Do roku 2050 ubudne pol milióna pracujúcich: Slovensko starne a štát nemá peniaze. Kto sa postará o dôchodcov?

Starnutie populácie je časovaná bomba, ktorá na Slovensku tiká hlasnejšie, než si väčšina z nás uvedomuje. Kým dnes sa intenzívne diskutuje o dôchodkoch, téma dlhodobej starostlivosti o seniorov a odkázaných ostáva v úzadí. Pritom práve táto oblasť bude v najbližších desaťročiach čeliť obrovským výzvam, upozorňuje Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).

Podľa slov Jána Tótha, predsedu RRZ, sa tejto téme venuje nedostatočná pozornosť, pričom ide o jeden z najväčších problémov, ktorým bude naša krajina v najbližších desaťročiach čeliť.

Dramatické demografické zmeny na obzore

Čísla hovoria jasnou rečou. Zatiaľ čo v minulosti sa na Slovensku rodilo ročne až 100-tisíc detí, dnes je to len polovica. Do roku 2050 pribudne približne 300-tisíc dôchodcov a zároveň ubudne 500-isíc ľudí v produktívnom veku. Slovensko sa tak v priebehu niekoľkých desaťročí stane krajinou s podobne starou populáciou, akú má dnes Japonsko.

„Slovensko sa dnes v rámci EÚ27 radí ku krajinám s najdynamickejšie rastúcim zastúpením seniorskej zložky spoločnosti , a predpokladá sa, že v roku 2060 sa z hľadiska indexu starnutia zaradí ku krajinám s najstaršou populáciou Európskej únie,“ uvádza Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny na svojom webe.

Podľa RRZ starnutie populácie dramaticky zvýši počet odkázaných osôb v sociálnych službách alebo osôb poberajúcich príspevky ŤZP o takmer 100-tisíc ľudí. Tento nárast môže byť dokonca ešte vyšší, keďže dopyt po službách dlhodobej starostlivosti bude ovplyvnený aj zmenšenou kapacitou rodinných príslušníkov – máme menej detí a ženy viac pracujú.

Minimálna mzda 2025 v Európe: Vedie krajina s 2 704 eurami, Slovensko značne zaostáva (REBRÍČEK)

Napriek závažnosti situácie Slovensko venuje dlhodobej starostlivosti podstatne menej pozornosti ako iné vyspelé krajiny. Výdavky v tejto oblasti dosahujú menej ako polovicu priemeru krajín OECD. Zároveň čelíme akútnemu nedostatku dostupných a kvalitných služieb, najmä v oblasti terénnej a ambulantnej starostlivosti.

Na túto situáciu dlhodobo upozorňuje aj Európska komisia a OECD, ktoré odporúčajú Slovensku výrazne posilniť túto oblasť. V rámci Plánu obnovy sa Slovensko zaviazalo k reforme financovania, ktorá by od roku 2025 mala zvýšiť prostriedky na ambulantné a terénne služby o takmer 200 miliónov eur.

Verejné financie ako limitujúci faktor

Problém je, že verejné financie sú už teraz pod obrovským tlakom. „Dlhodobá udržateľnosť verejných financií je blízko hranice vysokého rizika,“ upozorňuje Tóth. „Deficit štátu vysoko prekračuje povolený limit, napriek tomu, že štát zvýšil svoje príjmy na najvyššiu úroveň.“

Zaujímavým faktom je, že až polovicu súčasného deficitu tvorí dôchodkový systém. Bez zásadného ozdravenia verejných financií si štát nebude vedieť plniť svoje povinnosti voči budúcim generáciám a dlh by bez zmien neudržateľne rástol.

Ako z tejto pasce von?

RRZ identifikuje niekoľko možných ciest, ako zabezpečiť financovanie dlhodobej starostlivosti:

Je tiež dôležité poznamenať, že na Slovensku sú domácnosti nadpriemerne ohrozené chudobou najmä v prípade neúplných rodín a mnohodetných rodín. Naopak, dôchodcovia majú podpriemernú mieru chudoby.

Situácia si vyžaduje systémové riešenia a odvahu politikov prijímať aj nepopulárne opatrenia. Bez toho bude zabezpečenie dôstojnej starostlivosti o rastúci počet seniorov a odkázaných osôb čoraz náročnejšie. Otázka znie: Dokážeme ako spoločnosť túto výzvu zvládnuť?

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska