Konsolidácia už Slovákov unavuje. Máme jej plné zuby a blížime sa ku kritickému bodu, varujú odborníci
- Konsolidácia sa nám začína prejedať
- Slovensko čelí nebezpečnej únave zo šetrenia a zvyšovania daní
- Zisti, prečo to môže ohroziť nielen tvoju budúcnosť
- Konsolidácia sa nám začína prejedať
- Slovensko čelí nebezpečnej únave zo šetrenia a zvyšovania daní
- Zisti, prečo to môže ohroziť nielen tvoju budúcnosť
Konsolidácia verejných financií posúva Slovensko čoraz bližšie ku kritickému bodu. Prijímané opatrenia sa začínajú ľuďom prejedať. Po sérii úsporných balíkov a nepríjemných, no nevyhnutných opatrení sa čoraz častejšie ozývajú hlasy, že už toho máme dosť. V praxi to môže mať hneď niekoľko negatívnych dôsledkov.
Dostavuje sa tzv. konsolidačná únava, píše Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ). Ide o psychologický aj politický stav, keď ochota pokračovať v ozdravovaní verejných financií prudko klesá, a to bez ohľadu na politické tričká.
Konsolidácia začína Slovákov unavovať
Spočiatku sme ako spoločnosť vnímali konsolidáciu verejných financií ako správnu vec. Ľudia boli ochotní znášať dočasné obete – znižovanie verejných výdavkov, zvyšovanie daní či obmedzenia v sociálnej oblasti – pretože verili v lepšiu budúcnosť. Ak však túto víziu stratíme, hrozí rezignácia. Politici prestanú prijímať nepopulárne opatrenia, ľudia ich prestanú podporovať a cesta k udržateľným verejným financiám sa zastaví.
Je veľmi jednoduché voliča rozmaznať novými dávkami a sociálnymi balíčkami, no priznať, že ich čas sa musí nevyhnutne skončiť, už také jednoduché nie je.#socialnebalicky #iness #verejnefinancie #populizmus #konsolidacia pic.twitter.com/JjPE1yxQGl
— INESS Institute (@INESSinstitute) October 28, 2025
Slovensko nie je prvá krajina, ktorá čelí takejto situácii. Príkladom je Grécko, ktoré sa v rokoch 2010 až 2015 zmietalo v hlbokej kríze. Po deviatich balíkoch reforiem, troch kolách zahraničnej pomoci a dramatickom referende sa Gréci rozhodli pre politickú zmenu – namiesto pokračovania v reformách nastúpila radikálna ľavica, ktorá reformy dočasne zablokovala. Nakoniec ich však krajina musela prijať, ale za cenu ďalšieho oddialenia ozdravenia a ešte väčšej ekonomickej bolesti, ktorá intenzívne zasiahla jej obyvateľov.
Na Slovensku sa objavuje podobný trend. Po troch balíkoch konsolidačných opatrení sa verejné financie síce mierne zlepšili, ale dlhodobá udržateľnosť sa prakticky nezmenila. Navyše, politická rétorika je čoraz menej konštruktívna – na jednej strane sa volá po „nedotknuteľnosti sociálnych štandardov“, na druhej strane sa šíri naratív o tom, ako „konsolidácia ožobračuje ľudí“. Takéto výroky podkopávajú dôveru v potrebu a účinnosť ekonomických reforiem.
Problémy stále narastajú
Problémom je, že bez bolestivých zásahov to nejde. Všetky reformy si vyžadujú dočasné obmedzenia. Konsolidácia znamená, že niekto bude musieť zaplatiť – nižšími dávkami, vyššími daňami alebo znížením benefitov. Ak to však budeme stále niekomu kompenzovať, iní to ponesú namiesto nich a systém sa nikdy nestabilizuje.
Martin Šuster, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť, prirovnáva situáciu k turistom v zasnežených horách. Tí vedia, že musia pokračovať vo svojej ceste, hoci sú vyčerpaní a premrznutí. Ak však stratia nádej, že sa dostanú do cieľa, jednoducho si ľahnú do snehu a do cieľa sa nedostanú. Rovnaký scenár hrozí aj našej spoločnosti – ak neuvidíme jasný plán a zmysel ďalšej námahy, vzdáme sa.
Ekonomické varovanie od Mikloša rezonuje naprieč krajinou. Rozpočet na rok 2026 je len ilúziou stabilizácie, nie skutočnou konsolidáciou. #SITA #rozhovor #ivanmiklos #financie #konsolidacia #ficovavlada #ekonomika #Slovakia
Viac na ▶️▶️▶️https://t.co/ylsf1mhwya pic.twitter.com/Mr46AfjKSu
— Sita.sk (@webnovinysk) October 30, 2025
Aby sme sa tejto kolektívnej únave vyhli, potrebujeme dlhodobú víziu, ku ktorej sa prihlási nielen vláda, ale aj opozícia. Potrebujeme plán, ktorý prekračuje trvanie jedného volebného obdobia a ktorý bude systematický, realistický a trpezlivo komunikovaný.
Bez vízie sa z konsolidácie stane len opakovanie bolestivých zásahov bez jasného cieľa – a to je najrýchlejšia cesta k rezignácii.
V konečnom dôsledku platí: ak sa dnes trocha neunavíme, zajtra sa unavíme oveľa viac. Udržateľné verejné financie nie sú cieľom samy o sebe. Sú nástrojom na to, aby Slovensko zostalo schopné poskytovať kvalitné verejné služby, dôchodky, zdravotníctvo a vzdelávanie aj pre budúce generácie. Ak sa vzdáme teraz, budeme za to draho platiť neskôr.
Čítaj viac z kategórie: Ekonomika
Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť