Tvoj mozog sa potichu sťahuje do úzadia: Neurológ varuje pred návykom, kvôli ktorému rozmýšľame plytšie

Máš pocit, že rozmýšľať je dnes ťažšie než kedysi? Že myšlienky sa akoby zdráhajú prísť, sú plytšie, rýchlo sa rozpadnú alebo ich nahradí nutkanie siahnuť po rýchlej odpovedi?

„Niečo nenápadné sa deje s tvojím mozgom a väčšina ľudí si to uvedomí až vtedy, keď sa zmení spôsob myslenia,“ hovorí neurológ Arif Khan.

Nejde však o osobné zlyhanie ani o znak klesajúcej inteligencie. Ide o dôsledok prostredia, v ktorom mozog funguje, a o spôsob, akým ho dlhodobo trénujeme.

Prečo mozog potrebuje priestor na premýšľanie

Mozog potrebuje časový priestor medzi otázkou a odpoveďou. Krátku fázu neistoty, hľadania a mentálneho napätia. Práve v nej sa aktivujú pamäťové stopy a spájajú sa informácie, kým sa nevynorí správne slovo alebo riešenie.

V dnešnej dobe si však mozog zvykol obchádzať tento proces. Rýchla dostupnosť odpovedí mení spôsob, akým reaguje na otázku. „Ak úlohu niekto alebo niečo vybaví za teba, tvoj mozog nekladie odpor. Uvoľní sa. Znie to užitočne, však? Lenže práve tu sa skrýva detail, ktorý väčšine ľudí uniká. Mozog sa posilňuje vtedy, keď ho používaš, a oslabuje vtedy, keď ho obchádzaš,“ upozorňuje neurológ pre Upworthy.

„Keď sa snažíš na niečo spomenúť, aktivujú sa pamäťové okruhy. Keď riešiš problém, zapája sa prefrontálna kôra a keď vydržíš v neistote, mozog si buduje odolnosť. No keď odpovede prichádzajú okamžite a rozhodnutia sa robia namiesto teba, mozog sa potichu stiahne do úzadia.“

Tento jav výskumníci označujú ako kognitívne odľahčovanie. Časť mentálnej práce presúvaš mimo hlavy, do zariadení, aplikácií, vyhľadávačov a umelej inteligencie. Psychológovia Evan F. Risko a Sam J. Gilbert ukázali, že ľudia si vyberajú túto stratégiu najmä vtedy, keď sa úloha javí ako mentálne náročná a externý nástroj ako spoľahlivý. Krátkodobo to zvyšuje komfort a efektivitu. Dlhodobo to však mení štruktúru tréningu mozgu.

Jednoduchý, no účinný návyk

Jedna z najcitovanejších štúdií v tejto oblasti pochádza od psychologičky Betsy Sparrow a jej kolegov. Keď ľudia vedia, že informáciu môžu kedykoľvek vyhľadať, pamätajú si menej samotný obsah a viac spôsob, ako sa k nemu dostali. Z hľadiska prežitia ide o logickú adaptáciu. Z hľadiska hlbokého myslenia však ide o oslabenie schopnosti pracovať s informáciami bez opory zvonka.

Nejde len o pamäť, ide o vzťah k neistote. Ako už vyššie spomínal Khan, premýšľanie vždy zahŕňa fázu, keď odpoveď ešte nemáš. Tento stav vyvoláva mierne napätie a frustráciu. Ak to však vydržíš, mozog posilňuje kontrolné mechanizmy, schopnosť sústrediť sa aj emočnú reguláciu. Ak sa mu systematicky vyhýbaš rýchlym kliknutím, učíš mozog úniku.

Psychologický výskum intolerancie neistoty ukazuje, že ľudia, ktorí sa snažia nejasnosti okamžite odstrániť, prežívajú vyššiu mieru stresu a horšie zvládajú komplexné rozhodovanie. Neistota pritom nie je slabosť mysle, ale jej tréningový priestor.

Zaujímavé je, že aj pasívna prítomnosť technológie môže znížiť mentálny výkon. Štúdia výskumníka Adriana F. Warda ukázala, že ľudia riešili kognitívne úlohy horšie, keď mali mobilný telefón na stole alebo vo vrecku, hoci ho nepoužívali. Samotná dostupnosť digitálneho sveta zaberá časť pracovnej pamäti. Neskoršie replikácie síce ukázali, že efekt nie je univerzálny, no naznačili, že závisí od návykov a typu úloh. Inými slovami, mozog reaguje na to, na čo je zvyknutý.

Khan preto odporúča jednoduchý, no účinný návyk. Predtým, než siahneš po rýchlej odpovedi, dopraj si aspoň niekoľko sekúnd vlastného premýšľania. Skús si odpoveď vybaviť, odhadnúť, poskladať. Až potom ju over. Takto technológia prestáva byť náhradou myslenia a stáva sa jeho partnerom. Mozog dostane tréning a zároveň spätnú väzbu.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking