Elitný klub 90 %: Peniaze sú na Slovensku najrýchlejším výťahom k titulu, varujú experti

Diplom: Kľúč k príjmovej elite

Možno ti napadne otázka, prečo na akademických tituloch v ére digitálnych zručností stále tak veľmi záleží. Odpoveď ponúka pohľad na priemerné zárobky, kde štatistiky hovoria jasnou rečou: absolventi vysokých škôl na Slovensku zarábajú v priemere o 25 % viac ako ich rovesníci so stredoškolským vzdelaním. Práve dostupnosť vzdelania je tým hlavným motorom, ktorý určuje, či sa nová generácia dokáže odpútať od príjmovej triedy svojich rodičov.

Ak je systém nastavený férovo, talent by mal stúpať nahor bez ohľadu na to, koľko mali rodičia na účte v čase dospievania ich detí. Slovensko v tomto smere prekvapivo predbieha aj globálne mocnosti ako USA, Írsko či Francúzsko.

Kým v Spojených štátoch sa na univerzitu dostane len každé tretie dieťa z najchudobnejšieho prostredia, u nás má túto šancu takmer každý druhý mladý človek z dolnej pätiny domácností.

Sklenený strop pre chudobných, expres pre bohatých

Paradox slovenskej cesty k titulu spočíva v tom, že kým pre dolné tri štvrtiny domácností príjem rodičov nehrá takmer žiadnu úlohu, pri skutočne bohatých rodinách sa pravidlá hry radikálne menia. Ak dieťa pochádza z priemerne zarábajúcej rodiny, jeho šanca na vysokú školu sa pohybuje na úrovni zhruba 60 %.

Akonáhle sa však rodina ocitne v klube horných piatich percent, trajektória mladého človeka je prakticky vytesaná do kameňa. Peniaze rodičov v tomto momente fungujú ako katalyzátor, ktorý šance na získanie diplomu vystrelí do stratosféry až k hranici 90 %.

Tento jav naznačuje, že hoci systém nikoho explicitne nevyhadzuje, elitné vrstvy dokážu úspech svojich detí doslova poistiť. Deje sa tak prostredníctvom lepšieho zázemia, stimulov a neformálneho kapitálu, ktorý si dieťa z chudobnejších pomerov jednoducho nekúpi. Vzdelanie sa tak v tejto úzkej skupine stáva skôr potvrdením statusu ako nástrojom na jeho získanie.

zdroj: RRZ

Regionálna lotéria

zdroj: RRZ

Keď vzdelanie rodičov prebíja ich peniaze

Hoci je príjem rodiny dôležitý, skutočným „game changerom“ je skôr to, akú školu vychodili rodičia, ako to, koľko majú v peňaženke. Dáta z prieskumu EU-SILC odhaľujú krutú pravdu o slovenskom školstve: vzdelanie sa u nás v podstate dedí. Ak obaja rodičia dosiahli len základné alebo učňovské vzdelanie bez maturity, šanca ich detí na získanie vysokoškolského titulu je nižšia ako 15 %. Na opačnom póle však stojí armáda detí, ktorých rodičia sú vysokoškoláci, kde titul získa takmer 80 % z nich.

Je to začarovaný kruh, na ktorý opakovane upozorňuje aj OECD. Podľa ich expertov patrí Slovensko k štátom, kde rodinné zázemie najviac zo všetkých členských krajín predurčuje to, ako sa deťom bude dariť v laviciach. Rozdiel v matematických zručnostiach medzi privilegovanými a znevýhodnenými študentmi je u nás dokonca najvyšší z vyše 80 porovnávaných krajín sveta. Školský systém, ktorý by mal tieto štartovacie rozdiely stierať, ich v skutočnosti v priebehu rokov len konzervuje.

Dominancia dievčat a nová tvár trhu práce

Zatiaľ čo sa verejná diskusia sústredí na príjmové nerovnosti, pod povrchom prebieha tichá revolúcia v zložení budúcich elít. Súčasná mladá generácia je výrazne ovplyvnená narastajúcou rodovou priepasťou v prospech žien. Na vysoké školy dnes nastupuje až 67 % dievčat, zatiaľ čo u chlapcov je tento podiel podstatne nižší – len 56 %.

Tento rozdiel je najvypuklejší v strednej triede, kde na vysokú školu smerujú dve z troch dievčat, ale len každý druhý chlapec. „Vyššie vzdelanie žien by sa malo postupne premietnuť aj do vyšších priemerných príjmov žien v porovnaní s mužmi,“ naznačujú analytické závery Martina Šustera. Ak sa tento trend nezastaví, tradičný pohľad na platové rozdiely medzi pohlaviami bude potrebné v najbližších rokoch zásadne prehodnotiť. Ženy sa totiž vďaka vzdelaniu stávajú novou ekonomickou silou krajiny.

zdroj: RRZ

Viac stimulov, menej šekov