Bývalý šéf NATO spomína na najťažší rozhovor života: „Všetci sme sa báli o život prezidenta Zelenského“

Bývalý generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg si v rozhovore pre denník The Times spomenul na „bolestivý moment“ z februára 2022, keď odmietol naliehavú žiadosť prezidenta Volodymyra Zelenského o uzavretie ukrajinského vzdušného priestoru.

Ako uviedol, „všetci sme sa báli o život prezidenta Zelenského a jeho rodiny. Volal mi z bunkra v Kyjeve, ruské tanky boli len pár ulíc odtiaľ.“ Zelenský podľa Stoltenberga argumentoval, že NATO už podobné operácie uskutočnilo – nad Bosnou či severným Irakom.

Stoltenberg však žiadosť odmietol, pretože by to znamenalo priamy vojenský stret s Ruskom. „Ak by sme chceli uzavrieť ukrajinský vzdušný priestor, museli by sme zničiť ruské protivzdušné systémy v Rusku a Bielorusku. To by znamenalo plnohodnotnú vojnu medzi NATO a Ruskom,“ vysvetlil. Vtedajší americký prezident Joe Biden podľa neho zdôraznil, že „Spojené štáty nebudú riskovať tretiu svetovú vojnu pre Ukrajinu“.

Protiklady aliancie

Stoltenberg v texte pre The Times priznal, že rozhodovanie na začiatku ruskej invázie stálo na hranici dvoch protichodných cieľov – podporiť Ukrajinu, no zároveň zabrániť rozšíreniu vojny na celý kontinent. „Ak by naším jediným cieľom bolo víťazstvo Ukrajiny, mohli sme vyslať vojakov a letectvo. No to by znamenalo priamy konflikt s Ruskom,“ uviedol.

Podľa neho sa NATO rozhodlo pre kompromis – rozsiahlu vojenskú a finančnú pomoc bez priamej účasti. Stoltenberg túto stratégiu prirovnal k prístupu USA pred druhou svetovou vojnou, keď Washington dodával Británii zbrane, no nepripojil sa k bojom, kým neprišiel útok na Pearl Harbor. „Naším cieľom je vyhnúť sa vlastnému Pearl Harboru,“ dodal.

Zároveň však priznal, že pomoc Západu prišla „príliš neskoro“. Ako sme písali v tomto článku, od anexie Krymu v roku 2014 podľa neho spojenci podcenili riziko eskalácie. „Obávali sme sa, že podpora Ukrajiny vyprovokuje Rusko, no práve jej absencia Putina povzbudila,“ napísal v memoároch On My Watch.

Afganistan a Trump

Stoltenberg otvorene nazval pád Kábulu v roku 2021 „najväčšou porážkou NATO“. Afgánsky viceprezident mu vraj vtedy povedal: „Zlyhali ste.“ Stoltenberg priznal, že napriek utrpeniu obyvateľov bolo stiahnutie vojsk správnym rozhodnutím: „Budovať slobodnú a demokratickú spoločnosť silou bolo príliš ambiciózne.“

Ďalšou skúškou bola éra Donalda Trumpa, ktorú Stoltenberg opísal v komentári pre denník The Guardian ako „najťažšiu skúšku jednoty v dejinách aliancie“. Trump počas kampane označil NATO za „zastarané“ a po nástupe do úradu tlačil na európskych partnerov, aby zvýšili výdavky na obranu. Počas bruselského summitu v roku 2018 dokonca pohrozil odchodom USA.

Ako Stoltenberg spomína, „cítil som, že celý projekt sa rúca“. Situáciu zachránili zmierlivé slová Angely Merkelovej a Emmanuela Macrona, ktorí pripomenuli, že Európa už platí cenu v „krvi a obetiach“. Napätie napokon rozptýlil holandský premiér Mark Rutte, ktorý Trumpa pochválil za „lídrovskú silu“. Po tejto pochvale prezident upustil od hrozieb a verejne vyhlásil, že Spojené štáty „ostávajú silne oddané NATO“.

Budúcnosť aliancie

Dnes Stoltenberg ako nórsky minister financií trvá na potrebe pokračovať v podpore Kyjeva. „Ak má Putin zaplatiť za vojnu príliš vysokú cenu, bude ochotný sadnúť si za rokovací stôl,“ tvrdí. Nórsko podľa neho poskytuje rekordnú pomoc – až sedem miliárd eur, z väčšej časti vojenskú.

Stoltenberg uzatvára, že mierové rokovania musia zostať v rukách Ukrajiny. „Našou úlohou nie je dávať Kyjevu rady, ale poskytovať mu podporu,“ zdôraznil. Jeho spomienky tak mapujú dekádu, v ktorej NATO čelilo najväčším skúškam od konca studenej vojny – a ktorá ukázala, že aliancia prežíva nielen vďaka tankom, ale aj vďaka trpezlivosti svojich lídrov.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie