Mýtus či realita: Môže za chrípku zima? Lekár opisuje faktory, ktoré zvyšujú šancu na chorobu

Keď sa vonku ochladí, mnohí automaticky čakajú nádchu či chrípku. Vety typu „obleč sa, lebo prechladneš“ sú v našich domácnostiach stálicou. Realita je však jednoduchšia aj zložitejšia zároveň: chorobu nespôsobí samotná zima, ale vírusy.

Chladné obdobie však vytvára podmienky, ktoré im uľahčujú šírenie aj „pristátie“ v našich dýchacích cestách, píše denník Pravda.

Docentka lekárskej mikrobiológie Manal Mohammed z University of Westminster pre portál The Conversation pripomína, že súvislosť medzi zimou a respiračnými infekciami nie je priama.

„Samotné nízke teploty infekcie nespôsobujú. Namiesto toho ovplyvňujú kombináciu biologických, environmentálnych a sociálnych faktorov, ktoré robia ľudí náchylnejšími na respiračné ochorenia, najmä počas zimných mesiacov,“ vysvetľuje.

Vírusy sú príčina

Prechladnutie aj chrípka vznikajú po kontakte s vírusmi. Tie sa prenášajú najmä kvapôčkami z dýchania, rozprávania, kašľa či kýchania, alebo cez dotyk kontaminovaných povrchov a následný kontakt s tvárou. Vonkajšia teplota sama osebe vírus „nevytvorí“.

Zároveň však platí, že výskyt respiračných infekcií v chladných mesiacoch dlhodobo rastie naprieč krajinami. Dôvodom nie je to, že by sme „prechladli“ z chladu, ale to, že vírusy v zime dostávajú výhodnejšie podmienky a ľudia sa správajú inak než v lete.

Chlad a sucho pomáhajú vírusom prežiť 

Jedným z kľúčových faktorov je kombinácia nižších teplôt a nízkej vlhkosti. Podľa Mohammedovej výskumy ukazujú, že mnohé respiračné vírusy – vrátane chrípky či koronavírusov – dokážu v chladnom a suchom prostredí prežívať dlhšie a zostávajú infekčné dlhší čas.

Suchý vzduch zároveň mení správanie kvapôčok. Keď sa drobné kvapky rýchlo odparia, vzniknú menšie častice, ktoré môžu vo vzduchu „visieť“ dlhšie. To zvyšuje pravdepodobnosť, že ich iní ľudia vdýchnu. V praxi to znamená, že v zime sa vírusom často darí nielen na povrchoch, ale aj v priestore medzi ľuďmi – najmä v uzavretých miestnostiach.

Ako zima vplýva na obranyschopnosť

Chladný vzduch ovplyvňuje aj naše lokálne obranné mechanizmy. Dýchanie studeného vzduchu znižuje teplotu v nose a dýchacích cestách a môže spustiť vazokonstrikciu – zúženie ciev. Keď sa zníži prietok krvi v sliznici, oslabiť sa môžu aj lokálne imunitné reakcie, ktoré bežne pomáhajú vírus zachytiť a zneškodniť skôr, než sa „uchytí“.

„Studený vzduch vírusy nevytvára, ale môže im uľahčiť uchytenie sa po vystavení,“ upozorňuje Mohammed. U ľudí s citlivejšími dýchacími cestami či s chronickými problémami môže chlad a stres z chladu narušiť fungovanie dýchacích ciest výraznejšie, čo potom zhoršuje priebeh infekcie.

Interiéry, kúrenie a menej slnka

Zimné mesiace menia aj každodenné správanie. Trávime viac času v interiéroch, často v blízkosti viacerých ľudí, a menej vetráme. V preplnených priestoroch sa kvapôčky s vírusmi ľahšie hromadia a prenos sa zrýchľuje.

Svoje robí aj vykurovanie. Kúrenie vysušuje vzduch, a tým aj sliznice nosa a hrdla. Hlien pritom za normálnych okolností funguje ako „filter“ – zachytáva patogény a pomáha ich odstraňovať z dýchacích ciest (mukociliárny klírens). Keď je sliznica vysušená, tento systém pracuje horšie a vírusy majú jednoduchšiu cestu k bunkám.

V zime zároveň ubúda slnečného žiarenia, a teda aj tvorby vitamínu D v koži. Vitamín D je spájaný s reguláciou imunitných reakcií a nízke hladiny sa v štúdiách často prepájajú so slabšou obranyschopnosťou.

Z praktického hľadiska preto dáva zmysel zamerať sa na to, čo vieme ovplyvniť: pravidelne vetrať, udržiavať primeranú vlhkosť v interiéri, dbať na hygienu rúk a v sezóne respiračných infekcií minimalizovať zbytočný blízky kontakt v preplnených priestoroch. A ak máte v zime dlhodobo nízku expozíciu slnku, stojí za to riešiť aj hladinu vitamínu D v konzultácii s lekárom.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti