Následne mali riešiť úlohu vyžadujúcu mentálnu výdrž. Skupina zameraná na šťastie to vzdala skôr – jednoducho im došla energia.

Šťastie ako piesok v ruke

Hnať sa za šťastím nie je zbytočné, no podľa Maglia by sme mali zmeniť prístup. „Predstav si šťastie ako piesok na pláži,“ hovorí. „Čím silnejšie ho zvieraš, tým viac ti pretečie medzi prstami. A ak ho držíš pridlho, ruka ťa začne bolieť.“

Riešenie? Uvoľni sa. Nesnaž sa byť šťastný nasilu. Namiesto naháňania nových zážitkov alebo vecí si všímaj, čo už máš. Vďačnosť a prijatie sú jednoduché, no účinné cesty k spokojnosti.

„Nesnaž sa byť neustále super šťastný,“ radí Maglio. „Stačí, keď sa naučíš vážiť si to, čo ti už robí radosť.“

Menej úsilia, viac pokoja

Štúdia z Toronta ponúka triezvu pripomienku v dobe, keď sa z pocitu šťastia stal biznis. Sociálne siete, motivačné videá či svojpomocné knihy v nás často vyvolávajú dojem, že spokojnosť si treba zaslúžiť tvrdou prácou. Výskum však ukazuje opak – čím viac sa na šťastie sústredíš, tým menej energie ti zostane, aby si ho naozaj cítil.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti