Trump nariadil Pentagonu obnovenie jadrových testov. Odborníci bijú na poplach, môže to viesť k reťazovej reakcii zo strany Ruska a Číny

Americký prezident Donald Trump vyvolal vlnu medzinárodných reakcií po tom, ako oznámil zámer obnoviť testovanie jadrových zbraní po viac než troch desaťročiach. Podľa televízia BBC napísal na sociálnej sieti: „Pretože iné krajiny testujú svoje programy, nariadil som ministerstvu vojny, aby začalo testovanie našich jadrových zbraní na rovnakej úrovni.“ Trump svoje rozhodnutie zdôvodnil potrebou udržať krok s Ruskom a Čínou, pričom zdôraznil, že USA disponujú najväčším jadrovým arzenálom na svete.

Tento krok znamená zásadný odklon od politiky jadrového moratória, ktoré Spojené štáty dodržiavajú od roku 1992. Posledný americký test s názvom Divider sa uskutočnil v podzemí nevadského testovacieho komplexu. Odborníci varujú, že opätovné spustenie testov by trvalo najmenej tri roky a mohlo by rozpútať novú globálnu pretekársku logiku v jadrovom zbrojení.

Reakcie Moskvy a Pekingu

Reakcia Ruska na Trumpov krok prišla rýchlo. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov podľa televízie CNBC uviedol: „Trump spomenul, že iné krajiny údajne testujú jadrové zbrane. Doteraz sme o žiadnych testoch nevedeli.“ Zároveň dodal, že testy zbraní Poseidon a Burevestnik „v žiadnom prípade nemožno interpretovať ako jadrové testy“.

Moskva zároveň pripomenula, že Spojené štáty ju o svojom zámere oficiálne neinformovali. „Ak niekto odstúpi od moratória, Rusko bude konať primerane,“ odkázal Peskov s tým, že konkrétne kroky zatiaľ špecifikovať nechce. Čína vyzvala Washington, aby „úprimne plnil svoje záväzky podľa Zmluvy o všeobecnom zákaze jadrových skúšok (CTBT)“ a zachoval svoje doterajšie moratórium.

Obavy z novej jadrovej pretekárskej éry

Podľa denníka Politico vyvolal Trumpov príkaz rozruch aj medzi americkými politikmi. Demokratická senátorka Jacky Rosenová z Nevady upozornila na riziká návratu k jadrovým testom: „Neexistuje žiadny dôvod, prečo by sme mali znova začať s explozívnym testovaním. Urobíme všetko pre to, aby sme to zastavili.“

Niektorí republikáni však prezidenta podporili. Tvrdia, že ide o symbolický krok, ktorý má posilniť odstrašovaciu silu USA, píše Politico. Bývalý šéf Národnej bezpečnostnej rady Alex Gray vyhlásil, že testy majú „dôležitý demonštračný efekt, ktorý pripomína spojencom aj protivníkom, že Spojené štáty sú odhodlané brániť svoju odstrašovaciu schopnosť.“

Odborníci z mimovládnych organizácií, ako je Arms Control Association, však varujú, že obnovenie testov by mohlo viesť k reťazovej reakcii – k testovaniu zo strany Ruska, Číny či ďalších jadrových mocností a k zrúteniu systému nešírenia jadrových zbraní.

Technické a právne limity testovania

Aj keď Spojené štáty podpísali Zmluvu o zákaze jadrových skúšok, nikdy ju neratifikovali. Formálne teda nemajú právnu prekážku testy obnoviť. V praxi však ide o mimoriadne zložitý proces – podľa odhadov Národného laboratória v Los Alamos by spustenie podzemných testov trvalo najmenej 36 mesiacov a stálo stovky miliónov dolárov.

Americké ministerstvo energetiky pritom každoročne potvrdzuje, že jadrový arzenál USA je bezpečný a funkčný aj bez testovania. Program simulácií a výpočtových modelov umožňuje overovať spoľahlivosť zbraní bez fyzických explózií. „Neexistuje žiadna technická, vojenská ani politická potreba obnoviť jadrové testovanie,“ napísal Daryl Kimball, výkonný riaditeľ ACA pre BBC.

Politické dôsledky: hrozba pre globálnu stabilitu

Trumpovo rozhodnutie prichádza len niekoľko mesiacov pred vypršaním platnosti dohody New START – poslednej veľkej zmluvy medzi USA a Ruskom, ktorá obmedzuje počet strategických jadrových hlavíc. Odborníci varujú, že obnovenie testov by mohlo zmariť rokovania o jej predĺžení a oslabiť dôveru medzi jadrovými mocnosťami.

Podľa údajov BBC a Federácie amerických vedcov má USA približne 5 200 jadrových hlavíc, Rusko okolo 5 500 a Čína približne 600. Trump však upozornil, že čínske zbrojenie sa môže „do piatich rokov vyrovnať americkému“.

Napriek jeho rétorike nie je jasné, či skutočne plánuje testovať jadrové výbuchy, alebo iba nosné systémy. Ako poznamenal viceadmirál Richard Correll: „Nepredpokladám, že prezidentove slová znamenali jadrové testovanie. Ani Rusko, ani Čína neuskutočnili žiadny explozívny test.“

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie