Rusko testuje hranice chemickej vojny: Použitie tejto zbrane by mohlo byť horšie ako jadrová zbraň, varujú experti

Rusko podľa viacerých expertov postupne posúva hranice toho, čo je v moderných konfliktoch ešte považované za „nepoužiteľné“. Zatiaľ čo na Ukrajine čelí obvineniam z nasadzovania zakázaných chemických látok proti vojakom v zákopoch, v odborných kruhoch rastú obavy, že Moskva zároveň pracuje na vývoji nových nervovoparalytických jedov.

Obavy z vývoja nových nervových látok

Denník The i Paper upozorňuje, že západní bezpečnostní predstavitelia sa obávajú pokračujúceho ruského výskumu chemických zbraní, hoci Moskva tvrdí, že posledné zásoby zlikvidovala v roku 2017. Ako pre denník uviedol Vil Mirzajanov, vedec zapojený do vývoja Novičoku v 80. rokoch, Rusko je podľa jeho presvedčenia „stále vo vývoji nervových látok“.

Mirzajanov zároveň vyjadril presvedčenie, že cieľom môže byť vytvorenie jedov, ktoré by boli účinnejšie a zároveň by sa dali ťažšie identifikovať pri vyšetrovaniach.

V rozhovore pre The i Paper naznačil, že pri smrti Alexeja Navaľného mohla byť použitá látka iného typu než známy Novičok, pričom spomenul možnosť karbamátových zlúčenín. Podľa jeho slov by to mohlo zapadať do snahy vyhnúť sa otvorenému porušeniu dohovorov, ktoré sú spojené s veľkou politickou pozornosťou. Kremeľ tieto tvrdenia odmieta a naďalej tvrdí, že Navaľnyj zomrel prirodzenou smrťou.

Salisbury ako politický odkaz

The i Paper zároveň pripomína, že použitie Novičoku v britskom Salisbury v roku 2018 malo širší význam než len pokus o vraždu. Profesor Alastair Hay pre denník uviedol, že išlo o jasný signál typu „stále máme túto schopnosť“ a o demonštráciu technologickej úrovne ruských chemikov. Podľa neho by ruskí vedci mohli vyvinúť aj látky, ktoré by boli ešte toxickejšie a účinnejšie v minimálnych dávkach.

Bývalý šéf britskej obrany proti chemickým útokom Hamish de Bretton-Gordon pre The i Paper upozornil, že Rusko už dnes využíva chloropikrín na Ukrajine na vytláčanie ukrajinských jednotiek z krytov. Podľa neho existuje reálna obava z eskalácie, ak by Moskva siahla po nervových látkach. Takýto krok by podľa jeho slov mohol byť „horší než použitie taktickej jadrovej zbrane“ z hľadiska okamžitých strát na životoch.

Ako sa zakázané granáty dostávajú na front

Rádio Slobodná Európa vnáša do témy pohľad na výrobné a dodávateľské reťazce. Jeho investigatívna jednotka Schemes zdokumentovala, že ruský Scientific Research Institute for Applied Chemistry (NIIPH) vyrába toxické granáty RG-Vo, ktoré ruské jednotky používajú od konca roka 2023. Granáty obsahujú CS alebo CN – látky bežne používané na kontrolu davu, no zakázané ako prostriedok vedenia vojny.

Vyšetrovanie Rádia Slobodná Európa ukazuje, že sankcie nedokázali výrobu zastaviť. NIIPH získava komponenty od ruských firiem mimo sankčných zoznamov a zároveň dováža suroviny zo zahraničia. Osobitnú pozornosť vyvolali dodávky červeného fosforu z Číny, ktorý sa dá konvertovať na biely fosfor – zbraň zakázanú v obývaných oblastiach.

Pravidlá existujú, trest chýba

Hlavným problémom nie je absencia medzinárodných noriem, ale ich vymáhateľnosť. Rádio Slobodná Európa pripomína, že Chemický dohovor zakazuje používanie slzotvorných látok „ako metódy vedenia vojny“ a že Organizácia pre zákaz chemických zbraní potvrdila ich prítomnosť v granátoch nájdených na Ukrajine.

The i Paper dopĺňa, že britská vláda považuje ruské chemické kapacity za „pretrvávajúcu hrozbu“. Odborníci však upozorňujú, že diplomatické odsúdenia a sankcie zatiaľ Moskvu výrazne neodradili. Vzniká tak konflikt, v ktorom sa hranice porušovania pravidiel posúvajú postupne – bez jasného bodu, v ktorom by nasledovala účinná a okamžitá odpoveď.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie