Predseda Vojenského výboru NATO admirál Giuseppe Cavo Dragone pre Financial Times povedal, že aliancia prehodnocuje svoj doteraz prevažne reaktívny prístup, keďže Európa čelí rastúcemu počtu hybridných incidentov spájaných s Ruskom. Medzi nedávne udalosti patrili poškodenia podmorských káblov v Baltskom mori, rozsiahle kyberútoky naprieč kontinentom a pohyb dronov pri hraniciach spojencov.

„Študujeme všetko… V kybernetickej oblasti sme doteraz skôr reaktívni,“ uviedol Dragone. „Zvažujeme, či neprejsť k agresívnejšiemu alebo proaktívnejšiemu prístupu namiesto toho reaktívneho.“

Predstihový (pre-emptívny) úder NATO ako obrana

Dodal, že kybernetické protiútoky by boli z hľadiska realizácie najjednoduchšie, keďže mnohé členské štáty NATO už disponujú ofenzívnymi kapacitami. Reakcie na fyzickú sabotáž alebo narušenia dronmi by však boli podstatne komplikovanejšie.

Podľa Dragoneho by za určitých okolností mohol byť „preemptívny úder“ považovaný za formu obrany. „Je to ďaleko od nášho bežného uvažovania a správania,“ poznamenal.

„Možnosťou by mohlo byť agresívnejší než náš protivník. Otázkami zostávajú právny rámec, jurisdikcia a to, kto by takéto kroky vykonal.“

Niekoľko diplomatov zo spojeneckých krajín, najmä z východnej Európy, vyzýva NATO, aby sa vzdalo prevažne reaktívnej stratégie a začalo prijímať opatrenia, ktoré by Moskvu stáli reálne náklady.

„Ak budeme iba reagovať, v podstate tým Rusko povzbudzujeme, aby pokračovalo a ďalej nám škodilo,“ povedal pre Financial Times jeden z diplomatov z pobaltských štátov. „Hybridná vojna je asymetrická – ich stojí málo a nás veľa. Musíme byť tvorivejší.“

Baltic Sentry

Napriek týmto obavám predstavitelia NATO poukazujú aj na konkrétne výsledky, napríklad na operáciu Baltic Sentry zameranú na ochranu kritickej podmorskej infraštruktúry. Kombinované námorné a vzdušné hliadky s účasťou lodí, lietadiel a námorných dronov zabránili opakovaniu incidentov s prestrihnutými káblami, ktoré sa v rokoch 2023 a 2024 spájali s plavidlami ruskej tieňovej flotily využívanej na obchádzanie západných sankcií.

„Od začiatku operácie Baltic Sentry sa nič neudialo. To znamená, že toto odstrašovanie funguje,“ povedal Dragone.

Nemecko dobieha zameškané v obrane: Bundeswehr chystá rozsiahle posilnenie útočných strojov

Americké garancie už nie sú vnímané ako samozrejmosť

Berlín  nedávno upozornil, že Rusko môže byť schopné napadnúť členský štát NATO v horizonte štyroch rokov. Šéfka európskej diplomacie Kaja Kallas pre Bloomberg povedala: „Rusko skúša, ako ďaleko môže zájsť. Snaží sa zasievať strach v našich spoločnostiach.“

Európa zároveň zažíva oslabenie dôvery voči americkým bezpečnostným záväzkom. Analytici upozorňujú, že po prvý raz za sedem desaťročí už americká ochrana nie je vnímaná ako automatická.

Iulia Joja z Middle East Institute pre Bloomberg uviedla: „Európania už nevnímajú americké garancie ako samozrejmosť.“

Európa sa pripravuje

Minulý týždeň prezident Emmanuel Macron oznámil, že Francúzsko v reakcii na rastúcu hrozbu zo strany Ruska obnoví dobrovoľnú vojenskú službu,  štvrťstoročie po zrušení povinnej vojenskej služby.

Francúzsky generál a náčelník generálneho štábu Fabien Mandon zároveň podľa Kyiv Post doma vyvolal pobúrenie vyhlásením, že Francúzsko musí byť pripravené „stratiť svoje deti“, pričom varoval, že Rusko sa „pripravuje na konfrontáciu s našimi krajinami do roku 2030“.

Švédsko medzitým zvažuje nákup balistických rakiet dlhého doletu a striel s plochou dráhou letu, keďže sa podľa švédskych ozbrojených síl očakáva, že vojenská hrozba zo strany Moskvy sa v najbližších piatich rokoch zvýši. Vyplýva to z vládneho memoranda.

Navrhované systémy by mali dolet až do 2 000 kilometrov, čo by Švédsku umožnilo zasiahnuť ciele hlboko na území Ruska.

Náčelník generálneho štábu obrany Carl-Johan Edström zdôraznil, že tieto zbrane by boli použité výlučne v prípade ruského útoku na NATO a aktivácie článku 5 o kolektívnej obrane.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie