„Dokážem to“ sa dá trénovať. Expert odhalil, ktoré 2 veci robia odvážni ľudia inak

  • Odvaha nie je vrodený dar, ale tréning mysle a správania
  • Odborníci vysvetľujú, ako si ju dokáže vybudovať každý
odvaha, žena, muž, úspech
  • Odvaha nie je vrodený dar, ale tréning mysle a správania
  • Odborníci vysvetľujú, ako si ju dokáže vybudovať každý
ČLÁNOK POKRAČUJE POD REKLAMOU

Strach je jednou z najstarších ľudských emócií. Chráni nás, ale rovnako nás aj brzdí — často práve v momentoch, keď by sme potrebovali konať najodvážnejšie.

Mnohí si myslia, že odvaha je výsadou hrdinov, pilotov či záchranárov. No psychológovia čoraz jasnejšie ukazujú, že odvaha nie je talent, ale zručnosť, ktorú možno cielene budovať.

Vnútorný pocit „dokážem to“ nevzniká náhodou. Je výsledkom prípravy, tréningu a postupného prekonávania obáv v malých, každodenných situáciách. Tieto veci robia odvážni ľudia inak a takto môže rovnaké mechanizmy využiť každý z nás.

Reakcia, ktorú vieme ovplyvniť

Naše obavy sa často javia ako niečo automatické – akoby sa v nás zapínali bez možnosti kontroly. Moderná psychológia však ukazuje pravý opak. Odvaha nie je vrodený dar, ktorý má len pár vyvolených. Je to zručnosť, ktorú dokáže cielene budovať každý z nás. Kľúčovým pojmom je „self-efficacy“ – presvedčenie, že sme schopní zvládnuť to, čo je pred nami.

Podľa výskumníkov, ktorí skúmali ľudí schopných konať odvážne aj pod extrémnym tlakom, nejde len o klasickú sebadôveru. Odvážni ľudia si postupne vytvorili identitu, v ktorej sa stali kompetentnými, pripravenými a odhodlanými jednotlivcami, upozorňuje portál CNBC.

Rozvíjaj konkrétne zručnosti, nielen informácie

Odvaha nestojí na abstraktnom pocite. Vyrastá zo schopností, ktoré máme v rukách. Ak chce byť niekto dobrý v predaji, potrebuje ovládať pitching, budovanie vzťahov a prácu s klientom.

Lekár zase potrebuje medicínske aj komunikačné zručnosti. Profesionáli, ktorí pôsobia odvážne, robia jednu vec inak – netrénujú „aby to nejako išlo“. Trénujú, aby v tom boli najlepší, hovorí Ranja Gulati.

Ranjay Gulati je profesorom podnikovej administratívy a uznávaným sociológom. Je autorom kníh Deep Purpose (2022) a How to Be Bold (2025). Jeho výskum sa zameriava na odomykanie potenciálu organizácií a ľudí a ukazuje, ako úspešné firmy prosperujú za každých okolností. Súčasne inšpiruje jednotlivcov, aby zosúladili svoj osobný cieľ s cieľom organizácie.

The Economist, Financial Times a Economist Intelligence Unit ho radia medzi najvplyvnejších akademikov v oblasti manažmentu. Za svoj výskum a pedagogickú činnosť získal viacero ocenení.

Bežné školenia či prezentácie zvyčajne poskytujú informácie, no tie v kritických situáciách nestačia. Odborníci upozorňujú, že rozhodujúci je tréning pod tlakom – simulácie, praktické cvičenia a opakovanie v realistických scenároch. Práve tieto momenty budujú vnútorný pocit „dokážem to“, ktorý sa neskôr premení na čin.

Problémom je, že v každodennom živote si na takéto precízne tréningy nenájdeme čas. A práve tu podľa expertov robíme chybu. Zanedbávanie prípravy znamená, že sa vzdávame možnosti posilniť svoj pocit kontroly – a tým aj svoju odvahu.

Buduj všeobecnú kompetentnosť a odolnosť

Odvaha sa neopiera len o konkrétne vedomosti. Potrebuje aj niečo širšie – vnútornú istotu, že zvládneme nečakané situácie, pretože sme adaptabilní, odolní a pripravení. Tento pocit je základom tzv. všeobecnej kompetentnosti.

NASA astronaut Terry Virts opisuje, ako zásadne naň vplývalo prežitie v extrémnych podmienkach počas výcviku. „Intenzívne trávenie času s mojimi kamarátmi, keď sme boli tlačení na hranice našich fyzických a psychických možností, urobilo pre moje sebavedomie viac ako čokoľvek iné, čo som doteraz zažil,“ vysvetľuje.

Až drsné podmienky mu ukázali, že dokáže vydržať viac, než si myslel. Tento pocit sa potom preniesol aj do situácií, ktoré by bežného človeka paralyzovali strachom.

Nie každý z nás môže absolvovať vojenský alebo astronautický výcvik. No experti zdôrazňujú, že podobný efekt dosiahneme, ak cielene vstupujeme do situácií, ktoré nás posúvajú mimo komfortnej zóny.

Patria sem napríklad:

  • rok štúdia či pobytu v krajine s cudzím jazykom,
  • dobrovoľné prevzatie náročnej úlohy v práci,
  • športové výzvy ako maratón, lezenie či triatlon,
  • učenie sa novej zručnosti vyžadujúcej disciplínu a vytrvalosť.

Každý takýto krok posilňuje psychickú odolnosť. A tá je základom odvahy.

Ako vzniká každodenná odvaha?

Odvaha nie je o tom, že necítime strach. Je o tom, že konáme napriek nemu. Odborníci upozorňujú, že práve kombinácia konkrétnych zručností a všeobecnej odolnosti vytvára „odvážny mindset“, ktorý mení naše správanie.

Tento proces možno prirovnať k tréningu svalov. Každé vystúpenie z pohodlia, každý moment, keď riešime problém bez úteku, každý cieľ, ktorý dokončíme, pridáva ďalšiu „vrstvu“ sebavedomia. Vďaka tomu sa nabudúce odhodláme ešte rýchlejšie.

Ako hovorí hlavná autorka výskumu: „Keď vytrváte v prekonávaní prekážok a dosahovaní cieľov, získate všeobecný pocit sily a sebavedomia.“ 

Odvaha je tréning, ktorý začína malými krokmi

Výskumy ukazujú, že odvahu možno budovať podobne ako akúkoľvek inú schopnosť. Nevyžaduje si zvláštne genetické predispozície ani mimoriadne povahy. Vyžaduje si prípravu, tréning a ochotu vystaviť sa nepohodliu.

Na začiatku pritom nemusia byť žiadne veľké činy. Často stačí drobný krok, ktorý sme dlho odkladali – oslovenie nového klienta, prihlásenie sa na projekt, ktorý nás desí, alebo športová výzva, ktorú považujeme za nedosiahnuteľnú. Každý taký krok zvyšuje pocit vlastnej efektivity. A práve ten je základom odvahy.

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívne príbehy

Zdroje: CNBC, Ranja Gulati, Terry Virts

Najnovšie videá

Trendové videá