Home office môže zlepšiť duševné zdravie až o 15 percent. Hybridný model práce má prekvapivo silný vplyv na psychiku žien
- Nová štúdia odhaľuje, komu home office skutočne prospieva
- Najväčší efekt má na ženy a ľudí s oslabeným duševným zdravím
- Nová štúdia odhaľuje, komu home office skutočne prospieva
- Najväčší efekt má na ženy a ľudí s oslabeným duševným zdravím
Práca z domu sa po pandémii, zdá sa, pevne zakorenila vo viacerých profesiách. Ako píše portál Science Alert, obzvlášť citeľné je to v austrálskej pracovnej kultúre.
Napriek tomu sa stále vedú diskusie o tom, či dlhodobé sedenie pri notebooku v obývačke prospieva našej psychike, alebo naopak škodí. Nový výskum prináša odpovede na otázky, ktoré si kladie veľa zamestnancov: „Zlepšuje home office duševné zdravie? Koľko dní doma je ideálnych? A kto z tejto flexibility profituje najviac?“
Autori štúdie, Jan Kabátek a Ferdi Botha, analyzovali veľký súbor dát a vďaka nemu sa dostali k prekvapivým zisteniam. Výsledky pritom vychádzajú z dlhodobých údajov viac ako 16-tisíc austrálskych zamestnancov.
Výskum, ktorý mapoval celé dve desaťročia
Vedci použili dáta z dlhodobého prieskumu HILDA (Household, Income and Labour Dynamics in Australia), ktorý už 20 rokov sleduje prácu, príjem aj duševnú pohodu austrálskych domácností. Z analýzy zámerne vynechali roky 2020 a 2021, teda obdobie pandémie, keď duševné zdravie obyvateľov ovplyvňovalo množstvo faktorov mimo samotnej práce z domu.
Vďaka tomu dokázali presne sledovať, ako sa menila psychická pohoda ľudí v súvislosti s dvoma faktormi: dĺžkou dochádzania do práce a počtom dní strávených na home office. Z analýzy pritom odfiltrovali vplyv veľkých životných zmien, ako je narodenie dieťaťa či zmena zamestnania.

Mužom škodí dochádzanie viac
Zaujímavým výsledkom je rozdiel medzi mužmi a ženami. Ukázalo sa, že u žien nemala dĺžka dochádzania takmer žiadny merateľný vplyv na duševné zdravie. U mužov však áno — najmä u tých, ktorí už predtým trpeli slabšou psychickou pohodou.
Predĺženie dochádzania o pol hodinu denne sa u mužov prejavilo poklesom ich duševnej pohody, ktorý výskumníci prirovnali k zníženiu rodinného príjmu o 2 %. Efekt bol síce relatívne mierny, no citeľný.
Pre ženy je najvýhodnejší hybridný režim
Pri práci z domu sa rozdiely medzi mužmi a ženami ukázali ešte výraznejšie. Zatiaľ čo u mužov sa neprejavil žiadny významný vplyv – ani pozitívny, ani negatívny – u žien bol efekt home officu veľmi silný.
Najlepšie výsledky dosiahli ženy, ktoré pracovali prevažne z domu, no aspoň jeden až dva dni týždenne trávili v kancelárii alebo na pracovisku. Tento hybridný model výrazne podporil psychickú pohodu najmä u žien, ktoré už na začiatku štúdie zápasili s horším duševným zdravím. Účinok pritom vedci prirovnali k zlepšeniu finančnej situácie o 15 %.
Zaujímavé je, že pozitívny vplyv home officu nebol spôsobený len kratšou či nulovou dochádzkou. Výskum totiž vplyv dochádzania zohľadnil samostatne. Znamená to, že výhody práce z domu pramenia z iných faktorov — napríklad z menšieho pracovného stresu či lepšieho zosúladenia práce s rodinnými povinnosťami.
Slabší alebo jednorazový home office sa na duševnom zdraví žien neprejavoval. Údaje o ženách pracujúcich výhradne z domu boli navyše obmedzené, takže výsledky v tejto časti sú menej jednoznačné.
Rozdelenie domácich povinností je v Austrálii stále výrazne rodovo nerovnomerné. Ženy tak častejšie kombinujú platenú prácu s neplatenou starostlivosťou o domácnosť, čo vysvetľuje, prečo im flexibilita priestorovo-časového režimu skutočne pomáha. Naopak, muži sa vo väčšej miere spoliehajú na sociálne väzby na pracovisku, čo môže tlmiť pozitívny účinok home officu.
Odporúčanie pre zamestnancov a zamestnávateľov
Najcitlivejší na to, odkiaľ pracujú, sú ľudia, ktorí už majú zhoršené duševné zdravie. Pre ženy v tejto skupine môže byť práca z domu doslova život meniaca — výrazne zmierňuje psychický tlak. Pre mužov môže byť kľúčovým faktorom najmä zníženie alebo eliminácia dochádzania.
Zamestnanci s dobrou psychickou pohodou sa síce tiež môžu cítiť lepšie pri flexibilnom rozvrhu, no ich reakcia je celkovo omnoho slabšia.
Pre zamestnanca sa odporúča jednoduchá vec – sleduj, ako na teba pôsobí dĺžka dochádzania a rôzne typy pracovného režimu. Najnáročnejšie úlohy si plánuj na dni, keď si v prostredí, kde sa cítiš najlepšie.
Zamestnávatelia by podľa odborníkov mali ponúkať flexibilitu a brať ohľad na zamestnancov s horším psychickým rozpoložením. Podľa štúdie je totiž hybridný model najvýhodnejší. To znamená, že zamestnanec môže pracovať aj z domu, aj chodiť na pracovisko. Samozrejme, nie pri všetkých prácach je možné tento model uplatniť.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: Science Alert, Science Direct, Melbourn Institute